Šach, ale nie MatMirov Neslušný návrhClubman je inýAudi Q7 - Veľa auta, veľa radostiBMW M2 – HMClio - Vulgárny testMB GLE SUVRS3 vs A45 AMGVražedný hattrickMäso naporcované - kliknite!Antitest CTR 2016Päsť na oko!Renault Mégane GT - Mirove Áno!Čaro PriestorRS 230Range Rover Evoque TestMB GLC 250dUrban lumberjackPokus o reparát. X1.Kevin EspaceHonda HR-V 1,6 i-DTECMirov test pôžitkovElektrické leto s nami!Nejem, nepijem, zo vzduchu žijem!Volvo XC90 - DonarCaravelle Family TestFord Focus ST Mix Test
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Seat Toledo 1.4 TSI DSG – Vojna svetov

Seat Toledo 1.4 TSI DSG – Vojna svetov

Tento pocit som naposledy zažil, keď som mame priniesol zo školského výletu z Benátok suvenír, siluetu mesta zabalenú v sklenenej guli, ktorou keď som potriasol,  zasnežila. Jedna vec je, že som mal stále nutkanie ju rozbiť a zistiť, akého chemického zloženia je umelý sneh a druhá, napriek nápisu VENEZIA vo vnútri, bolo zospodu vytlačené MADE IN HONGKONG. Prúser, podvod, sklamanie a na konci rezignovaný smiech. 

Skúšal som ich potlačiť, ale podobné pocity mám, keď kráčam k novému Seatu Toledo. Problémom nie je práve Toledo, ale Škoda Rapid. Nemala tu byť. Toledo je lepšie. Byť lepším v tomto zoskupení nie je úplne ťažké, na 95% sú si vozidlá identické a v zostávajucích piatich percentách boduje v umeleckom dojme, čiže je krajšie. 

Problémy nekončia, začínajú. Toledo (Rapid) je koncepciou lacný sedan, preferovaný ázijskými trhmi, automobilkou zasadený medzi modelmi Fabia a Octavia. Podľa automobilky je presne medzi týmito modelmi, reálne je ale viacej doľava (Fabia), čo v nás nevyvoláva tie správne pocity s odkazom na vládnu stranu. Orientácia doľava, t.j. pre pospolitý pracujúci ľud, sa prejavila v celej svojej nahote. Pri Rapide automobilka správne odhadla, že sa nájde veľký počet potenciálnych klientov, ktorý si svoje kritéria pri výbere vozu zúžia na jediné – toto vyzerá skoro ako Octavia. Na ceste je reálny problém odlíšiť tieto vozidlá od seba, čo si dodatočne uvedomila aj samotná automobilka a vydala návod, ako ich identifikovať. Citujem: „Pokud vidíte vozy vedle sebe, je Rapid o kousek kratší, užší a zaoblenější.“ Hm. 

Toledo to má v tomto atribúte ťažšie. Vizuálne je príjemnejšie, ale nepodobá sa na Octaviu, čo je veľký „handicap“ v našich krajinách. Preboha, veď sused rýchlo odhalí, že som nenaškrabal na Oktávku, ale len na niečo lacnejšie, čo na to povie môj pseudo-status? Rozdiely Toleda oproti Rapidu sú: predná časť auta so svetlami, zadná časť auta so svetlami, v interiéri budíky a hlavica radiacej páky automatickej prevodovky. That’s all folks. Pozitívnym prídavkom Seatu je, že na prednej a zadnej časti vozu badať jeho charakteristické črty, ktoré vyvolávajú náznaky pozitívnych emocií (auto emoción). Predné svetlomety sú členitejšie, tým pádom výraznejšie a hmlovky sú naopak menšie, oproti rušivo veľkým na Rapide. Na bočnej línii sa toho veľa meniť nedalo, zadnej časti dominujú viacuhoľníkové dvojdielne svetlá, časť z nich je integrovaná priamo do veka kufra a otvára sa spolu s ním. Dobrý dojem jemne kazí zimné obutie do pätnásťpalcových hliníkových diskov, ktoré sú nepatrične maličké a negatívne pripomínajú postavenie vozu v hierachii automobilky. Farba testovaného vozu bola biela a vyslovene mu pristala.



Seat Rapid (Škodu Toledo) neviem vnímať inak ako vojnu viacerých svetov. Vojnu vnútrokoncernového kanibalizmu sme už odfiltrovali, ale žiaľ je tu aj vojna o zameranie a status, ktorá je najmarkantnejšia v špecifikácii testovaného vozu, ktorý je vo veľmi silnej výbave, za veľmi silnú cenu, v kontraste nemilosrdnej optiky pôvodného zaradenia modelu pre masy. Bijú sa tu lacné a jednoduché riešenia s pokrokovými. Vozom sa ťahá historický odkaz Octavie prvej generácie, z ktorej koncepčne vychádza. Pôvodná Octavia, predávaná donedávna ako Octavia Tour bola veľmi úspešná, ale základy položené v deväťdesiatych rokoch bolo treba modernizovať. Výsledkom je voz, ktorý je kratší, užší a vyšší ako Tour (!). V číslach, dĺžka 4482 (Octavia 4511) mm, šírka 1706 (1713) mm, výška 1461 (1431) mm, ale má väčší objem batožinového prietoru (550 l vs. 528 l), čo je správna ingrediencia na bestseller v našich podmienkach. Všetko je druhoradé, kým mám v kufri chladničku. Ale veľkým plus je väčší rázvor náprav, pretavený do veľkého vnútorného priestoru, achillovou pätou pôvodnej Octavie (2602 mm vs. 2512 mm).

Frontová línia sa ťahá aj kabínou. Zo zadného sedadla vyzerá čierno-béžová palubovka príjemne. Z predného už zistíte, že je tvorená najtvrdšími plastami na svete. Najskôr mi to vyslovene vadilo a evokovalo mi to lacnotu, ale postupom užívania som si uvedomil, že lícujú bez chyby, nevŕzgajú a vôbec mi neprekážajú. Radšej kvalitný hard rock ako zle poskladaný soft. Čierne výduchy klimatizácie sú po obvode obohnané chrómovým (plastovým) dekorom, môžem smelo vyhlásiť, nepôsobilo to na mňa rušivo. Stredová konzola obsahuje koncernové prvky, nemá zmysel písať stále dookola, že ergonómia je dokonalá. Našiel som aj USB port. Budíky, ako jeden z mála rozlišovacích prvkov oproti Rapidu, majú športovejší vzhľad. Na ostrej hrane chrómového doplnku riadacej páky som sa síce poškrabal, ale neviem posúdiť, či je to vlastnosť vozu, alebo ho niekto fyzicky poškodil. Sedadlá sú úzke a bez bočného vedenia, ale vzhľadom k určeniu vozu to nie je chyba, ale vlastnosť. 



V testovanom modeli sa zadné okná dali sťahovať len zo zadných sedadiel, čo je drsné, ale v ďalšom modelovom roku bol daný defekt už vyriešený. Ale najväčšia negatívna bomba interiéru je, že osvetlenie zadných sedadiel nie je automatické (pri otváraní dverí), ale manuálne, ovládané prepínačom na strope. Voz je prezentovaný ako rodinný, ukladať deti do detských sedadiel v pološere nie je práve to, čo mamičky preferujú. Z hrdla sa derie otázka Prečo?. Z pohľadu ceny testovacieho vozu, presahujúcu 17 000 EUR je to slušná podpásovka. Pravdou zostáva, že danej konfigurácií neverí ani samotná automobilka, ktorá predikuje predaje pod 3%. Pri vystupovaní som sa snažil ignorovať hrdzavý šrób na B-stĺpiku a snažil som sa vsugerovať si, že je to šróbik s oranžovým dekorom po obvode hlavičky. 

Najsilnešia motorizácia 1.4 TSI (preplňovaná) je spriahnutá výhradne s automatickou sedemstupňovou prevodovkou DSG. Motor je kultivovaný, tichý a dostatočne úsporný. Po tých všetkých naftiakoch, ktoré sme mali na test v poslednej dobe, je ako balzam na dušu. Vo vyšších otáčkach mal aj príjemne dravý zvuk, na voľnobehu pri otvorenej kapote počuť len tikanie ventilov. Pri naštartovaní generoval v kabíne iba 40 dB, čo je veľmi uspokojivá hodnota. Prevodovka je kratšie sprevodovaná, v bežnom režime jazdy sa automat snaží držať otáčky motora pod hodnotou 2000, nezriedka pri súvislej jazde udržiava okolo 1200-1500ot./min.. Všetko v mene spotreby. Slovo, ktorým danú jednotku môžem charakterizovať, je pružnosť. Elektronický plynový pedál, v spojení s DSG je trochu liberálnejší k vašim povelom, ale keď sa spamätá, odvďačí sa slušným zrýchlením. Osobne mi vadí, že aj v manuálnom režime si podradí (alebo zaradí rýchlosť vyššiu), narúša to prehľad, ktorá rýchlosť je aktuálna a v zápale boja neustále kontrolovať displej, nie je to pravé orechové. Záťah motora cítiť už od 1500 otáčok za minútu, čomu zodpovedá aj charakteristika maximálneho krútiaceho momentu 200 Nm v rozsahu 1500-4000 ot./min., maximálny výkon je položený vyššie, 90 kW dosahuje v 5000 ot./min.



Tieto atribúty zaručia oveľa vačší rozsah využiteľných otáčok ako akýkoľvek diesel. V danej výkonovej kategórií by som osobne ani naftu nevolil. V ustálenom režime povolenej maximálnej rýchlosti medzi dvoma obcami je spotreba kľudne do 5 litrov. Reálny denný režim, ktorý meral 60 kilometrov cesty do práce a domov, rozdelený pomerne na polovicu v meste a mimo, sa udržal na hodnote 6,2 l na 100 km. Samozrejme, nezabúdajme, je to turbo motor, nie je problém pri dynamickej jazde hnať spotrebu k hodnote 10, ale vzhľadom k určeniu auta a liberálnosti prevodovky to nebude na programe dňa.  Dynamickú jazdu nepodporuje ani tvrdý podvozok, ktorý zbytočne prenáša údery do kabíny a ešte k tomu sa v zákrute nakláňa. Riadenie a brzdy sú preposilované a bez citu, ale tu naozaj nikto neočakával žiadne zázraky. Celé auto pôsobí ľahkým dojmom, ktorým objektívne aj je, pohotovostnú hmotnosť má 1230 kg.

Tak sme dobojovali. Nebol to boj ľahký, nebude ľahké ani rozhodovanie. Je to veľmi komplikovaná voľba v našich končinách, keďže na trhu má aj svoje dvojča. Verím, že práve pre tento fakt, si nájde dostatok majiteľov, ktorí proste nechcú baby Octaviu. V stredných motorizáciach (odporúčam 1.2 TSI, ideálne silnejšiu variantu), s trochu striedmejšou výbavou to môže byť rozumná kúpa. Ale je tu ešte Rapid Spaceback. Boj nekončí…


Autor: Ladislav Vörös
Foto: Pavol Gemeiner