MINI Clubman JCWŠkoda Kodiaq TestBaby M2Časopis RoadLife - predplatnéVolvo V90 CCPickUp Test  2017Amarok V6 AventuraMercedes-AMG GLC 43 CoupeChlapi majú radi beštie!Darwinov odkazAudi Q2 - untaggableEbajk TestVaše PortfolioNejem, nepijem, zo vzduchu žijem!Caravelle Family Test
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Dacia Duster zo seriálu Slobodná Jar – Back to Basic

Dacia Duster zo seriálu Slobodná Jar – Back to Basic

Epizóda Mesto

Je na svete ešte priestor vrátiť sa k starým hodnotám? Existuje možnosť, ktorá by dobou pokrivené ľudstvo vedela vrátiť v čase? Pravdupovediac, je mi ťažko uveriť, že by sa to mohlo podariť. Prenesené do reálií dnešného motoristického sveta - nie, ľudia sa nechcú učiť riadiť lepšie, chcú riadiť pohodlnejšie, krajšie, komfortnejšie, drahšie. Všetky tieto príslovkové určenia spôsobu vyjadrujú vývojový pseudoposun a deformujú predstavy o skutočnom riadení auta. V rámci nášho seriálu Slobodná Jar, v hlavnej úlohe s aktuálne najlacnejším SUV na trhu, Daciou Duster, som dostal za úlohu overiť, ako sa s jedným z posledných poctivých áut žije v civilizovanom meste a priľahlých kolóniách.

Sloboda je v našom seriáli značne prepierané slovo. Počas dvoch týždňov, denno-denného jazdenia v meste som ho v rámci frazeologického slovníka motoristu zadefinoval úplne presne: „Sloboda je emočný stav jedinca za volantom hraničiaci s anarchiou, vyplývajúcou z neustáleho pocitu nezraniteľnosti a bezhraničnej svojvôle“. Prisahám, je to tak. Dacia Duster vám nie len pripomenie, ako sa riadi klasické auto, ale dovolí cítiť sa príjemne, bezstarostne, vyrovnane. Cítiť sa absolútne slobodne.

Keď sa ma kolegovia po pár dňoch opýtali, „čo vravíš? Aký je Duster?“, odpovedal som vcelku rýchlo. „Na tomto aute nie je vlastne vôbec nič dobré.“ Pokiaľ význam slova „dobré“ posunieme na úroveň výrazu „zbytočné“ alebo „nepotrebné“, je moje prvotné vyjadrenie absolútne súhlasné so skutočnosťou. Dacia Duster totiž nezahŕňa nič, čo by ste za istých okolností mohli nevyužiť (pardon, jedna vec predsalen áno – režim Econ). Napríklad posed za volantom bol podozrivý z tureckého kolonializmu, pretože v ich typickom sede by sa mi tam existovalo ľahšie. Svojvoľné kopance niekde dolu v pedáloch na voľnobehu som dodnes nepochopil, navigáciu prečíta jedine telesne postihnutý hobbit a to vďaka jej sklonu a nezmyselne nízkom umiestnení a odozva riadenia do volantu simulovala trhanie mäsa na tatarák. Pruženie v kombinácii s vysokým profilom pneumatík sa na efektivitu prejazdu zákrut vykašľalo už na technickom výkrese a bolo tam pár ďalších riešení, o ktorých by sa dali viesť diskusie s kapitánom Dankom. Lenže vážení, jedno veľké, tlsté a mäsité lenže! Lenže to všetko bolo tak oslobodzujúce, tak uvoľnujúce, bez následkov, bez výčitiek a hlavne bez pretvárky, že som si Duster podivným spôsobom obľúbil a označil ho za verného kamaráta.



Všetko, čo obsahovala naša testovačka (1,5 dCi 4x4 S&S Exception), všetko čo Duster ponúkol fungovalo, malo zmysel a jasný účel, bolo vždy pripravené slúžiť a nikdy sa počas nášho zaťažkávacieho testu nepokazilo. Neexistovala situácia, s ktorou by si auto neporadilo a nikdy mi ani len nenaznačilo, že toto už nedám, je potrebné sa otočiť. V meste nemá Duster reálneho súpera. Všetky ostatné autá majú až priveľmi lesklý lak na to, aby šli do konfliktu s Dusterom. Duster odparkujete kamkoľvek potrebujete a nebojíte sa, že ho niekto oškrie. Do Dustera naložíte hocičo a nemáte strach, že mu niečo natrhnete alebo zašpiníte. A aby ste rozumeli, toto neznamená, že si ho nevážite, práve naopak. Výška vašej dôvery v auto a jeho schopnosti, či možnosti exponenciálne narastá s každým ďalším zážitkom. Sloboda jazdenia v meste začína nadobúdať konkrétne rysy a jej rozsah sa zdá byť vesmírne neobsiahnuteľný. Ani neviem nájsť správne slovo na vyjadrenie radosti, ktorú Dacia Duster vyrovnanému človeku prináša. Ja som si svoju časť misie/testu pomenoval Back to Basic, pretože toto auto mi opäť pripomenulo podstatu prepravy na 4 kolesách.


 
Vzhľad Dusteru je prevažne vyhovujúci a menej kontroverzný. Pôsobí robustne a svalnato aj vďaka širokým nápravám alebo skôr úzkemu skeletu. V našej modrej, prípadne hnedej metalíze dokonca až nadštandardne. Vcelku lesklý vonkajší dojem mi napravil pohľad do interiéru a usadnutie za volant. A v tom momente moje mimické svaly nastavili jediný výraz tváre, ktorý sa pre tento moment hodil – úsmev, veľmi široký úsmev. Mám rád správne veci a Duster mi hneď na začiatku testu dal pocítiť, že táto jazda bude stáť za to. Bez nadsázky, bez korupcie, či uplatňovania dobrých vzťahov s importérom – Dacia Duster je jedno skvelé auto, na ktoré si vďaka jeho neobmedzenému využitiu a pocite slobody za volantom veľmi rýchlo privyknete.
 
1,5 litrový dieslový motor s výkonom 80 kW (109 k) štartuje spoľahlivo, bez typických astmatických záchvatov naftových motorov. Na prvý krát bez zbytočného žhavenia a kašľania. Náš Duster mal režim jazdy Econ. Mal na to zvláštne, samostatné tlačítko a v manuáli iste kvetnato napísané (nečítal som) odstavce o Avataroch a zdravej, zasľúbenej zemi. Reálnou jazdou so zapnutým Econ režimom, šetrením paliva (pre naivných aj ovzdušia) aktívnou funkciou Štart/Stop, vypnutým pohonom 4x4 pre čo najmenšie straty, som dosiahol mestskú spotrebu 4,7 litra nafty na 100 kilometrov. Veľmi pekný a hlavne pravdivý údaj. A v kontraste s ekonomickými funkciami, teda s vypnutým režimom Econ, so zapnutým pohonom 4x4 pre dosiahnutie čo najväčších strát, s vypnutou zbytočnosťou Štart/Stop systému a spôsobom jazdy v medziach bratislavskej dynamiky som vyhnal spotrebu na závratných, ... 4,8 litra!



Dacia Duster nemôže byť politikom. Dôvod je jednoduchý. Nedokáže sľubovať vďaka reči vizuálu alebo vysokej cene prémiového segmentu. Duster bude iba slúžiť. Niektorí jedinci postihnutí predsudkom o lacnom aute, budú extrémne prekvapení ako spoľahlivo a jednoducho Duster funguje. Je to presne to auto, ktoré začnete mať radi pre jeho prostoduchosť.
 
Stačí, aby zapršalo a aerodynamika vyženie špinu z mokrej cesty až po strechu. No a? Prší, tak sa špiním. Duster je rovnako veľmi úctivé auto. V každej križovatke sa po dobrzdení výrazne a pokorne predkloní. Áno, uvažujete správne, má príliš mäkké pruženie. Ale skúste s takto nastaveným podvozkom vletieť na poľnú cestu, prípadne Bajkalskú ulicu v Bratislave pod Troma vežami v smere do Petržalky. Aha, a čo ten úsmev? Veľká pohoda, však? Žiaden stres z pokrivených diskov, či natrhnutých nízkoprofilových plášťov. Žiadna obava o tlmiče, nebodaj iné súčasti auta. A žiadne nárazy do chrbtice. Geniálne! S Dusterom máte pocit, že sa mu nikdy nič nestane. V jeho mechanickej poctivosti cítite kus stroja, ktorý nezradí. Aj preto ste s Dusterom v rámci ilegálneho urban racing väčšinou víťazom. Oponentom dôjde odvaha po sérii jám v prvej zákrute a ihneď potom ako im vlastné tlmiče dajú po guliach, ustupujú z konfrontácie.



Kolega Peťo vám onedlho prinesie informácie z poslednej časti nášho dlhodobého testu v projekte Slobodná Jar, takže nebudem predbiehať a opisovať ako sa Duster choval, keď ste s ním vybehli mimo spevnené cesty. Spomeniem však, že aj v meste som mal pri rozbiehaní z miesta pocit, že manuálna prevodovka ma na stupňoch 1 a 2 natvrdo zaradenú redukciu. Auto sa rozbiehalo veľmi ťažkopádne a neochotne, s veľkým hlukom spod kapoty. Riešenie bolo v plyne. Duster sa nebojí, nesmiete sa ani vy. Pridať a na jednotke riadne potiahnuť otáčky. Dvojka rovnako. A auto zrazu letí vpred celkom spoľahlivo. Hučí síce stále rovnako nepekne, ale zrýchľuje. Na druhú stranu, pružnosť malého naftiaku je pozitívne prekvapivá. Rozbehnúť sa dá bez problémov na dvojke, do pravouhlých zákrut vchádzať na trojke a pri vyšších rýchlostiach medzi 60 a 100 km/h netreba zo šestky vôbec podraďovať. Stačí potlačiť pedál plynu a auto citeľne zrýchľuje.

Back to Basic. Jednoducho, ale nie jednoduchšie. Efektívne, účelne, racionálne. Skutočná hodnota za rozumné peniaze. Tak sa mi javí Dacia Duster, ktorú by som označil za symbol normalizácie motoristického národa a nariadil povinné, cyklické, kondičné jazdy. „Gratulujem Dacia, postavila si skutočné a dostupné auto pre obyčajných ľudí.“


Autor: Marek Varga, Foto: autor