Ford Mustang GT Convertible TestČasopis RoadLife - predplatnéHonda Civic Sport Plus 1,5 VTEC TurboKTM 1090 Adventure TestDragon SkinÁno prosím!Volvo V90 CCMedveď zabil chodcaŠkoda Kodiaq TestBaby M2Mercedes-AMG GLC 43 CoupeAudi Q2 - untaggableEbajk TestVaše Portfolio
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Honda Civic Sport Plus 1,5 VTEC Turbo – Total Recall

Honda Civic Sport Plus 1,5 VTEC Turbo – Total Recall

Titulok som prevzal z rovnomenného filmu, pretože sa takto vyjadril Pali, náš fotograf alebo niektorí z kolegov, hneď potom ako zazreli nový Civic zozadu. Už 10. generácia tohto modelu je totiž, ... vizuálne dosť diskutabilná. Prvotný film Total Recall z roku 1990 (v roku 2012 natočil Len Wiseman nový s identickým názvom) v hlavnej úlohe s Arnoldom Schwarzeneggerom, v tej dobe vyhral cenu Special Achievement Academy Award za vizuálne efekty. Dnes by túto cenu mala získať nová Honda Civic. Rovnako za vizuálne efekty.

Osobne som rád, že sa v novej generácii japonci rozhodli ukončiť UFO dizajn, tak diskutovaný v generácii ôsmej a deviatej a vrátili sa k líniám opäť pripomínajúcim auto. Klasická kapota, ktorá nie je rovnobežná s čelným sklom, línia strechy, zadné partie evokujúce viac kupé, pre niektorých sedan či liftback, namiesto predošlého batôžku s buchtami nad a za zadnou nápravou. Mnohí v nových tvaroch vidia línie inej značky, ďalší sa krčia žalúdočnou nevoľnosťou a pýtajú sa, či to auto niekto nabúral? Ale je veľa tých, ktorí Honde fandia a vidia v novej generácii Civicu návrat k podstate. Nižšie, širšie a športovejšie vyzerajúce autá. Podarilo sa!

Základnú verziu by som si odpustil, pretože sa v nej bije priveľa vizuálnej agresie s pokusom o zhovievavosť a podivnú submisívnu sebareflexiu. Niečo v zmysle: „Ahojte, heeej tu ma máte, ale nekupujte si ma, pretože sa vám pravdepodobne nebudem páčiť“. Ostré črty karosérie potrebujú adekvátny bodykit a ten dostanete vo verzii Sport či Sport Plus, ktoré sa pýšia centrálnou dvojitou koncovkou výfuku a tá dodáva autu veľmi pekný športový vzhľad. Vybrať samozrejme môžete podľa vlastných preferencíí od najvyššej výbavy Prestige so slonovinovou kožou, čalúneniami, navigáciami aj všetkými bezpečnostnými systémami, ktoré Honda v Civicu ponúka. Alebo spomínaný Sport s červeným podsvietením prístrojov a pretekárskou atmosférou. Executive stále vytvára dojem, že máte drahé auto a Elegance, Comfort a model S sú určené skôr pre tých, ktorým stačí samotná existencia modelu Civic.



V našom teste sa objavila verzia Sport Plus s 1,5 litrovým VTEC TURBO motorom o výkone 182 koní. V perleťovej Sonic Grey sa mne osobne páči, ale konzervatívne okolie túto farbu neprijalo. Každému som vysvetľoval, že toto auto by malo vyzerať inak a mali by si zvoliť inú ako klasickú farbu. Nie, už dosť divoké tvary karosérie stačia na to, aby sa ľudia cítili príliš vystrčení na obdiv. A nie každý chce byť videný. Sonic Grey alebo cementová (podľa žien) je vo farebnom portfóliu Civicu nová a ja mám nové veci rád. U mňa má bod. Čo sa mi k športovému vizuálu nehodí sú malé (17 palcové) módne disky kolies, ktoré znižujú kvalitu športového postoja Civicu. A hneď ako som zistil ako auto funguje na sériových pneumatikách – bol som z celého výberu kolies a pneumatík výrazne sklamaný.

Ovládanie Civicu je perfektné. Posed za volantom konečne doriešili k mojej spokojnosti. Prehľad o tom, čo sa počas jazdy deje s autom je výborný. Ergonómia výrazne vylepšená a miesto k pobytu vodiča a posádky je jednoducho krajšie. Z pohľadu jazdy je 1,5 VTEC TURBO skvelým výberom pre auto na každý deň. Manuálne 6 stupňová prevodovka vás bude neustále baviť, riadenie je presné a poslušné, ale stále v medziach dostatočného komfortu. Nezapotíte sa, ale budete sa baviť – a tak to dnešný vodič predsa chce! Motor je super, pružný, silný, dávajúci autu dostatok dynamiky. Má vcelku dobrý zvuk a v akustickom zážitku pomáha aj dvojitá koncovka výfuku, respektíve výfuk ako taký. Všetko bolo veľmi dobré a ja som sa počas prvých kilometrov jazdy v novom Civicu utvrdil v tom, že Honda sa vracia ku koreňom. A potom sme prišli na našu testovaciu trať, kde po prvých dvoch kolách moja eufória teatrálne umrela.



Nenávidím Úniu za to, že prinútila automobilky dodržiavať nezmyselné a pokrytecké pravidlá o emisiách. Že núti značky vytvárať riešenia, ktoré majú jediný cieľ a neprihliadajú na dôsledky! Nízke čísla emisií, nízke čísla spotreby paliva a hra na očisťovanie planéty. Blbosť! A potom sa stane, že moje nadšenie zhorí ako olivový sad v Chorvátsku len preto, že Civic Sport má obuté pneumatiky so síce chlapským rozmerom 235/45, ale s povahou ženy počas menštruácie. Vyzerajú odhodlane, ale nikdy nevieš ako sa zachovajú. Ekologická voľba pneumatík s nízkym valivým odporom, kvôli nižšej spotrebe spôsobuje stratu kontroly na brzdách aj v zákrute. Znamená to len toľko, že sa na ne počas ostrej jazdy alebo v krízovej situácii neviete spoľahnúť. Stačí však spraviť jednu malú zmenu a váš nový Civic sa stane jedným skvelo jazdiacim autom. Vymeňte sériové Michelin Premacy za normálne, kvalitné pneumatiky s poriadnym gripom!

Aby som to upresnil a bol objektívny – jazdiť sa na sériových eko pneumatikách samozrejme dá absolútne bez problémov. Fungujú štandardne. Len ku schopnostiam Civicu nepasujú. Písal som o svižnejšej jazde (je to predsa Sport a pod kapotou máte 182 koní, a to nie je málo) alebo o krízovej situácii, kde sa dostávate s autom na jeho fyzikálne limity. S ekomicky ladenými pneumatikami sa tieto situácie budú zvládať ťažšie. Na druhú stranu, spotrebu 5,8 litra v zmiešanom cykle s nimi reálne dosiahnete.



Honda Civic 10. generácie je pre mňa návrat k overenému. K lepšiemu. K tomu, čo bolo historicky oceňované fanúšikmi značky. Športový dizajn, športový duch a poctivosť spracovania (tu som si nie úplne istý, ale čas ukáže). Verzia Sport Plus s motorom 1,5l VTEC TURBO to všetko len pozitívne graduje. K tomu sa pridávajú všetky technologické výdobytky dneška. Bezpečnostné systémy, komfortné funkcie, multimediálny svet a mnohé ďalšie. Aktuálnu Hondu Civic rád uvítam pre jej opätovnú inakosť v dnešnom šedivom svete. A hneď na to si pôjdem kúpiť nové pneumatiky.


Autor: Marek Varga, Foto: Pavol Gemeiner