Sport TurismoS batohom bokomN lightTechnokratLord of the RingStinger GTKonzultantIndiánske letoKia Sportage 2018Nová Honda CR-VHra o tróne(N)mancipátorV12 od AMGTemný prízrakFiesta ST 2018 Srdcová sedma
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Mercedes-Benz G 500 – Druhý toho mena

Mercedes-Benz G 500 – Druhý toho mena

Do ťažkého terénu krížiť nápravy! Na okruh likvidovať pneumatiky! Na mestský bulvár robiť formu! Tam všade som mohol novú Gé500vku zobrať. Ale mne sa v hlave okamžite zrodila iná myšlienka. Myšlienka, ktorá mala otestovať novinku v tak extrémnych podmienkach, aké doteraz žiadne Géčko nezažilo. Nápovedu hľadajte v mene. G. G ako Grossglockner, presnejšie Grossglockner Hochalpenstrasse. A aby to nebolo také jednoduché, pôvodný časový plán cesty sme nahustili do jedného dňa. Z Bratislavy pod Grossglockner a naspäť, viac ako 1000 kilometrov v jediný deň. Dúfam, že sa vám tento nápad zdá dostatočne šialený... Inšpiráciu som čerpal z historického odkazu prvého Géčka a ako zámienka dostať sa na jeseň na moju najobľúbenejšiu alpskú cestu to dokonca prešlo aj u importéra, ešte raz ďakujem za pochopenie :-). 

Príbeh triedy G je s Rakúskom nerozlučne spätý a tak zaujímavý, že stojí za pripomenutie. V roku 1970 Steyr-Daimler-Puch uvažoval o nástupcovi legendárneho Haflingera a v rámci plánovania si rakúski chlapci spomenuli, ako proti Mercedesu vyhrali výberové konanie Švajčiarskej armády. Takže Steyer zavolal do Stuttgartu s otázkou, či majú záujem o kooperáciu. Stuttgartskí záujem mali. Zmluvy boli uzatvorené, spoločný závod založený a už 1. februára 1979 zišiel z výrobných liniek prvý Puch a Mercedes G a výroba pokračovala neuveriteľných 39 rokov. 

Zdalo sa takmer nemožné, že by výroba pôvodného Géčka mohla skončiť. Mercedes však pomaly pripravoval verejnosť a fanúšikov na nástupcu. Bolo to potrebné? Veď Geländewagen sa predával výborne, zrodili sa aj priam komixové verzie s portálovými nápravami. Začalo to modelom 6x6 na druhú, pokračovalo skvelou 4x4 na druhú a vyvrcholením bola verzia Maybach G650 Landaulet. Aby som odpovedal na otázku: nie, nebolo to potrebné. Nemyslím si ani, že hlavným dôvodom pre nástupcu boli emisné predpisy. Mercedes jednoducho chcel aj pre triedu G naplniť svoju filozofiu: „The Best or Nothing (To najlepšie alebo Nič)“. Pravdou je, že Géčko mala nesmiernu charizmu a charakter, ale najmä na ceste sa prejavoval pôvodný účel, pre ktorý bolo stvorené a ani v teréne to už nebolo na absolútne víťazstvo.        

Január 2018 nám priniesol nové G, druhé toho mena. Mercedes slnil sľub, ktorému snáď nikto neveril a zachoval všetko podstatné, čo z Géčka urobilo ikonu. Charakteristický tvar, štvorcové smerovky v rohoch kapoty, zvonku umiestnené pánty dverí a na piatych dverách skromného batožinového priestoru (454 litrov) zavesená rezerva. Skutočne, až na predné svetlá je podoba s predchodcom priam neuveriteľná. Ak však obidve autá postavíte k sebe, rozdiely sú zjavné. Predovšetkým nárast rozmerov do šírky a dĺžky je do očí bijúci. Väčší rázvor ponúka viac miesta pre pasažierov vzadu, ktorí už ale nesedia tak vysoko oproti prvému radu, ku komfortu sedenia prispievajú aj polohovateľné operadlá zadných sedadiel. 



Bezkľúčové otváranie? Áno, samozrejme. Bez kľúča auto neotvoríte! Po odomknutí sa ozve známe „CVAK“ a do auta stále vstupujete stlačením zámku v masívnych rukovätiach dverí. A pri zatváraní? Treba byť dôrazný, ťažké dvere potrebujú dostatočnú silu, aby zapadli do zámkov. Viete, kto z toho mal najväčšiu radosť? Deti. Namiesto tradičného: „...netrieskaj tak s tými dverami“, znelo celý týždeň „musíš poriadne silno tresnúť...“



 
A vodič? Ten si užíval sedadlo tróniace viac ako deväťdesiat centimetrov nad zemou a mal radosť pri každom naštartovaní. Poctivý benzínový biturbo osemvalec s objemom štyroch litrov, výkonom 422 koní a silou 610 Nm sa zobúdzal ako ospalý medveď zo zimného spánku, s bručaním a kolísaním (auta) zo strany na stranu. Zvuková kulisa je famózna a stojí za každú kvapku spáleného benzínu. A teda, že sa ten benzín spaľuje veľmi rýchlo, o tom hovorí už kombinovaná spotreba udávaná výrobcom (12,1 litra na 100 km). Reálna spotreba? Palubný počítač ukázal na konci testu číslo 18,6 litra. Ale je pravda, že v režime ECO, ktorý vypína štyri valce som naozaj nejazdil. Skôr naopak, využíval som ponúkanú dynamiku (z nuly na 100 km/h za 5,9 sekundy) pri každej príležitosti,  podstatnú časť týždňa auto strávilo v meste a predovšetkým, výletom na Grossglockner Hochalpenstrasse.      

 

Dnes je vysokohorská alpská cesta jedným z najobľúbenejších turistických cieľov v Rakúsku, ročne ju navštívi viac ako 900.000 turistov. Podobne ako „G“ je jedným zo symbolov úspechu rakúskych inžinierov. Výstavba začala 30. augusta 1930 a dokončená bola už 3.8.1935. Štyridsaťosem kilometrov ciest v ťažkom alpskom teréne sa podarilo postaviť aj vďaka projektantovi Franzovi Wallackovi v čase, ktorý zahanbuje súčasných staviteľov slovenských ciest. Od počiatku bola plánovaná ako turistická atrakcia a to znamená, že v sezóne je tam naozaj plno. Jedným z receptov ako si užiť nielen výhľady, ale predovšetkým samotnú jazdu je ubytovanie priamo na „Strasse“, ktorá sa na noc uzatvára (napríklad vo Wallackhause) a využiť večer a veľmi skoré ráno na jazdenie. Druhou možnosťou je návšteva mimo sezóny. Nám prialo počasie a prvý októbrový týždeň sme boli pripravení.



V sobotu skoro ráno budím všetkých susedov naštartovaním Géčka, idem vyzdvihnúť nášho fotografa Paľa a o šiestej ráno už plním príplatkovú stolitrovú nádrž na našej obľúbenej pumpe doplna. Raňajky, káva, vyrážame. Cesta nám ubieha rýchlo, v absolútnom pohodlí. Paľo sa ujal role dídžeja a z príplatkovej highendovej audiosústavy Burmester znejú parádne rockové klasiky. Mimochodom, reproduktory na štíhlej prístrojovej doske tvarom pripomínajú ikonické smerovky. 



Aktívne viacprvkové kreslá s vyhrievaním, ventiláciou a masážou sú extra pohodlné a po stovkách kilometrov, konštatujem, že sú bezúnavové. O pol jedenástej sme už v Taxenbachu, len kúsok pred mýtnicou na Grossglockner Hochalpenstrasse..., kde opäť doplna tankujem. Tentoraz na mýtnici nepočujem už klasické varovanie „das ist keine Rennstrecke“..., keby len tušili. Nastaviteľný podvozok ide do režimu Sport a na suchej ceste vyrážame nahor. 



Neuveriteľné, ako Géčko funguje na ceste pri ostrej jazde. Svojim jazdným prejavom sa takmer približuje tým najdynamickejším SUV a motorom je garantom nepretržitej zábavy. V rozlete nás brzdí tesne pred Fuschertörl až autobus. Chladíme motor a brzdy a kocháme sa nádhernými výhľadmi. Výbornú náladu nám ešte zlepšuje oproti idúca biela G500stovka predchádzajúcej generácie. S vodičom sa neveriacky, zdvorilo zdravíme. Na Grossglockneri stretnete rôznorodé dopravné prostriedky, ale G bude stále raritou. Trefne to vyjadruje pán v najlepších rokoch, ktorý na parkovisku na Edelweissspitze smerom k zaparkovanému autu poznamená, že to bude zrejme na návšteve „šejk zo Slovenska“. Skutočne, nové G budí zaslúženú pozornosť.    



Fotíme, fotíme a fotíme, dlažobnými kockami vystlaná cesta na Edelweisspitze (2571 mnm.) je ako pozadie ku Géčku jednoducho fotogenická a počasie nám praje. Rýchly gulášový obed v Edelweisshütte a ideme ďalej. Smerom k Hochtor (2504 mnm.), pokračujúc až na Franz-Josefs-Höhe je to najkrajší úsek celej cesty. 



Ešte predtým stretávame maďarskú posádku v zložení dvoch fotografov a dvoch modeliek. Sú na cestách, s autom plným svadobných šiat od módnej návrhárky Nory Sarman. Hádajte, ako to dopadlo? 



Pri spiatočnej ceste z Franz-Josefs-Höhe nachádzame na jednom parkovisku zjazd na nespevnenú cestu, pokušenie je veľké. Ideme na to! Terén. Nie je to však ono, v Rakúsku je nielen asfalt, ale tuším aj ten terén nejaký hladký. Na to, aby sme sa dostali na hranice toho, čo Géčko s tromi uzávierkami zvládne by sme potrebovali iný terén a pri pohľade na cenovku testovaného kúsku... aj viac drzosti. V reálnom živote nebude snáď ani jeden z majiteľov likvidovať svoje auto v ťažkom teréne, pre pocit spokojnosti mu stačí vedieť, že prejde čokoľvek. Zaujímavejšou je pre budúceho majiteľa informácia, že na ceste už nemusí robiť kompromisy, Géčko tam funguje výborne a je skutočne pohodlné aj na dlhé trasy.



Z Grossu sa nám vôbec nechce odchádzať, ale už sa stmieva. Takže ešte si zopakujeme guláš na Edelweisshütte a po siedmej odchádzame domov. Dynamický zjazd z Grossu smerom na Fusch an der Grossglocknerstrasse odhaľuje jedinú slabinu Géčka, brzdy sú na limite. Tu by som odporúčal upgrade, aj pre toho jediného človeka, ktorý by mal rovnako šialený nápad a išiel sa naháňať s motorkami na alpský priesmyk. Podvozok, motor a výborne radiaca deväťstupňová prevodovka to však umožňujú a najslabším článkom sú práve brzdy.



Domov, čo najrýchlejšie, po diaľnici. Adaptívny tempomat nastavený na rakúskymi policajnými orgánmi akceptovanú rýchlosť a vďaka aktívnemu asistentovi udržiavania jazdného pruhu a výborným MULTIBEAM LED svetlám bezstarostná jazda späť. Nie, ani po celom dni v horách som nebol za volantom unavený. Dídžej mi síce zaspal, ale ja som si užíval celú cestu aj po diaľnici. Nutné je poznamenať, že aerodynamický hluk je vďaka vzpriamenému čelnému sklu v rýchlostiach nad 140 km/h výrazný, ale nie neznesiteľný. Pred Paľovým domom zastavujem minútu pred polnocou. Lúčime sa s úsmevom, tento zážitok skutočne stál za to! A ja sa ešte rýchlo vraciam na čerpaciu stanicu, kde to celé ráno začalo. Spomienková fotka do mobilu musí byť.



Nový Mercedes-Benz G päťsto, druhý toho mena, je už teraz ikonou. Mercedesu sa podarilo zachovať charizmu a charakter prvého géčka, pridal však priestor, pohodlie, luxus a technológie vyžadované súčasnosťou. Nie je isté, či sa rovnako ako predchodca bude vyrábať takmer štyridsať rokov, ale ja viem niečo iné. Ak by som si teraz mal vybrať jediné auto, ktoré budem používať až do konca svojich jazdeckých dní, bude to nová G 500. Silnejšia ako čas!

Autor: Miro Vilím, Foto: Pavol Gemeiner