Audi Q2 - untaggableV90 CCMercedes-AMG GLC 43 CoupeNezničiteľnýVaše PortfolioImidž nie je na nič!BMW proenviro 740LeP3008 je COOL!Amarok V6 AventuraPickUp Test  2017Slobodná jar - mesačný testSQ7 - King of The Urban JungleThorove kombiDarwinov odkazEbajk Test
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / BMW 740Le xDrive iPerformance

BMW 740Le xDrive iPerformance

158.971,00. Pokiaľ si správne pamätám, ešte som svoj test nikdy nezačal číslom. Čísla tohto typu som v rámci prinášania informácií o autách, naším spôsobom, nevnímal ako niečo, čím je nutné alebo vhodné začať. Predpokladáte správne. Číslo v úvode je cena testovaného auta v eurách vrátane dane z pridanej hodnoty, ktorým bolo BMW 740Le Xdrive iPerformance. Ale dnes som sa rozhodol začať práve združením cifier, ktoré vyjadrujú vysoký nadštandard a najnovšie technológie. A chcem poukázať na to, kam všade a za akú cenu sa dostáva enviromentálna politika.

Narovinu vravím a úprimne sa priznávam, že v rámci motoristickej branže nemám rád vplyv politiky enviromentu a downsizingu. V istej chvíli by som si dokonca dovolil tvrdiť, že ju priam nenávidím a v diskusiách vetviacich jej plusy a prínosy, sa mi vo vačku otvára generačný skladací nožík od otca. Na druhú stranu plne chápem automobilky, ktoré sa prispôsobujú podmienkam trhu a čelia nezmyselným normám, aby mohli svoje produkty ďalej predávať. Samozrejme sa to nezaobíde bez marketingu a zavádzajúcej reklamy, ktorá v zákazníkovi vyvoláva pocit váženosti, pretože sa kúpou zeleného auta zaslúži o ozdravenie planéty. Je to niečo veľmi podobné ako veriť, že gél Lanza vyperie plachtu po sexuálnych hrátkach Megatrona a Bumblebee-ho absolútne do biela, počas čoho asistuje polovica Florencie. Chápem potreby propagácie, ale dá sa to aj uveriteľnejšie. Napríklad pri značke Joolz, máte možnosť si po kúpe produktu, dať pre svoje nové dieťa zasadiť strom, ktorý bude rásť spolu s ním. Síce v Kolumbii, ale aspoň to znie uveriteľne a tak prírodne. Nie ako hodnota emisií na papieri v špecifikácii vozidla. Kto sa na to pozerá?

Nič, poďme k veci. O šéfke mafie a teórii, že Boh je žena, som písal v predošlom teste sedmičkového BMW ladenom v športovom duchu vďaka imidžovému M paketu. Naposledy to však bola urodzená kráľovná a matka rodu vo svojej predĺženej verzii s dôrazom na šlachtickú vznešenosť a čistejší vzduch. BMW 740Le vo farbe Atlaszeder a všetkým svojím chrómovaním pôsobila veľmi esteticky, diplomaticky, politicky a fantasticky. Ako auto pre vyššiu spoločnosť. Je to posledná verzia sedmičky, takže žiadne dramatické vizuálne divadlo sa nekoná. V predĺžnej verzii „long“ však pôsobí vznešenejšie, reprezentatívnejšie a samozrejme drahšie. Hybridnú verziu odlišujú nápisy eDrive na oboch C stĺpikoch alebo logom „i“ na predných bočných paneloch. Modré lišty v obličkách a modré kryty stredov kolies sú rovnako typickým znakom tohto kombinovaného pohonu. Na počudovanie, počas testu som zaznamenal množstvo fotografického záujmu. Nezvyčajne veľa okoloidúcich ľudí, si auto odfotilo.



Vo vnútri je to ako v drahej obývačke. 740Le je predĺžená verzia, čo znamená, že sa priestor orientuje na zadné sedadlá a ich osídlovateľov. V objatí kože Merino Kashmir Beige Black z programu Individual, mohutného stredového, multifunkčného tunela a vankúšov, sa mi chcelo viac spať ako pracovať, ale ako sa vraví, človek si zvykne aj na šibenicu. Pokiaľ ste však ten, ktorý sa vozí na zadnom sedadle v aute so šoférom pravidelne, detailami ako kompletné elektrické nastavenie zadných sedadiel, masáž, vyhrievanie, ventilácia, televízia, dvd, internet, osvetlenie a miliardou ďalších možností, sa jednoducho nezaoberáte. Väčšinou si počas jazdy precvičujete svoj politický príhovor alebo pozeráte do notebooku ako sa vyvíjajú grafy.
 
Bez debaty. Na zadných sedadlách BMW 740Le sa dá pokojne žiť. Kúriť, spať, masírovať, sledovať TV, DVD, pracovať na výsuvnom stolíku atď. Byť dieťaťom, ktoré rodič zabudne na zadnom sedadle, mám postarané o aspoň 8 hodín zábavy. Ovládam auto tabletom, mám pripojenie na internet a tým dostupnosť na všetky sociálne nezmysly a ich nikdy sa nekončiaci dej. Jediné, čo by som osobne vytkol sedeniu a cestovaniu vzadu, je výška sedadiel. Necítil som sa útulne a v podstate ani extra komfortne ani v najnižšej polohe. Sedadlo vyzerá, že vás celého pohltí a vytvorí hrejivé útočisko, ale nie je to pravda. Možno závísí od postavy, či veľkosti človeka, ale v predĺženej verzii BMW radu 7 chcem vzadu zapadnúť do sedadla a necítiť, že cestujem. Tu som naopak pociťoval neadekvátny stupeň pohodlia. Rovnako nepohodlná je pre vašeho vodiča situácia, keď si rozložíte sedadlo do tzv. spacieho variantu, kedy sa to spolujazdcovo posunie vpred a vychýli tak, že zamedzí výhľadu do pravého spätného zrkadla. Auto sa vás ako vodiča starostlivo opýta, či vidíte, ale nič to nemení na veci, že vás šéf na zadnom sedadle na to zvysoka ... už spí. Vodič má možnosť ovládať sedadlo spolujazdca aj zo svojej pozície, ale pokiaľ máte vedľa seba vystreté drahé topánky s drahými ponožkami, nechcete kaziť túto chvíľu a spoľahnete sa radšej na kamery snímajúce okolie auta.



Všeobecný dojem je však vynikajúci a každý môj cestujúci, ktorého som počas testu viezol, vyjadroval úprimné nadšenie z dokonalosti prevedenia interiéru. Farebné kombinácie a doplňujúce ambientné osvetlenie tiahnúce sa po celom obvode dolaďovalo atmosféru, ale musím spomenúť, že pri nastavení najvyššej intenzity svetla, to už pôsobilo veľmi gýčovo. Pokiaľ sedíte napravo, za spolujazdcom, je možné využiť spací režim nastavenia sedadiel. Stlačením tlačidla sa dajú sedačky do pohybu a asi pol minúty sa pozeráte na kabaretné predstavenie starých robotov. Posúvanie jednotlivých dielov predného sedadla (sedák, operadlo, opierka hlavy, podložka pod nohy) jednotlivo, pôsobí dosť zastaralo a trvá pridlho. Zaujímavosťou je, že tento akt ovládate jedným tlačidlom na dverách a pokiaľ si chcete spálňu zložiť späť, využijete iné tlačidlo umiestnené na stredovom tuneli. Keďže sa jedná o celý proces a nie čiastkové ovládanie, mohlo byť jediné tlačidlo nastavené na funkciu on a off.



Bol som oklamaný. Dlhé a komfortné auto som automaticky zaradil na diaľnicu, ktorú som považoval za jeho prirodzený priestor. A neskôr sa pozastavoval nad údajom o dojazde v kilometroch. 390430 kilometrov? Nemalo by toto auto hltať tisíce bez zastavenia? Nie je tankovanie každých 400 kilometrov pri aute tohto typu obťažujúce? Označenie „e“ znamená hybridný pohon, kombinovaný benzínovým 2 litrovým Twin Power Turbo štvorvalcom a elektromotorom eDrive. Systémový, spoločný, výkon je tak až 240kw (327k). A práve kvôli minimálnym emisiám (49 g/km) a dokonale uhladenému elektrickému pohonu, sa tieto krásne dlhé limuzíny nevydajú na diaľnicu. Práve naopak. Zostanú doma, v meste. Budú sa pohybovať ladne po nábrežiach a promenádach biznis centier. Budú parkovať v centrách miest s prísnymi regulami pre vstup, práve kvôli čistejšiemu, hybridnému pohonu. Moja mýlka spočívala iba v jednotvárnom pohľade na kategóriu vozidiel tohto druhu. A to všetko preto, že podvedome odmietam motoristické enviro. Ale ok, beriem. Veľké limuzíny pre vážené posádky na prepravu mestom a minimálizácia znečistenia vzduchu v centrách. Luxusné taxi pre honorácie a smotánku. Dohodnuté.



Elektrina dodáva autu v meste oveľa viac prepravnej kultúry. Rozjazdy z miesta, križovatiek, sú krásne uhladené a kultivované. Plyn reaguje, citlivo, okamžite a nádherne kontinuálne, presne ako v elektrickom aute. Toto auto bude mať svojho vodiča a ten, vycibrený praxou, dokáže jazdiť mestom absolútne plynulo a nehlučne, čím vám za zatvorenými oknami vytvorí nerušené prostredie pre prácu, či oddych. 2 litrový motor má prejav podstatne väčšieho objemu a samotné zrýchlenie s pomocou elektriny vyvoláva rešpekt. Naozaj veľmi pôsobívé ako sa masívne a veľké auto dokáže dynamicky pohybovať. Riadenie predĺženej sedmičky sa ničím nelíši od riadenia bežného, rozumej kratšieho, BMW. Ovládanie je príjemné a jednoduché a rozmery, či hmotnosť, vám auto pripomenie až v hraničných situáciach. Napríklad pri parkovaní alebo pri rýchlej jazde na limite jeho elektronických a fyzikálnych možností. Oba prípady sú však minimálne pravdepodobné, pretože parkovaním sa zaoberá váš šofér a v meste sa smiete ponáhľať maximálnou rýchlosťou 50 km/h.



BMW radu 7 s kombinovaným enviro pohonom je auto, ktoré vás príjemne odmení. Spôsobom svojej jazdy a prístupom k životnému prostrediu. Pokiaľ týmto marketingovým rečiam veríte. Ja som mal tú možnosť zažiť ho na vlastnej koži. Z pohľadu testera a užívateľa potvrdzujem, že využívanie nových technológií v autách je nesmierne príjemné. Nebolo nič, čo by mi na aute v súvislosti s jeho hybridným pohonom vadilo. Pardon vlastne jedna vec áno, ale to iba v porovnaní s údajmi, ktoré komunikuje výrobca. Avizovaná spotreba v meste – 0 litrov. Mimo mesta – 0 litrov. Spotreba stred – 2 litre. Rozmýšľam, kde je ten štvrtý rozmer fyzickej existencie, kde by hybridné BMW dosiahlo priemerom spotrieb s hodnotami 0 a 0, výsledok 2? Pre informáciu, v našom reálnom svete je priemerná spotreba 8,4l benzínu a 30 elektrických kilometrov. Dôležité ale je, že pri aute tohto typu sa o čísla spotreby a dojazdu reálne nestaráte.


Autor: Marek Varga, Foto: Pavol Gemeiner