Focus STX4 M40dProjektil!Najlepšie Tarraco?e-tronQ3 45TFSICB650R Neo Sports CaféPani MamkoAfrikaCupra AtecaAlienAudi Q3RWD = FUN
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / BMW i8 Protonic Frozen Black Edition – Spomienky na budúcu minulosť

BMW i8 Protonic Frozen Black Edition – Spomienky na budúcu minulosť

Mrazivý nezáujem, to bola moja prvá reakcia. V septembri 2013 predstavilo BMW sériovú podobu svojho druhého „i“ modelu a mňa to nechalo úplne chladným. Dizajn pritom na obvyklé pomery veľmi presne kopíroval futuristické tvary konceptu z roku 2011 a... vyzeral ÚŽASNE! Prečo to sklamanie? 

Namiesto poriadneho motora sme dostali v strede umiestnený trojvalec a elektrický motor vpredu. Jednoducho pohon, nehodný super športového vzhľadu. Plug-in hybrid som vtedy považoval za nadávku, prepáčte, systém kombinujúci nevýhody spaľovacieho a elektrického motora a tému i8 som odložil na budúcnosť vo viere, že časom sa medzi nápravami ocitne aj motor s dvojnásobným počtom valcov a konečne dostaneme nástupcu BMW M1. Nestalo sa tak, ale ja som napriek tomu začal byť zvedavý ako i-osmička jazdí. Náhodou som ju zazrel v premávke plnej obyčajných áut a uvedomil som si, že BMW ako prvá automobilka predstavila koncept športového auta budúcnosti, dotiahla ho do sériovej podoby, začala ho vyrábať a predávať zákazníkom. 

Viete si predstaviť, aký by boli zákazníci nadšení keby si pred viac ako štyridsiatimi rokmi mohli kúpiť BMW E25 Turbo? Nádherný červený prototyp s dohora otváranými dverami bol predstavený v roku 1972 a v svojej dobe predstavoval budúcnosť dizajnu, aerodynamiky a bezpečnostných technológií. V čase keď Miura mala veľkoobjemový dvanásťvalec, BMW prepĺňaným dvojlitrovým štvorvalcom umiestneným v strede popularizovala pohonnú jednotku, použitú v bežnom cestnom modeli 2002 turbo. Asi nemusím pripomínať, že trojvalcové motory dnes nájdeme v nielen rade 1, ale dokonca už aj v rade 3... 

BMW i8 v edícii Protonic Frozen Black vyzerá démonicky. Nízka aerodynamická silueta, dohora otvárané krídlové dvere a extravagantná zadná časť doplnená klasickou bavoráckou obvodovou líniou okien tvoria celok, ktorý absolútne priťahuje všetky pohľady. Malí chlapci, chalani, chlapi, dievčatá, slečny, ženy, matky s deťmi, dvaja mladíci v upravenej Honde Civic dvíhajúci palce hore, jednoducho všetci v úžase sledovali jedinečný zjav na dvadsaťpalcových kolesách.  



Pod nízkou prednou kapotou sa nachádza elektromotor s výkonom 131 koní a 250 Nm poháňajúci cez dvojstupňovú prevodovku predné kolesá a v strede už spomínaný trojvalec s objemom 1,5 litra a výkonom 231 koní prenášajúci silu 320 Nm cez šesťstupňovú automatickú prevodovku Steptronic na zadné kolesá. Systémový výkon 362 koní a 570 Nm udeľujú 1485 kg vážiacemu projektilu slušnú dynamiku vyjadrenú zrýchlením z 0 na 100 km/h za 4,4 sekundy a limitovanou maximálnou rýchlosťou 250 km/h. 

Interiér je to úplne najlepšie, čo mníchovská automobilka doposiaľ vyrobila. Dvomi slovami, futuristické retro. Na vodiča orientovaná prístrojová doska obsahuje nielen tradičný stredový displej multimediálneho systému a jeho ovládacie rozhranie iDrive,  klasické tlačidlá ovládania klimatizácie a rádia, ale aj digitálny prístrojový štít s grafikou, ktorá v porovnaní s aktuálnymi zobrazovacími systémami v iných autách vyzerá ako klasické budíky z budúcej minulosti. Samostatnou kapitolou sú vynikajúce športové sedadlá, vzdušný dizajn je kombinovaný s dokonalou oporou, pohodlím a fantastickým posedom za volantom. Batérie sú umiestnené uprostred vozidla v stredovom tuneli, ktorý spolu s vysokými bočnými prahmi tvorí priestor nie nepodobný tomu v stíhačke.  

 

Prvé kilometre som absolvoval v komfortnom režime, pretože elektrická šťava mi v mestskej premávke mizla závratným tempom. Takže rýchlo na nabíjačku, kde som absolvoval príjemný pokec s majiteľom BMW i3 REX, ktorý ju používa na denné dochádzanie z nemenovaného bratislavského automobilového závodu do Györu. Veľmi ma pobavilo, keď mi vysvetľoval, že v práci parkuje trochu bokom a z Devínskej ide do blízkeho obchodného centra na plné bomby, lebo vie, že si batériu za polhodinu dobije na cestu domov. Ja som nabíjal približne hodinu a pol, plná kapacita mala teoreticky umožňovať čisto elektrickú jazdu do vzdialenosti 35 kilometrov. Nie však v mnou zvolenom režime Sport, kedy elektromotor plným výkonom podporuje spaľovaciu jednotku. V športovom režime reaguje hybridná sústava na povely akcelerátora okamžite a trojvalec generuje zvláštne drsnú zvukovú kulisu. Decelerácia je rovnako impozantná, v športovom režime systém maximalizuje rekuperáciu brzdnej energie a podporuje tým klasický brzdný účinok. 

Ďalší deň ma čakala pracovná cesta do Piešťan, smerom tam klasický diaľničný transfer, cestou späť som zvolil okresnú cestu 502 a po pár kilometroch som to musel otočiť. Otvorená cesta umožňovala dosahovanie veľmi neslušných cestovných rýchlostí, rozhodol som sa preto spomaliť a kúsok sa vrátiť na kľukatejšie cesty smerom na Brezovú pod Bradlom a Bukovú. No, veľmi to nepomohlo... Podľa technických údajov trvá zrýchlenie z 80 na 120 km/h len 2,6 sekundy, je potrebné niečo dodávať? 



BMW i8 funguje na okresných cestách neuveriteľne dobre, vodič rýchlo nájde rytmus využívajúci špecifiká hybridného pohonu, elektromotor takmer úplne eliminuje oneskorenie nárastu výkonu silno prepĺňaného spaľovacieho motora. Základom pre presnú jazdu je extrémne tuhý karbónový skelet karosérie, nízke ťažisko, rozdelenie hmotnosti na nápravy v pomere 50:50, perfektne nízky posed vodiča, presné, aj keď digitálne nemé riadenie s príjemnou váhou a výborne fungujúca prevodovka, ktorej je len občas potrebné vypomôcť pádlami pod volantom. Na príplatkových zmiešaných dvadsaťpalcových pneu (vpredu 215/45, vzadu 245/40) ide auto aj s vypnutou stabilizáciou ako po koľajniciach, s jemnou preferenciou zadnej nápravy. Na Pezinskú Babu som sa dostal s benzínovým dojazdom 200 km, elektrický hlásil smutnú nulu. Po pár jazdách v režime Sport bola síce nádrž prázdna, ale zároveň som nabil batériu! Na slušných 17 km, ktoré mi umožnili dôjsť v čisto elektrickom režime na čerpaciu stanicu pod kopcom. Tých pár stoviek kilometrov ma presvedčilo, že aj plug-in hybrid dokáže byť postavený pre radosť z jazdy a aj keď preferuje jazdu čistou stopou, dá sa zadok presvedčiť aj ku krátkym tanečným úkrokom.          

Nasledujúce dni som si príkladne plnil testovaciu rutinu v mestskej premávke. Vďaka konfigurácii 2+2 sa na samostatné zadné sedadlá pohodlne usadili deti (dospelý nemá šancu) a ja som ich rád vozil nielen do školy, ale aj na všetky tréningy. Show okolo nastupovania a vystupovania pred školou bola na nezaplatenie. Do batožinového priestoru sa zmestia dve veľké aktovky, jeden malý ruksak a na vrch motora, pod sklo, aj moja taška s notebookom, tréningové veci už museli ísť na sedadlo spolujazdca. Žiadny problém v konfigurácii jeden rodič a dve deti, prepravná kapacita je dostatočná. Jazda na sériových adaptívnych tlmičoch bola aj v meste prekvapujúco pohodlná, opäť nepochybne aj zásluhou tuhého šasi. 



BMW i8 je jedinečný plug-in hybrid, ktorého jednotlivé súčasti tvoria harmonický celok. Výnimočný dizajn je na prvý pohľad najsilnejšou stránkou, prekvapujúco dobre ju dopĺňa jazdný zážitok blížiaci sa konvenčným športovým autám a bonusom naviac je možnosť vychutnávať si v mestskej premávke ticho čisto elektrického pohonu. BMW i8 je budúca klasika, verím, že o 45 rokov bude rovnako zaujímavá ako je pre nás BMW Turbo z roku 1972 dnes.

Autor: Miro Vilím, Foto: Pavol Gemeiner
Model: Adriána Schniererová, MUA: Katarína Kondoráková

Článok bol prvýkrát zverejnený v časopise RoadLife (4Q/2017).
Advertisement