Avantissimo!Shooting BrakeSEAT Tarraco FRZOE znamená životPiaty elementAudi Q7 60 TFSIeAudi A6 PHEVOriginálRaptor AirlinesE-lienBMW X7 Mustang a MarilynM235i xDrive Gran CoupéCAPS LOCKSports TourerKráľ CoupesaurovProjekt VáňaMajster N
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Opel Astra Sports Tourer - Skúsený kadet(t)

Opel Astra Sports Tourer - Skúsený kadet(t)

Pepperoncino Red. Názov farby laku testovanej Astry mi spravil deň. Okamžite som si totiž predstavil ako nemec blažene a s noblesou vychutnáva pravú syrovú pizzu a talian slope z 2-litrového krígľa na Oktoberfest-e v zelených podkolienkach. Jednoducho, nehodiace sa prečiarknite, ale pepperoncino nám nechajte!

 

Opel Astra  Sports Tourer Elegance a môj prvý dojem? Po niekoľkominútovom zoznamovaní sa s interiérom, funkciami, infotainmentom a následne pár kilometroch jazdy, ... som zrazu stál 9. novembra 1989 v Nemecku a spoza volantu starého Kadettu sa pozeral ako rúcajú Berlínsky múr!

 

Opel mi učaroval už ako chlapcovi, keď som videl prvý Kadett GSi, jeho vodič bol pre mňa Boh! Následne v mojich očiach superšportová Calibra, ktorá formovala predstavy európskeho chlapca o imidžovom športovom aute a zaklincovala to už Astra vo verzii Coupé upravená firmou Bertone. Jej oranžová bola tak návyková, že som za to vtedy skoro vysolil posledné prachy! Len preto, aby som mal iba dvojo dverí, bezrámové okná a skoro 200 koní s turbom a nekonečný imidž – áno vtedy mi na tom ešte záležalo. Dnes sediac v najnovšej Astre, hoci na pohľad obyčajnej, spomínam. Aké to bolo pokým som sníval a aké to je dnes, keď tie sny žijem?



 

Dnes už žiaľ nie je Kadett GSi ani Calibra. Coupé Bertone si ešte môžeme kúpiť za cca 2000 EUR. Ale pokiaľ chceme Opel nový, tažko hľadáme argumenty smerujúce k jeho kúpe – taký som nadobudol dojem, tak mi vravia ľudia, tak to vnímam na cestách. Oplov priveľa nieto. Napriek tomu, pokiaľ nejaký na ulici zbadám, jeho výskyt mi nespôsobuje okamžite rašiace akné, ale naopak oči splynú na vcelku pekne vymyslených linkách karosérie. Aj preto som veľmi rád, že som dostal možnosť otestovať a napísať o súčasnej Astre, ktorá si podľa mňa uchovala tie správne historické danosti. Nemeckú strojárenskú precíznosť, istý druh emocionálnej surovosti a uhladenú formu športového nadania. A ja dnes môžem spokojne potvrdiť, že Opel Astra Sports Tourer nie je len také obyčajné kombi!

 

Mne sa Ople dizajnovo celkom páčia. Celkom, pretože dojem vzbudzujú dobrý, ale pri pohľade zblízka nájdem pár rušivých elementov. Moje Pepperoncino malo klasický strih kombi s uhladenou prednou časťou, pekne zapustenými svetlami s LED linkou denného svietenia. Profil vynikal chrómovou lištou okolo okien, ktorá sa v zadnej časti končila gymnastickým cvičením so stuhou a príplatkovými 18“ diskami, ktoré mi opäť pripomenuli minulosť – klasické strieborné, viditeľné s masívnymi lúčmi, aby koleso vyzeralo čo najväčšie. Zadné partie LED svetiel mali v noci naozaj peknú, modernú a výraznú grafiku, až pokým ich nezabilo aktivovanie žiarivkovej smerovky z Minecraft. 



 

Vnútri som sedel v čalúnení Trim Alcantara Morrocana Jet Black a hneď po prvom usadnutí som pocítil, že Astra nie je žiadne orezávatko. Tvrdé sedačky by mohli dôchodcom pripomenúť dopad na lavičku v parku, keď na chvíľu zradia kolená (kostrč-kríže-zuby / lup-prask-cvak), ale ich dlhodobejšie užívanie ma v podstate napravilo a donútilo sedieť zdravo. Posed za volantom je trochu vyšší, ale poskytuje lepší prehľad čo sa deje okolo auta. Smerovky budú vedieť používať iba klaviristi alebo černokňažníci s dlhočizným prstami, pretože páčka smerovky je od volantu vzdialená asi jeden svetelný rok. Potešilo ma fungovanie infotainmentu – bežne sa mi pri autách stáva, že si vedia ťažšie poradiť so spojením na Apple CarPlay. Astra reagovala okamžite, či cez kábel alebo bluetooth. Čo som zvolil, to sa preplo, hralo a zodpovedne fungovalo.



 

Drobné písmo na palubnom počítači trpí stihomamom, jeho strach z prenasledovania spôsobuje, že sa nechce ukazovať, podivne sa krčí na displeji a na ovládanie  a pohyb v menu  si treba dlhšie privykať. Toto bol moment, kedy mi Astra pripomenula Berlín, ... vtedy v novembri, keď som tam stál a pozeral ako ľudia spontánne rúcajú takmer 30 ročný betón*, som mal na budíkoch presne to isté. Samozrejme dnes sú v menu k dispozícii možnosti na ovládanie všetkých moderných funkcií, len ako píšem, je potrebné si zvyknúť. Všeobecne je však pobyt na palube príjemný s vyhovujúcou ergonómiou. Na záver dve vtipné zistenia: 

 

1.     Elektricky som si zaklopil vonkajšie spätné zrkadlá, čo by nebolo nič čudné, pokiaľ by som vedel ako? Celých 6 km jazdy do škôlky, počas ktorých som sa urputne snažil mechanicky aj v menu palubáku zistiť ako sa vyklápajú späť, som synovi vysvetľoval, že zrkadlá sme vypli kvôli aerodynamickému odporu. Nakoniec som na to prišiel aj bez manuálu – vyklápajú a zaklápajú sa klasicky, joystickom, ktorý slúži na ich nastavenie a je potrebné ho potlačiť nie veľmi pohodlným spôsobom smerom dozadu.

 

2.     Položka Sport v menu palubného počítača a jej možnosti zapnúť a vypnúť by sa mohla javiť ako nastavenie jazdného režimu a vaše kombi sa premení na krvilačnú šelmu, šľahajúcu plamene z výfukov a požierajúcu mamičky s kočíkmi na chodníkoch, ... ok, nemusíme byť tak detinskí. Prepnutie položky Sport znamená, že sa vám objaví alebo skryje stredový digitálny budík rýchlomera.



 

Pojazdíme voľačo? Túto otázku si kladiem v sobotu ráno, predtým ako zvyknem vybehnúť na blízke serpentíny v sedle Baba nad Pezinkom, aby som otestoval chovanie sa auta aj v dynamických jazdných situáciach. Moja Astra mala prívlastok Sport, takže zadanie bolo jednoznačné. Opel Astra Sports Tourer sa nemusí hrať na žiadne jazdné režimy a aj pri svojom obyčajnom nastavení na každý deň, dokáže byť dostatočne športová. 



 

Zistenia po mojom prvom ostrom výjazde boli nasledovné – krásne sa berie za predkom / pomáha aj zadkom, stačí si pomôcť prenosom hmotnosti a keď sa javí byť nedotáčavá, jemne si v zákrute pribrzdiť / 145 koňovábenzínová 1,4-ka má sily akurát, svedčil o tom aj fakt, že som jazdil s vypnutou kontrolou trakcie a motor nemal ambíciu pretáčať kolesá pri plnom nasadení / podvozok má nad motorom navrch, zniesol by viac, hoci s tupým riadením bolo treba „počúvať zákrutu viac odspodu“, ale pokiaľ som sa to naučil, jeho schopnosti boli pozoruhodné / výborne brzdí, ale rýchlo smrdí, brzdí tak razantne, že digitálna strelka rýchlomera sa pri klesaní trasie, brzdy však nestrácajú účinnosť / prevodovka CVT môže aj v manuálnom režime o športovaní iba snívať, dá sa však hodnotiť ako rozvážna a je s ňou možné  motoru pomôcť. Treba radiť pokojne a pomaly, aby ste vo výsledku boli rýchli. A ešte jedna zásadná vec – zvuk v otáčkach nie je na zahodenie! Aj keď po kapotou skáču iba 3 piesty v 3 valcoch, zvuk motora je príjemne mechanický a celkový dojem zo svižnej jazdy uspokojujúci.



 

Opel Astra Sports Tourer je dnes, podľa mňa, podceňované auto. Pretože Opel? Pretože spojenie so skupinou PSA? Značka svojich fanúšikov má a spojenia s veľkými hráčmi bývajú zväčša strategické. Takže čo? No nič, pokiaľ si zachovajú ten svoj nemecký dialekt a využijú schopnosti novej, francúzskej matky, na konci dňa tu máme dobre vyzerajúce autá, schopné čeliť každodennej rutine a sem tam si pojazdiť aj pre zábavu. Držím palce Opel a teším sa, že si zostal a ako skúsený kadet(t) budeš pokračovať ďalej!

 

 

Autor: Marek Varga, Foto: Pavol Gemeiner

 

 

*pozn. autora – nebol som fyzicky pri páde Berlínskeho múru. Opis situácie v teste bol použitý pre lepšie vykreslenie predstáv čitateľa ako je Opel aj vo svojich najnovších produktoch, stále spojený s úspešnou minulosťou.

 

 

 

 

Advertisement