TechnokratLord of the RingStinger GTKonzultantIndiánske letoKia Sportage 2018Nová Honda CR-VHra o tróne(N)mancipátorV12 od AMGTemný prízrakFiesta ST 2018 Srdcová sedmaKráľ horyHaute Couture
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / BMW M5 na druhú – Stíhačky. V obývačke.

BMW M5 na druhú – Stíhačky. V obývačke.

Mám obrovskú trému. Otváram dvere na čiernej eM5ke a snažím sa nemyslieť na to, že si ako spolujazdec nastupuje aj jej majiteľ. Ako prvé ma do očí udrie trojica pedálov z ušľachtilej ocele. Presne tak, prvý osemvalec vo vrcholnom päťkovom bavoráku je zároveň posledným s manuálnou prevodovkou. Jakub mi hovorí: „Radenie má short shifter, ak nebudeš počuť „klik“ pri zaradení rýchlosti, nezaradil si správne.“ Pekne ďakujem, takéto upozornenie ma naozaj upokojilo! 

Sadám si do koženej športovej fotelky, ktorá vonia ako kreslá v gentlemanskom klube so storočnou tradíciou. Napriek veku je v takom stave, že o tom môžu niektoré nové autá len snívať. Hlboký nádych, zošliapnem spojku, otáčam kľúčom v zapaľovaní a štartujem. Ozýva sa hlboký hlas atmosférického motora s objemom takmer piatich litrov. Prvá skúška dopadla výborne, pohol som sa bez toho, aby som zhasol motor alebo upiekol spojku.  

Rád by som napísal, že po krátkej zoznamovacej fáze som sa osmelil a jazdil tak ako Clive Owen, keď v krátkom filme Hire – The Star vypral Madonnu ako špinavé prádlo a potom ju, doslova ešte mokrú, vyklopil na červený koberec „na tom mieste“. Nebudem si však vymýšľať, dve svižné kolá na mojom mestskom okruhu sú len krátkou ochutnávkou charakteru bavorskej legendy. Výkon so zvyšujúcimi sa otáčkami rastie krásne lineárne, ešte ostrejšiu odozvu poskytuje motor v režime Sport. Pravidelné klik-klak pri radení možno nie je originálne, v každom prípade však fascinujúce. Ľahkosť pohybu je pohlcujúca, riadenie má príjemnú spätnú väzbu a brzdy nemajú s hmotnosťou nepresahujúcou 1,8 tony takmer žiadnu námahu.  



Nad výkonom 400 koní a silou 500 Nm sa nový eM5kový bavorák len zhovievavo pousmeje. Ja si však dodnes pamätám, ako som hltal každú informáciu o vtedy novej E39 M5 a predstavoval si, aké to asi je, vládnuť manuálnou prevodovkou veľkoobjemovému vidlicovému osemvalcu s rovnakým výkonom aký malo čerstvé Ferrari 360 Modena. A dnes, po dvadsiatich rokoch od jej predstavenia sa musím veľmi ovládať, aby som nezačal hľadať v inzerátoch ten správny kúsok pre mňa.       



Deň predtým. Preberám kľúče od novej M5. Prší. Ó, áno, priznávam sa, vôbec mi nevadí, že šiesta generácia je prvou s pohonom všetkých štyroch kolies. Šesťsto koní a 750 ňutnov potrebuje trakciu, ktorú pohon jednej nápravy nedokáže poskytnúť. Než ma obviníte z kacírstva, rýchlo dodávam, že bavorák poskytuje plnohodnotný režim 2WD, kedy celá sila motora smeruje len na jednu, tú správnu, nápravu. Na rozdiel od konkurencie s hviezdou je režim 2WD dostupný stále, nielen v rýchlosti do 120 km/h. Ale pekne poporiadku.  



Zoznamovanie sa s beštiou absolvujem v základnom nastavení 4WD a napriek tomu cítim, ako pohon všetkých kolies preferuje zadnú nápravu. Na mokrom povrchu, v mojej obľúbenej pravotočivej do kopca, po viac než jemnom pohybe akcelerátora... ideme bokom! Ehm. Tak toto bude chcieť odvahu. V ten večer sa pomaly pohybujem mestom a vychutnávam si nádherný interiér. Dokonalo tvarované športové sedačky s príplatkovou kožou za viac ako sedemtisíc sú vše objímajúce a zároveň neuveriteľne pohodlné, spracovanie a použité ingrediencie nenechávajú žiadny priestor na kritiku. Nočná jazda v režime Comfort premieňa ostrý sedan v pohodlnú limuzínu a ja zisťujem, že vlastne netúžim jazdiť s týmto autom na limite.   



Na druhý deň sa zobúdzam odvážnejší. Ráno si plním otcovské povinnosti, odveziem deti do školy a smerujem do práce. Teda, mal by som smerovať do práce. Keď nad tým rozmýšľam, vlastne nemám nič, čo by nepočkalo do ďalšieho dňa... Krátke predstavenie nového transkontinentálneho supersedanu Andreja a Tomáša nepresvedčilo na krátky spoločný výjazd, ale mne do termínu spoločného fotenia s Jakubovou eM5kou zostáva niečo málo cez 6 hodín. Snáď nepôjdem do Eurovei na kávičku?! Zvolený cieľ? Kalte Kuchl. Vyberám najrýchlejšiu trasu po diaľnici a vyrážam. Cestovná rýchlosť približne zodpovedajúca maximálnej povolenej je strašná nuda. Pochopiteľne, maximálna rýchlosť 305 km/h ako súčasť M Drivers Package predurčuje M5 na nemecké diaľnice. Sedadlá sú však pohodlné, masáž aktívna, audio vynikajúce a tak sa snažím relaxovať. Veľmi mi to nejde, neviem sa dočkať obľúbeného rakúskeho kopčeka.    

Odpájam sa z diaľnice, zobúdzam svoje zmysly a potenciál auta. Niekoľko dynamických kilometrov a prepínam pohon do režimu 4WD Sport. Naladenie je citeľne ostrejšie, auto sa správa agilnejšie. Trakcia je vynikajúca, riadenie dokonale presné. Jemné starosti mi spočiatku robia príplatkové keramické brzdy, mám pocit, že by mohli necelé dve tony spomaľovať intenzívnejšie. A potom pozriem na rýchlomer... Aha, obvykle pred zákrutami brzdím z oveľa nižšej rýchlosti a uvedomujem si tiež, že potrebujú svoju teplotu.   

Tesne pred tunelom odbočujem vpravo, na Untermitterbach a show sa môže začať, kopec je počas pracovného dňa takmer prázdny. Zrýchlenie, plné brzdy, zatočiť, v apexe jemne s plynom, ohohoóó, zadok aj tak uchádza, jemná kontra. Zrýchlenie, brzdenie, výjazd, kontra, zopakovať. Záťah osemvalca, jeho hlad po otáčkach a radenie osemstupňového automatu, to všetko je famózne. Zvuková kulisa je presvedčivá, aj keď namiesto teatrálneho hromobitia z výfuku má bližšie k trieskaniu obrovských kladív do nákovy.    



K Alpengashofu prichádzam pomaly, brzdy však idem radšej chladiť smer Gegend. Vraciam sa, zastavujem na Kalte, objednávam tradičný rezeň, nealkoholické pivo a triedim zážitky. Kalte je na šesťsto koní príliš pomalá, mám pocit, parafrázujúc Ayrtona, akoby som stíhačkou lietal v obývačke. Brutálne zrýchlenie (z nuly na 100 km/h za niečo málo cez 3 sekundy, na dvojnásobok necelých 11 sekúnd) znamená brzdenie z vysokých rýchlostí a aj keď je ovládanie bezchybné, plný potenciál auta nie je možné na takejto úzkej a zakrútenej ceste využiť. Opäť, je to len krátka ochutnávka schopností novej M5.  



Večer, po návrate domov a spoločnom fotení sa idem voziť nočným mestom. S jemnými obavami volím režim 2WD a skúšam, ako chutí 600 koní na jednej poháňanej náprave. Paradoxne, jazda je presnejšia, veľmi dávam pozor na to, ako dávkujem výkon. Nepochybujem, že by sa bez problémov dalo jazdiť bokom, ale to budem skúšať inokedy. 

Nové BMW M5 je presne to, čo bola jeho prvá osemvalcová generácia. Supersedan poskytujúci pohodlie limuzíny a zároveň výkon, ktorý mu umožňuje držať krok aj so skutočnými športovými autami. A ak by niekto tvrdil, že M5 kvôli pohonu štyroch kolies vymäkla, neverte mu to. Toto je najlepšia a najostrejšia eM5ka. 

Autor: Miro Vilím, Foto: Pavol Gemeiner    

Článok bol prvýkrát zverejnený v časopise RoadLife.