Rally KucherenkoHore bezEvolúciaRocknRollaCUPRA PortfolioMercedes-Benz GLE CoupéShooting Brake 2Avantissimo!Shooting BrakeSEAT Tarraco FRPiaty elementAudi A6 PHEVRaptor AirlinesE-lienBMW X7 Mustang a MarilynCAPS LOCKKráľ CoupesaurovProjekt VáňaMajster N
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Hyundai i30 Fastback 1,5 T-GDI N Line+ - N so(o)n

Hyundai i30 Fastback 1,5 T-GDI N Line+ - N so(o)n

Počas testov, pokiaľ to počasie dovoľuje, zvyknem niektorý podvečer v týždni sedávať na obľúbenom #obrubnik-u, popíjať kávu a sledovať ruch mesta v čase podvečernej špičky. Teraz v decembri už u nás býva skoro tma aj chlad a jediné sociálne zahriatie, v dnešnej rúškotvornej dobe, poskytuje iba overené long coffee z tej žltej čerpacej stanice, ktorá sa nevolá Jurki. A dnes, okrem mesta, pozorujem aj lak Shadow Grey (+300€) pokrývajúci plochy Hyundai i30 Fastback, ktorého prejav a charakter ma milo prekvapili.


N Line má významovo znieť ako skoro N a vybraným spôsobom ostré N-ko pripomínať. Bodykit tejto vizuálnej linky zahŕňa predný a zadný športový nárazník a zadný difúzor, ktoré posilňujú naše dynamické predstavy. 18 palcové disky a pneumatiky 225/40, emblémy N Line a dnes naozaj moderná a napriek svojej šedivost, veľmi výrazná farba, vytvárajú až klamlivý efekt a verím, že mnohí si verziu N Line môžu pomýliť s čistokrvným N. 


K modernému looku prispejú predné LED svetlá s prisvecovaním do zákrut a tie zadné sa rovnako nenechajú kritizovať za to, že by LED neboli, … pretože sú. Užívateľsky príjemnou funkciou je grafické zobrazenie aktívneho “druhu” svetiel, ktoré sa počas prepínania automatických, stretávacích, parkovacích či vypnutých, ukazuje na stredovom displeji palubného počítača. Milé! 


Pekným detailom je aj osvetlenie kľučiek predných dverí a mne sa vynorila otázka, prečo nezostalo po jednej LED-ke aj na tie zadné? Veko kufra, pre chalupárov piate dvere, sa krásne zvažuje v línii strechy a je zakončené vkusných chvostom malého káčatka (použiť výraz ducktail nesmiem, veľkostne by som urazil staré poršáky). Grafika denného svietenie vpredu je skvelá a to ako sa farebne mení so smerovkami, pôsobí silne zahranične s prevahou svetovej strany - Západ. 


Vo vnútri som našiel veľmi dobre fungujúce predné sedadlá. Boli tam aj zadné, ale neviem ako fungujú, pretože každý, kto sedel vzadu bol po jazde skúpy na slovo. Neviem, možno ten perfektne pretáčavý zadok a možno iba všeobecný nezáujem. Priestor vodiča bol zaliaty typickou modrou, ktorá svietila spod každého tlačítka, ale kompenzoval to digitálny kokpit, ktorému bolo možné meniť farbu podľa jazdeckej nálady v režimoch ECO, Normal a Sport




Posed za volantom hodnotím kladne, jeho uchopenie rovnako a všeobecne dobrý vnem z pozície vodiča výrazne podporí úchop páky 6 stupňovej manuálnej prevodovky. No a keď už sedíte so zapnutým pásom, výborne nastaveným sedadlom a všetko je ladené tak pekne do športova, skúsite naštartovať tlačidlom pre bezkľúčový štart a  … nič! Opäť vyšliapnem spojku, opäť tlačidlo a  … nič! Pozriem sa do spätného zrkadla, či som to ja, rozhliadnem sa okolo, či naozaj sedím v aute, znovu vyšliapnem spojku, pravou nohou stláčam už aj brzdu (tak sa to robí pri AT prevodovkách), tlačítko Štart a … tretíkrát nič!


Dnes sú autá moderné a preto vám nedovolia naštartovať v prípade, že by sa mohlo niečo nekalé prihodiť a výrobcovia sa snažia eliminovať akékoľvek nebezpečenstvo. Dá sa tomu rozumieť aj tak, že sme dnes príliš uponáhľaní a že nevnímame prítomnosť, teda pokiaľ o nej nebol práve príbeh na Instagrame. Veci robíme mechanicky bez záujmu, máme nastavené autopiloty a pre nedostatok schopností reagovať, vzniká mnoho chýb a komplikácii. A Hyundai nechce, aby si jeho zákazníci rozbíjali tie pekné N Line nárazníky, len kvôli tomu, že naštartovali so zaradenou jednotkou a nevyšliapli spojku. Nastavil preto štartovaciu sekvenciu, akú musí zvládať každý pilot raketoplánu: “Houston tu kabína, kvapaliny zahriate, palivo premiešané - ďakujem kabína, potvrdzujeme hodnoty, začnite štartovaciu sekvenciu - rozumiem Houston, spojka vyšliapnutá, brzda stlačená, zaradený neutrál, stláčam tlačidlo … zážih, ŠTART!




Áno, fastback mi potom naskočil ako hodinky a benzínová, 4 valcová 1,5-ka (1482 cm3) znela tak príjemne retro. Ako v nízkych tak vo vyšších otáčkach som mal zo zvuku motora skutočnú radosť - ten odkaz na staré dobré jazdenie mi imponoval. Motor sa nechal točiť až k červenému poľu otáčkomeru, ktorý trpel akýmsi grafickým postihnutím, ručičku nebolo riadne vidno a celý bol nejak nakrivo, hodený tamto vľavo do kúta. Nič to však nemenilo na veci, že motor sa točil rád, manuálna prevodka tam hádzala kvalty úplne presne a tie tri pedále dole pod nohami dávkovali pekné medziplyny - teda za predpokladu, že ste neriadili v lyžiarkach.


Podvozok bol tuhší ako by vyžadoval protokol Rolls-Royce, ale pravdou je, že nástrahám bratislavského povrchu ciest stíhal bez problémov. Nespevnené časti nepripraveného vodiča (“If it shake, it's fat” - A. Schwarzenegger) však dokázali celkovým dojmom z komfortu riadne zatriasť. Riadenie je skvelé a spolu s tlmičmi dokázali vodiť fastback dokonale za nosom. Pri prudšom zatiahnutí volantu do zákruty, sa zadná náprava odovzdala tanečným radovánkam a “ukračovala” bokom na požiadanie. Fastback N Line zatáča naozaj pôsobivo a verím, že ho učil vlastný - tatko N.




118 kW alebo 160 turbo koní sa nejaví ako číslo z doby dnešných ostrých hatchov, ale verte mi, tento fastback je až prekvapivo silné auto. N Line mi potvrdil, že toto nie je len načesaný vizuál, ale skutočná možnosť jazdiť športovo. A k tomu, že so svojím N Line fastbackom dokážete ponaháňať aj silnejšie autá a v zákrutách jazdiť na pankáča, idete si priemernú spotrebu 5,9 litra benzínu a nepotrebujete ani vyslovene hnusný režim ECO, ktorý tak utlmí reakciu plynu, že jazdíte ako po silnej dávke amfetamínov a auto sa snáď na každých svetlách pri rozbehu zakucká tak, že mu je na skapanie.


Využívať jazdný režim Normal je v poriadku, ale aj tu sa treba naučiť pracovať so spojku a dávkovať plyn viac. V režime Sport je všetko úplne v poriadku, auto reaguje sviežo a ihneď, žiadne európske reštrikcie sa nedejú a jazdiť sa dá veľmi svižne a spoľahlivo. Ono je totiž dôležité, v premávke nie len predvídať, ale hlavne nezavadzať. A to, že sa auto po každom naštartovaní  primárne prepína do režimu ECO je len výsledok lobistov, ktorí o skutočnom jazdení z vášne, nevedia vôbec nič!




Hyundai i30 1,5 T-GDI Fastback N Line je výborné auto! Poteší športovo aj ekonomicky. Má veľmi príjemný charakter a napriek tomu, že som nebol pri tom, ako otec N a mama Hyundai zamiešali karty, som si istý, že je to ich vlastné mláďa. Taký zdravý a podarený skoro N jedinec. Taký N syn, ktorý sa už môže túlať nocou a sem tam vyprovokovať nejakú jazdeckú ruvačku!



Autor: Marek Varga, Foto: autor