Amarok V6 AventuraSlobodná jar - mesačný testP3008 je COOL!NezničiteľnýImidž nie je na nič!BMW proenviro 740LePickUp Test  2017SQ7 - King of The Urban JungleThorove kombiDarwinov odkazEbajk Test
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Hyundai IONIQ Hybrid – Bionic band

Hyundai IONIQ Hybrid – Bionic band

Nedávno som sa dopracoval k úvahe, že žijeme v neslobodnom svete. Že sme príliš ovplyvňovaní, ba priam účelovo riadení neznámymi entitami. Nepíšem o konšpirácii svetovlády ani dohodách mocných prezidentov. V onom argumentovanom zistení, ktoré som zachytil a vypočul znelo, že to my. My sme zodpovední za to, čo robíme a ako sa nám vodí. My sme tá entita, ktorá ovplyvňuje samu seba. My sme tí, ktorí nadávajú na svoje zlé rozhodnutia a snažia sa zvaliť vinu na iných ľudí alebo iné súvislosti. A preto som ochotný sa podpísať pod jednoduché vyjadrenie, pod moje vlastné presvedčenie, ktoré vyjadruje účelovosť a priority pre finálne rozhodnutia. A to presvedčenie znie: „Sú len dve cesty, buď chceme alebo nechceme!“

Hyundai IONIQ Hybrid – jedno z tých áut, ktoré vznikli ako splnená úloha euronoriem a zároveň ako marketingový cieľ, so zámerom podporiť povedomie značky o jej sile a konkurencie schopnosti. A Hyundai to zvláda veľmi dobre. Z pohľadu tvora schopného cítiť a vytvárať si vlastné závery na konkrétne predmety alebo funkcie/služby, vďaka osobnej skúsenosti, aj vďaka daru, ktorý nosím v lebke, som IONIQ hybrid označil ako „Bionic Band“. Jednak preto, že je to dobrý obchodný nápad a jednak preto, že využíva možnosti manipulácie ľudského presvedčenia o veci, ktorá je pre nás v princípe absolútne zbytočná.
 
Osobne sa na autá, ktoré mám v testoch pozerám ako užívateľ. Pozerám sa na ne očami potenciálnej cieľovej skupiny. Ako ten človek, ktorý uvažuje o jeho kúpe. A tu je podstatný rozdiel vnímania reality. Enviromentalista-vedec, skutočný vedec a skutočný enviromentalista, by si hybrid podľa mňa nekúpil. Tak ako si dobrý lekár nekúpi gumenný náramok len preto, že uverí v dokonalé zdravie, ohybnosť a osobné šťastie. Niekto šikovný to nazval bionic band, spravil kúsku kaučuku reklamu a ľudia uverili, že im to pomôže, prípadne, že to pomôže planéte. Presne ako s hybridným pohonom áut. Napríklad ja ako užívateľ, by som hybridné auto do svojej garáže chcel. Nie preto, že som uveril v ozdravenie planéty. Moje rozhodnutie je založené na podstatne jednoduchšom základe. Pretože sa na ňom dobre jazdí, nesmrdí a poskytuje mi útočisko pred mestským ruchom, stresom a nepohodlím pracovnej rutiny. Zároveň mi umožní nestrachovať sa koľko kilometrov mi vydržia baterky a dovolí bez starostí cestovať kam potrebujem. A hybridné autá väčšinou vyzerajú inak ako celý modelový rad, takže mi dáva aj istú dávku originality.



Hyundai IONIQ Hybrid vyzerá zvonku, minimálne zaujímavo. Z profilu až športovo-dynamicky, spredu a zozadu uspokojivo s rukopisom kórejskej automobilky. Napríklad deti ho označovali za „pretekárske auto“. Osobne ma na IONIQu nič nevyrušuje, iba predná maska mi vzdialene pripomína náhubok Hannibala Lectera. Zase modrá enviro linka na prednom a zadnom nárazníku, nápisy Blue-Drive a zadné LED svetlá dodávajú autu trochu vedecko-fantastický vizuál. Pre niekoho môže byť zaujímavý údaj, ktorým je koeficient aerodynamického odporu. IONIQ sa pýši číslom 0,24. V reči ľudí – malý odpor vzduchu, menej žerie.

Hyundai vo svojej brožúre píše o majstrovskom diele dizajnu interiéru. Marketing niekedy nehľadí na slovnú symboliku, ani na skutočnú váhu slov, takže síce cielene, ale nepravdivo opisuje produkty značky, ktorú zastupuje. Nie, interiér nového Hyundai IONIQ Hybrid nie je majstrovské dielo! Je to iba veľmi dobre navrhnutý a spracovaný priestor. Páčil sa mi posed za volantom, rovnako volant samotný a jeho držanie. Ergonómii nemám čo vytknúť, všetko bolo na dosah a zdroje vizuálnych informácii dobre viditeľné. Centrálny, 7 palcový LCD displej vám na ľavej strane ukáže v akej nálade jazdíte. Pretekári a neurotici budú často v zóne PWR s plynovým pedálom zakopnutým v koberci, podstatná časť národa by mala zozelenať, chrániť planétu a priľahlý vesmír pôsobením v zóne ECO. Ostatní veštci a proroci, ktorí vo svojich hlavách vidia blížiacu sa apokalypsu, budú šetriť a dobíjať energiu v zóne CHARGE. Stredová časť oznámi aktuálnu rýchlosť (alebo otáčky v režime Sport) a nejakú zo zvolených funkcií palubného počítača. V pravej časti vidíte stav nabitia batérií a príležitostnú grafiku k aktuálnemu stavu vozidla (napríklad otvorenie dverí atď).



Modrá línia pokračuje aj vo vnútri, lemuje výduchy klimatizácie a zasiahla aj do štepovania sedadiel. Dopĺňa ju modré podsvietenie tlačítok a displeja klimatizácie. Úplne v poriadku, nič, čo by mi spôsobovalo očný tik alebo nevoľnosti. Pekné, úhľadné a čisté línie. Hyundai – máš pochvalu! Multifunkčný volant spoločne s posedom za ním, dávajú korunu športovému pocitu sedenia v najnižšej pozícii polohovateľného sedadla. Úsmevným bonusom je archaické prevedenie „ručnej“ brzdy. Úvodzovky som použil schválne, pretože v tomto prípade sa jedná o brzdu nožnú a ako kedysi v starých Mercedesoch, ju pri parkovaní zatlačíte ľavou nohou nadoraz. Pre uvoľnenie opäť zošliapnete tak silno, aby vám ju pružina v sprievode historického škrípania vymrštila spät. Ehm, a viete, čo sa stane, pokiaľ to spravíte počas jazdy?
 
Dvojspojková automatická prevodovka DCT radí spokojne a nevyvolala u mňa žiadne pohoršenie, ktoré by som mal snahu spomenúť v tomto článku. Na Slovensku platí, že pokiaľ je niečo dobré, nekomentuje sa, pokiaľ je to zlé, treba to vyzdvihnúť čo najviac, vyvolať senzáciu a získať sledovanosť. Môj verdikt, DCT radí dobre, bez zaváhaní v rozumnej spolupráci s oboma motormi. Ďalším bonusom z katalógu bola „intuitívna páka prevodovky“. Tak ten kolík v stredovom tuneli vraj presne vie, kedy má radiť ECO, kedy SPORT alebo manuál. Stačí jediné. Ručne ho do toho alebo tamtoho módu prepnúť, stačí však malý pohyb zápästím. Naozaj intuitívne. Zlatý textár, ktorý toto pripravoval. Príjemná je grafická zmena stredového displeja, kde sa po prepnutí páky prevodovky do režimu SPORT, premení fádny rýchlomer na farebný otáčkomer. Pekné!



Hyundai IONIQ Hybrid má dva motory. Benzínový štvorvalec 1,6 GDi s priamym vstrekovaním a výkonom 77 kW a elektromotor s výkonom 32 kW. Spoločný systémový výkon automobilka demonštruje číslom 104 kW (141 k). Súčet oboch výkonov hodnotí matematika ako nesprávny, ale budem predpokladať, že je to vďaka normovaným stratám procesu intímneho trenia počas spoločného fungovania oboch motorov. Tento argument som vymyslel úplne sám a je čisto mojím zhodnotením nesúhlasiaceho súčtu výkonov oboch motorov. Celé je to samozrejme irelevantné, pretože počas užívaniu IONIQu nikdy nezistíte, či máte o 5 kW viac alebo menej. Zaujímavejší je zvuk samotného elektromotora, ktorý v tichej podzemnej garáži obchodného centra alebo bytového domu, pripomína rolovanie prúdového lietadla. Pôsobivé! Na druhú stranu, jazda po diaľnici simulovala už samotný vzlet, pretože aerodynamický hluk bol priveľký, ale mohli to spôsobovať zimné, prehustené pneumatiky, ktoré ako som neskôr zistil, boli nahustené na 3 bar namiesto uvádzaných 2,5 bar.
 
Samotná jazda mestom bola vcelku tvrdá, ale IONIQ na mňa pôsobil zdravo a pevne – presne ako keď si natiahnete spomínaný bionic band a ste na tom v sekunde lepšie. Jednoducho dobrý pocit z auta, ktoré pôsobí, že vydrží. Tvrdé pruženie mi osobne uberalo na jazdnom komforte hybridu, ktorý sa v meste má pohybovať potichu (výhradne na elektromotor) a plavne, nie ako športiak. Benzínový motor sa spúšťal s akceptovateľnou akustickou odozvou, ale veľmi efektívne a rýchlo dobíjal batérie. 141 spoločných koní má svoju porciu dynamiky, v meste sa teda nestratíte a mimo mesto postačuje na svižné presuny. Mne osobne mierne vadil kontrast medzi spôsobom, akým auto sedí na hladkej ceste a zatáča, veľmi dobre, a silou motorov. Nie je to športové náčinie, aj keď tak možno vyzerá a možno vám na prvých kilometroch chce tvrdosťou podvozka dokázať, že to myslí vážne. Podvozok nefunguje dobre na hrboľatých povrchoch, takže kráľ okresných ciest to nebude. Miesto pre IONIQ je v meste, kde môže byť jeho spoľahlivá práca okorenená príležitostným výjazdom krížom cez krajinu.



A opäť nejaká ozdravná myšlienka na záver? Hyundai IONIQ Hybrid je moderné auto. Reaguje na trendy a preto má aj elektromotor. Podobne ako elektrické bicykle – na šliapanie nepotrebujeme pomoc, ale je to príjemné a štýlové. IONIQ ani jemu podobné autá nezachránia planétu. Ale pre niekoho je možno príjemné tomu uveriť. Mne je príjemné na IONIQu jazdiť, užívať si elektrické zrýchlenie a ticho na palube. A je mi príjemné mať nízku spotrebu benzínu (mimochodom, všetky ostatné hybridy, ktoré som doteraz testoval mali relatívne vysokú spotrebu tekutého paliva. IONIQ je prvý, ktorému elektromotor reálne pomáha znižovať spotrebu), len 4,5 litra benzínu a dojazd cez 900 kilometrov. A úplne na záver. Aj RoadLife má svoj bionic band (vďaka Miloš), ale nie preto aby sme boli lepší, či rýchlejší. Máme ho, pretože sa nám to tak páči a robí nám radosť ho nosiť. Chcete ho aj vy? Príďte na niektorú z našich čitateľských akcií.

Autor: Marek Varga, Foto: BBP concept