BMW X3 M40i Porsche Panamera STMercedes-Benz S400dRolls-Royce CullinanTlačený časopis 2018Honda Jazz Testi30 Fastback TestLand Rover DiscoveryMX-5 RF TESTT-Roc on the RockMitsubishi Eclipse Cross Test"Hello"Ečko je vraj droga radosti?Karoq vs KaroqSeat Arona – TransshowMazda CX-3 testKTM 1090 Adventure Test
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Hyundai i30 N 250 hp - Malá nočná búrka

Hyundai i30 N 250 hp - Malá nočná búrka

„Rýchle oči svetiel, tehla na pedál... rútim sa tmou...Tvárim sa, že som zodpovedný, ale ja len klamem, smejem sa a som zlý...“*

Predpovede hlásili možnosť búrky, kto by však už dnes veril predpovediam, však? Búrka ale prišla, nečakane, rýchlo a s následkami pre celý svet ostrých kompaktov. Určite si spomeniete na krásne agresívny a do sériovej podoby neprevoditeľný koncept RN30, ktorý Hyundai predstavil na jesennom parížskom autosalóne v roku 2016. Albert Biermann, šéf vývoja už vtedy vyhlásil, že RN30 stelesňuje koncept silného, vysokovýkonného auta prinášajúceho dynamickú, športovú jazdu, ktoré sa čoskoro vyvinie do prvého modelu N. Cieľom bolo priniesť dostupný, vysoko výkonný voz, prinášajúci vodičovi potešenie prostredníctvom pútavej zmesi výkonu a kontroly. Silné slová, ktorým však s ohľadom na technické pozadie vývoja - pán Biermann sa svojho času venoval bavoráckym eMkám - nebol problém uveriť. Otázkou zostávalo, nakoľko dobré bude nové #eNko. Už pri predstavení jeho sériovej podoby som tušil, že zavedená konkurencia to vôbec nebude mať jednoduché a prvé dojmy kolegu Peťa boli viac než pozitívne. Nielen v slovenských médiách sa navyše strhol taký poprask, až bolo ťažké uveriť, že Hyundai na prvý pokus urobil všetko na výbornú. Napriek skvelým referenciám som zostával až do mojich prvých kilometrov skeptický. Pravdou je, že tento rok sme v testoch mali nielen Focus RS, ale aj novučičký Type R desiatej generácie Civicu a ja som sa najviac tešil za volant práve do nového modelu Hyundai. Zaujímavé.

Spočiatku som bol sklamaný, predsa len, do testu sme ako prvú dostali polotučnú verziu eNka bez prívlastku Performance. Výkonový deficit (-25 koní) by pritom vôbec nemusel vadiť, absencia samosvoru na prednej náprave, menšie brzdy a jednoduchší výfuk už áno. Naopak, ako výhodu na slovenské cesty som vnímal osemnásťpalcové obutie, žiaľ, s ohľadom na termín už so zimnými pneumatikami. 



Veľmi som sa tešil na sobotu, mal som v pláne dať si náš zakarpatský testovací okruh. Sám, bez svedkov, len ja a auto. Sychravé počasie, vlhké a miestami zablatené okresky všetkých druhov, šírok a povrchov, od hladkých až po tie rozbité sú presne teritóriom všetkých ostrých hatchbackov, nové #eNko nevynímajúc. Nechýbal mi samosvor? Klamal by som, ak by som napísal, že #eNko ho nepotrebuje... ale nie nevyhnutne. Prenos výkonu na vozovku je samozrejme limitovaný predným náhonom, ale s rozumným dávkovaním plynu to, vďaka vynikajúcim zimným Continentalom, nebolo problematické. So samosvorom by bola jazda presnejšia a rýchlejšia, ale nie nevyhnutne zábavnejšia! Bez neho totiž auto pod plynom na vlhkom povrchu síce poskočí smerom von z oblúka, ale zásah protipreklzu a stabilizácie v športovom režime ho zase pritiahne späť. Po ubratí plynu dovolí stabilizácia zadku úkrok vbok a na tvári vodiča tým vykúzli úsmev na šírku štvrťkontry na volante. Zábavné, a to tak, že veľmi! Ideálnym nastavením je N Custom, všetko naostro a podvozok normal zaručujú dostatok priľnavosti aj pri jednostopom výlete na nespevnenú krajnicu (niektoré cesty boli na dve autá fakt úzke). Nové #eNko obstálo na okresných cestách na výbornú, lepší ostrý hatchback bez samosvoru som doposiaľ nejazdil. A to nielen vo vzťahu ku Golfu GTI, ale aj k Focusu ST a nebojím sa povedať, že aj vo vzťahu k posledného dvojlitrovému Méganu RS (vo verzii Sport bez samosvoru).



Potešenie z jazdy vyplýva zo skutočne precízneho zladenia všetkých relevantných prvkov, bez toho, aby niektorý z nich výrazne vyčnieval alebo zaostával. Podvozok má adaptívne tlmiče, ale už označenie ich základného nastavenie (Normal) pravdivo informuje, že režim „komfort“ sa nekoná. Pre predstavu, režim Normal predstavuje podobne tuhé nastavenie ako v Golfe GTI režim Sport. Aj na slovenské cesty plne akceptovateľné, o to viac, že tlmiče #eNka tvrdo, ale bezchybne tlmia všetky nerovnosti. Naopak, režim N je tak prísny, že na niektorých komunikáciách v Bratislave sa s ním už nedá jazdiť bez psychickej ujmy na zdraví vodiča. Auto sa pritom tvári v pohode, žiadne náreky sa nekonajú.Riadenie s elektrickým posilňovačom je presné, s dostatočne definovanou váhou (odporom) pre každý z režimov, chýbalo mi trošku viac spätnej väzby od kolies a mohlo by mať málinko strmší prevod. Radenie je výborné, ale napríklad na hladučký chod prevodoviek od Fordu zatiaľ nemá, skôr pripomína (aj odporom v strede kulisy) tie presnejšie vyhotovené skrine od nemenovaného koncernu. Dokonalou vychytávkou je RevMatch, automatický medziplyn pri podraďovaní. Domyslená logika jeho aktivácie je jedným z mnohých prvkov, ktoré svedčia o precíznosti zladenia všetkých komponentov. V režime Normal a Sport musíte RevMatch zapnúť, a v režime N a N Custom (podľa jednotlivej konfigurácie) vypnúť. To všetko jedným hardvérovým tlačidlom na pravom ramene volantu. Každý z programov má pritom vlastnú mapu, pri režime N podraďuje s vysokými otáčkami, v režime Normal... tak normálne. Brzdy. Brzdy sú v poriadku, ale po skutočne ostrej jazde už akusticky dávajú najavo únavu, brzdný účinok však zostáva stále veľmi dobrý.

 

Všetko vyššie uvedené znamená, že mňa a vás vôbec nemusí zaujímať ako auto vyzerá a aké plasty sú v interiéri, už len kvôli tomu pocitu z jazdy ho budete milovať. Našťastie, Hyundai veľmi rýchlo pochopil, že ak chce konkurovať v triede kompaktov všetkým konkurentom, musí venovať dostatočnú pozornosť aj tomu, čo vodič len vidí a vníma hmatom. 

Exteriér dopĺňajú oproti bežnej i30tke presne tie prvky, ktorého ho výrazne odlišujú bez toho, aby pôsobili príliš krikľavo. Predný a zadný nárazník s červenými linkami, predná maska s logom, zatmavené výplne predných full LED svetlometov, prahové nástavce lakované v čiernej farbe s vyrazeným logom, integrovaný zadný spojler s trojuholníkovým LED brzdovým svetlom, špecifické disky, opäť s vyrazeným N logom a dve dostatočne priemerné koncovky z výfuku, ktoré produkujú poctivý hrmot už pri naštartovaní. Po prudkom ubratí plynu, najmä pod záťažou sa ozýva zvučné práskanie. Druhou stranou mince je trochu hlasnejší, dunivý zvukový prejav pri ustálenej jazde diaľničnými rýchlosťami; táto informácia je len pre úplnosť, zvukový prejav totiž všetci čo ho mali možnosť zažiť chválili a je to jedna z vecí, ktorá takému Golfu GTI chýba.



Interiéru dominujú pohodlné, plne elektricky nastaviteľné športové sedadlá s dostatočným bočným vedením s kombinovaným poťahom koža / alcantara. Jedinečným komfortným prvkom je elektrické odsunutie sedadla vodiča dozadu, ktoré uľahčuje nastupovanie a vystupovanie. Našťastie pre nás nižších, dá sa to aj vypnúť, niekedy som mal pocit, že mám príliš krátke. Nohy. Elektrické ovládanie sedadiel má slabšia verzia za príplatok 1500,- EUR, čo výrazne relativizuje cenový rozdiel oproti verzii Performance, ktorá ich má v sériovej výbave. Volant má skvelý tvar (bez sploštenia spodnej časti) a hrúbku, pochvalu zasluhuje jasne vymedzený chod všetkých ovládačov nielen na volante, ale aj na celej palubnej doske. Pochvala rovnako patrí tvaru radiacej páky, doplnenej dekorom v modrej farbe Performance Blue, ktorý bol aj na karosérii. Interiér síce obsahuje viac tvrdých plastov ako by sme asi všetci chceli, na druhej strane peniaze boli investované do techniky dôležitej pre jazdu a spracovanie pôsobí veľmi solídne. Čerešničkou na torte je pre mňa výstuha za zadnými sedadlami.


Záver? Oproti môjmu pôvodnému predpokladu má aj slabšia verzia plné právo na existenciu popri zatiaľ vrcholnom modeli Performance, aj keď výrazne ušetríte len so základnými sedadlami. Ak totiž viete, že nebudete pravidelne jazdiť na okruhu, nebudete za samosvorom a silnejšími brzdami veľmi smútiť. Veľa ľudí zároveň považuje slabšiu verziu za zábavnejšiu, predsa len bol kladený menší dôraz na presnosť a rýchlosť. Uvidíme, na test silnejšej verzie sa už teraz tešíme.


Autor: Miro Vilím, Foto: Martin Cyprian Photography, *Team a Malá nočná búrka ft. Tublatanka a Dnes RL remix