ZOE znamená životPiaty elementAudi Q7 60 TFSIeShooting BrakeOriginálRaptor AirlinesE-lienBMW X7 M235i xDrive Gran CoupéMustang a MarilynCAPS LOCKSports TourerKráľ CoupesaurovProjekt VáňaMajster NKodiaq RSV ako...
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Honda HR-V – Prečo?

Honda HR-V – Prečo?

Najuniverzálnejšia otázka na svete! Otázka, na ktorú je možné odpovedať miliardou rôznych spôsobov. Napríklad priamo, s argumentáciou, ktorá sa priamo dotýka a vysvetľuje situáciu. Vyhýbavo, so síce zdĺhavou, ale diplomatickou odpoveďou, ktorá neprinesie žiadne konkrétne vysvetlenie – veľmi častý jav na našej domácej politickej scéne. Alebo absolútne odveci premostením na úplne inú tému, akou je tá, pri ktorej potreba položenia otázky „prečo“ vznikla. Tento podivne filozofický odsek vznikol až pár dní po teste, ihneď ako som si uvedomil, že základnú svetovú otázku „prečo“, potom ako som zjazdil stovky a stovky kilometrov po zahraničných diaľničných sieťach a dokonalých okresných cestách, chcem položiť u nás doma. Na Slovensku. Teda, prečo?

Honda HR-V (Hi-rider Revolutionary Vehicle) je najlepšie auto na cestu do HR(vatska). Štát s touto skratkou iste všetci dobre poznáte, pretože sa stal synonymom slovenskej dovolenkovej exotiky a bratia Slovania tu žijú od 6. storočia až dodnes. Medzitým, v 9. storočí nechali vyhynúť nomádske etnikum Avarov, ktorí sa tu snažili uchytiť tiež – ale nevyšlo. Chorvátsko je nezávislé od roku 1991 (Slovensko od 1.1.1993). Chorvátsko má podľa sčítania ľudu z roku 2013 zaokrúhlene 4,3 milióna obyvateľov. Slovensko odhadlo svoj počet v roku 2015 na 5,4 milióna ľudí. Máme o celý milión a kúsok viac obyvateľov, ktorí by mohli mať záujem svoju krajinu zveľaďovať. Sme menšou krajinou ako Chorvátsko (SK 49035 km2 a HR 56594 km2), čiže nemusíme prekonávať toľké vzdialenosti, aby sme stihli našu krajinu podporiť. Máme vysoké kopce ako Chorvátsko, máme pekné údolia ako Chorvátsko a som presvedčený, že máme aj šikovných ľudí ako Chorvátsko. PREČO nemáme cesty a diaľnice ... ako Chorvátsko?

Prečo sa tým zaoberám? Celých 14 dní som na Honde HR-V s motorom  1,5 i-VTEC a manuálnou 6 stupňovou prevodovkou neúnavne jazdil po chorvátskych diaľniciach a okresných cestách vo vnútrozemí aj na ostrovoch. Každý jeden deň svojho pobytu som sadal za volant, značil na mape a neskôr škrtal úseky, ktoré som preskúmal. HR-V mi vďaka svojej koncepcii crossoveru, benzínovému motoru a manuálnej prevodovke, poskytovala vyhovujúce jazdné možnosti v rámci podmienok, do ktorých som ju tvrdošijne hnal. Spočiatku som váhal, či vziať toto auto na tak dlhú a vcelku náročnú cestu, ale nakoniec som bol rád, že som si vybral kompaktné auto s vyššou svetlou výškou, motorom bez turba ľúbiacim otáčky a presnou manuálnou prevodovkou s geniálne malou pákou radenia. 96 kW (130 k) a poháňaná predná náprava. Áno, niekedy som pociťoval nedostatok výkonu a úbytok priľnavosti. Boli to však robinsonády (rozumej výjazdy na osamotené cesty s neurčitým povrchom kam sa sotva odváži cyklista), ktoré vyžadovali podstatne silnejší agregát a ešte jeden pár poháňaných kolies. Napriek tomu som prežil a tvrdím, že HR-V možno vyzerá ako načesaný Čau-čau, ale má srdce teriéra a agilitu chrta.



Iné som však chcel. Honda HR-V je dobrým autom aj pre štvorčlennú rodinu a zvládne aj dlhú dovolenku. Kufor s dvojitým dnom mám 448 litrov a v interiéri je miesta vážne dostatok. Počas jazdy komunikuje, vo vnútri vyzerá veľmi moderne, 1000 km dá vodič bez príznakov rodiacej sa artrózy a dynamickú jazdu si užije dokonca aj motoristický novinár. Toto je fajn. HR-V mi však celú dobu ukazovala aj iný rozmer jazdenia po chorvátskych cestách. Tam, kde som zašiel, bol fantastický asfalt, výrazne značenie krajníc, úžasné scenérie a neuveriteľné ostrovné zákruty. Na ostrove Korčula som sa cítil ako v našom seriály Kopec Tour upravenom do nekončiacej slučky s minimalizovaným časovým rozostupom. Jazdiť tamojšie kopce bolo ako vyjsť na Šturec, hneď z neho na Jankov Vŕšok, potom na Pezinskú Babu, následne na Dobšinú až tak dlho, že som skôr stratil palivo ako chuť pokračovať v jazdení. Absolútne dokonalé. Na jednom z kopcov (vtedy som mal už naozaj dosť), s vyhliadkou na šíre more, so slzou v oku, som sa opäť nahlas opýtal, prečo?



Prečo sme my nedokázali za rovnaký čas ani len spojiť západ s východom našej krajiny, keď chorváti natiahli dokonalé diaľničné pásy zo severu na juh? Prečo nevieme 20 rokov preraziť riadny tunel popod Strečno a obísť Žilinu, keď chorváti stavajú svoje pylóny do neuveriteľných výšok, diaľnica sa kľukatí doslova pomedzi vrcholy hôr a keď sa už kľukatiť nedokáže, vyrazia rovno do skaly dieru veľkú ako letištný hangár? Prečo si idem oči vyočiť keď jazdím po našich okresných cestách, aby som nechytil jamu, či chýbajúci kanál, keď z chorvátskej okresky by som sa bez váhania najedol? Prečo to oni dokážu a my nie? Prečo dostávame odpovede len vo forme sľubov, že v roku tom a tom, keď sa konečne podpíše nejaká bezvýznamná vesmírna bula o výsadách a integrácii hmyzu do spoločnosti, dostaviame diaľnicu do Košíc? Prečo sa nevyplácajú firmy živnostníci, ktorí stavajú aspoň tie čiastkové úseky? Prečo to všetko?



Skoro som plakal, keď som s HR-V krúžil po serpentínach ostrova Korčula a nebál sa žiadnej nástrahy. Absolútne rovný asfaltový povrch dovoľoval dostať auto na limit priľnavosti jeho vysokých pneumatík. Za volantom sa usadíte rýchlo a dobre, takže máte všetko poruke s pridanou hodnotou pretekárskeho pocitu vďaka vysokému stredovému tunelu, moderným panelom prístrojovej dosky a extra malej radiacej páky manuálu. Pedále sú poukladané tak, že viete dávkovať medziplyny a riadenie s malým volantom dopĺňa k tej hromadiacej sa radosti svoju dávku. Ostrovné traverzy tesne nad pobrežím ma tiež odrovnali svojím povrchom. Dokonale rovná ... šotolina a prach. Nie, vôbec mi nechýbal asfalt, nie v týchto momentoch. Keď sa ženiete 30 m nad hladinou mora krížom cez svah s brutálnym tornádom prachu za vami - McRae by závidel. Nespevnené cesty boli rovnako rovné ako asfaltové, iba bolo potrebné zmeniť nájazdové rýchlosti a brzdiť oveľa skôr, pretože pozrieť sa spoločne s HR-V na morské dno som v úmysle nemal.



Nie jeden večer, keď som stál na terase a pozeral na more mi napadlo, že sa sem presťahujem. Na ostrov. Kvôli jazdeniu. Že si kúpim Hondu HR-V a Caterham. Jedno na rodinnú prepravu kamkoľvek, druhé na tie šialené kopce s unikátnym asfaltom. Hej, chvíľami som váhal, či nezostať. Ale nakoniec som sa vrátil a počas celej cesty po chorvátskych diaľniciach smerom domov si popod nos mrmlal ... prečo? Pretože sme ešte nevyspeli? Ešte sme samostatní iba málo rokov? Ešte je tu stále mnoho tých „starých“, ktorí rozumejú iba sile peňazí a moci a ide im iba o osobné blaho a pocit neporaziteľnosti? Možno. Som však presvedčený, že raz sa to zmení a Slováci budú hrdí aj verejne. Nie len keď vyhráme v hokeji a nakúpime si prihlúple návleky na spätné zrkadlá so slovenským znakom. Nie len, keď nám nejaký zahraničný gróf príde nakazovať kvóty, ale vždy a sami pred sebou budeme hrdí na to kam smerujeme. 


Autor: Marek Varga, Foto: Apple concept
Advertisement