E-lienBMW X7 M235i xDrive Gran CoupéBaby RaptorCompetitionMustang a MarilynCAPS LOCKSports TourerKráľ CoupesaurovProjekt VáňaMajster NKodiaq RSBaby AMGV ako...Ceed GTFocus ST
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Peugeot 208 Allure, 1.2 PureTech 130k – Zaslúžená

Peugeot 208 Allure, 1.2 PureTech 130k – Zaslúžená

Ľudská myseľ je lenivá. Neustále si hľadá najrôznejšie cestičky a skratky, aby sa pripravila na čokoľvek, čo ju môže vyviesť z rovnováhy, a budúcnosť ju tak šokovala čo najmenej. Ak sa teda pripravujete na to, že vás niečo uchváti, realita vám zväčša dá výchovné zaucho. Keď však nič neočakávate, veci sa môžu vyvinúť úplne inak.


K malým Peugeotom som mal vždy skôr ambivalentný vzťah. Vnímal som ich existenciu, no nikdy ma nechytili za srdce. Potom prišla nová 208, ktorá žne úspechy všade, kde sa obtrie. Dokonca sa stala aj víťazom ocenenia Auto roka (COTY) 2020, čím naozaj podráždila moju zvedavosť, a to zväčša nedbám na väčšinový názor. A po týždňovej skúsenosti musím priznať, že porota len sotva mohla vybrať lepšie – a že som sa teda zrejme mohol celý čas mýliť.


Malé autá nemajú na ružiach ustlané. Cenovo sa totiž často približujú o triedu väčším modelom, a preto musia zákazníkov osloviť akýmsi svojským pôvabom. Niektoré sa snažia vyzdvihnúť svoje športové jazdné vlastnosti, iné zas svoju praktickú kompaktnosť. Podľa mňa však majú navrch tie, ktoré stavili na osobitý dizajnový štýl a vytŕčajú zo šedého davu. Predsa len väčšine zákazníkov pri segmente malých áut príliš nezáleží na špičkových výkonoch a možno by na zadné sedadlá radi vtesnali svoje ratolesti, aby ich odviezli do školy, škôlky či inej inštitúcie, ktorá im umožní zbaviť sa ich čo i len na chvíľu. A tam sa zväčša nechodí cez zelené peklo Nürburgringu. Peugeot tak s novou 208 mohol naplno predviesť francúzske dizajnové majstrovstvo. No nepodcenil ani žiadne iné aspekty.


Dizajn, hoc je veľmi sofistikovaný a prešpikovaný záhybmi, hranami, pazúrmi, tesákmi a kadečím, možno opísať úplne jednoducho: zľava: krásny, sprava: krásny, spredu: krásny, zozadu: krásny. Dizajnérom sa totiž podarilo dokonale skĺbiť ultramoderné so starosvetským, roztomilé s agresívnym a elegantné s dynamickým, výsledkom čoho je auto ako žiadne iné. Dizajnový jazyk, ktorý začal novou generáciou Peugeotu 3008 a nad ktorým slintajú davy, na malej 208 funguje najlepšie. Na celej karosérii som nenašiel jediný prvok, ktorý by dokonale nedokresľoval celistvý obraz. Proste, ovisla sánka.



 

A ovisnutá zostala aj po nasadnutí do kabíny. Nájsť si miesto za volantom nebol žiadny problém. Totiž keď som si sadol, vedel som, že som presne tam, kde chcem byť. Razom som omladol o minimálne 30 rokov do čias, keď som vo fantazijnej vesmírnej lodi cestoval nekonečným vesmírom či ako Michael Knight v KITTovi naháňal bizarných zločincov. Klasický prístrojový štít je totižto (od stupňa výbavy Allure) nahradený novým, ohurujúcim i-Cockpitom 3D. 3D v názve nie je len marketingový podfuk, zobrazenie je skutočne 3D a vyzerá to úchvatne. Chvíľku mi síce trvalo, kým som získal prehľad v spleti rôznych informácií, ikon a grafických čačiek, no pri druhej jazde som sa už cítil ako ostrieľaný pilot stíhačky, ktorý má na očiach všetky potrebné dáta, aby dokázal úspešne splniť svoju nebezpečnú misiu: doniesť mlieko a šunku z obchodu. Je tu dokopy 6 užitočných režimov zobrazenia údajov pre rôzne situácie (Ukazovatele – animovaná sci-fi imitácia klasických budíkov, Navigácia – zobrazenie rýchlosti a navigačných údajov s mapou, Jazda – informácie z asistenčných systémov, Minimálne – v podstate len ukazovateľ rýchlosti a Osobné 1 a 2, ktoré si môžete nakonfigurovať podľa ľubovôle), medzi ktorými, verte mi, budete neustále prepínať už len tak pre radosť z podarenej animácie.


Čo sa týka kvality spracovania interiéru, snaha Peugeotu posunúť značku nad úroveň iných značiek z koncernu PSA (samozrejme, bez ohrozenia pozície značky DS ako svojej luxusnej výkladnej skrine) je celkom zjavná. Všetko sedí, všetko lícuje a všetko vyzerá pomerne kvalitne vzhľadom na svoju triedu a cenu. Teda... aspoň naoko. Kým sa len pozeráte, očarí vás súhra vycibrených tvarov a špičkovo vyzerajúcich materiálov, farebných kontrastov a dizajnovej jedinečnosti, ktorá z auta srší. No keď načiahnete ruku a dotknete sa povrchu, zistíte, že... Ale vlastne je to úplne jedno. Ak patríte medzi oblizovačov palubných dosiek, toto auto nie je pre vás. Ak ste neuváženým a nepriznaným plodom vášnivej noci Paris Hilton s Justinom Bieberom a pri dotyku s čo i len mierne ostrou hranou vám vyhŕknu slzy, toto auto nie je pre vás. Ak si myslíte, že interiér auta musí vyzerať stroho a účelne ako WC na švajčiarskej benzínke, toto auto nie je ani pre vás. Ak však vo vás stále bdie svetielko detstva plného radostnej fantázie, ste na správnom mieste.




Zadné dvere sú pomerne malé, a to aj na malé auto, a preto nasadanie na zadné sedadlá ani zďaleka nepatrí medzi najelegantnejšie pohyby, aké som kedy spravil. Keď sa vám však podarí vtesnať, všetko je v poriadku. Jasne, v dôsledku klesajúcej strechy nad hlavou nie je priestoru nazvyš (ja som sa musel pomerne výrazne skrčiť), ale zadné sedadlá budú aj tak zväčša okupovať deti, ktoré tam nájdu miesta habadej. Dokonca sa mi tam bez problémov podarilo dostať aj synovu kolosálnu detskú sedačku a dvojhodinovú jazdu zvládol bez jedinej sťažnosti na priestorové či akékoľvek iné nepohodlie. V súvislosti s autosedačkou musím vyzdvihnúť veľmi šikovné ukrytie úchytov ISOFIXu za malý zips, miesto kadejakých plastových krytiek, ktorých nezvratným osudom je skôr či neskôr, no zväčša skôr, sa ulomiť.


Čo sa mi však až tak nepáčilo bol prebytok lesklých plastov. Možno to znie neuveriteľne, ale áno, aj klavírneho laku môže byť priveľa. Je síce na miestach, ktorých sa človek často nedotýka,  a kde-tu pekne kontrastuje s okolitými materiálmi, ale už aj v takmer úplne novom testovacom aute bolo vidno drobné škrabance na stredovom tuneli, čo na kráse príliš nepridáva.


Infotainment je... v pohode. Poslúži, vyzerá celkom dobre, ale nájsť niektoré vec môže sprvoti chvíľku trvať. Človek je však tvor učenlivý (aspoň teda poniektorí z nás), takže sa dokáže rýchlo zorientovať. Je tam logika. Je možno dôkladne skrytá, ale je tam. A keď sa vám ju konečne podarí odhaliť, zrazu bude všetko samozrejmé. Teda až na jednu vec: spravil som v živote veľa pochabých vecí, no ani jedna z nich sa ani nepribližuje snahe zmeniť priečinok na USB kľúči počas jazdy. Tak sme synovu hudobnú výchovu museli zas na chvíľu odložiť a miesto Sabatonu sme zas počúvali rozprávky. A to by stačilo jediné softvérové tlačidlo na zatvorenie priečinka a svet by bol hneď krajší! Viem, za jazdy sa do obrazovky neťuká, ale toto je aj na parkovisku operácia na dve cigarety a poldeci (a to nefajčím). Je to však len malý mráčik na krásnom modrom nebíčku. A 10-palcový displej vystupujúci z palubnej dosky vyzerá úžasne, takže ten by v mojej konfigurácii musel byť, aj keby na rožky nebolo. Sú tu aj 4 USB porty, Android AutoApple CarPlay už v základe, bezdrôtová nabíjačka Qi a skvele vyriešený stojan na telefón. Takže dizajn a hračičky sú skvelé, no čo zvyšok?




Skrátka, tento Peugeot 208 nemá až taký zmysel pre humor, ako by sa na základe jeho výzoru mohlo zdať. Testované vozidlo totiž poháňal 1,2-litrový trojvalec PureTech s výkonom 96 kW (130 koní), ktorý (teraz budete asi pochybovať o mojej príčetnosti) je pre toto auto až nemiestne výkonný. S maličkým, ľahučkým autom hýbe až rozčuľujúco temperamentne a agresívne, čo akosi narúša tú duševnú harmóniu a pocit fluidnej dynamiky, ktorá zo zvyšku auta sála. Jasne, dá sa s ním ísť aj pomaly, ale tým akosi stráca zmysel. Motor taktiež trpí slabinou všetkých trojvalcov, ktoré som doteraz skúšal, a to sú vibrácie na voľnobehu. So 4-valcovým 133 kW PureTechom mám odjazdených tisícky kilometrov a ten ide v každej situácii hebučko, či už na voľnobeh alebo pod plnou záťažou. Pod otáčkami však už aj trojvalec ide hladko a so zvukovou kulisou podstatne väčšieho agregátu (a pri podraďovaní v športovom režime zavrčí ako malý nasrdený sršeň).

 

8-stupňový automat občas potrebuje chvíľku, kým pochopí vaše intelektuálne pochody, no nevšimol som si, že by čo i len raz vážnejšie zaváhal. Radí hladko, ba až nebadane, a pomerne rýchlo. Pod malým volantom navyše trčia malé páčky, ktorými mu môžete pomôcť. Pri optimálnom držaní volantu som však mal problém na páčky dosiahnuť, čo je však úplne v poriadku, pretože asi sotva by som radil lepšie ako automat.


Jediné, s čím som skutočne mal problém, teda okrem výberu empétrojok, bolo kompromisné ladenie podvozku. Inžinieri sa evidentne pokúšali nájsť akúsi krehkú rovnováhu medzi ovládateľnosťou a komfortom, aby sa auto dokázalo vysporiadať s kozmetickými nedostatkami našich ciest, no nevyviedli ho z rovnováhy ani zákruty horských priechodov. A tu je ten môj problém. Hoci je auto agilné aj komfortné, nie je až tak agilné ani tak komfortné, aby v niektorom z týchto disciplín vynikalo. Je proste kompromisné a ja nemám rád kompromisy, pretože tie sa neoddeliteľne spájajú s ústupkami na oboch stranách.



 

Asistenčných systémov bolo vďaka balíkom Bezpečnosť Plus a Drive Assist na palube tiež viac než dosť, čo dokonale ladilo s charakterom auta. Keď som si ich všetky aktivoval, v princípe mi stačilo občas hodiť smerovku (smerovky sú obligátne, keďže to nie je Audi ani BMW, však) a držať ruku na volante, inak začne po 15 sekundách otravne pišťať. Všetko ostatné, vrátane vyberania zákrut, pribrzďovania (až zastavenia) a zrýchľovania (či rozbehu po zastavení), zvládne samo.

 

Takže, stojí nový Peugeot 208 za 21 tisíc (keďže práve toľko stojí mnou testovaná verzia)? Či radšej dve Dacie Duster a dovolenka s rodinou? Ja hovorím áno, určite. Ak by som si práve teraz vyberal malé auto za približne 20 tisíc, tento malý Peugeot by bol horúcim favoritom. Ponúka totiž pocit úžasný výnimočnosti, ktorý sa akosi vytráca v šedivom svete, a návrat do čias, keď sa človek dokázal tešiť z maličkostí. Jazdí viac než obstojne, veľa si nepýta a radosť rozdáva plným priehrštím. Osobne by som si však vybral slabší, 100-koňový motor s automatom a cenový rozdiel (keďže šetrenie sa nenosí) by som vykompenzoval vyšším stupňom výbavy GT-line so všetkými možnými technologickými hračičkami. Pretože aj ja chcem byť ako Han Solo!


Autor: Zsolt Beke, foto: autor

Advertisement