Stinger GTKonzultantLet na drakovi#HotHatch Track TestIndiánske letoKia Sportage 2018Nová Honda CR-VHra o tróne(N)mancipátorV12 od AMGTemný prízrakFiesta ST 2018 Srdcová sedmaKráľ horyHaute Couture
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Peugeot 308 GTi – Social Widowmaker

Peugeot 308 GTi – Social Widowmaker

Peugeot. Francúzsko. Atmosféra Azúrového pobrežia, filmové festivaly, nekonečné obedy, vychýrená gastronómia a svetoznáme syry a vína, bohatá história. Krajina galského kohúta s obrovských turistickým ruchom a druhou najvyššou natalitou v EÚ. Toto všetko evokuje nadhľad a noblesu života, pokoj, rozvahu, schopnosť relaxovať. O Francúzoch sa vraví, že sú veľkí pôžitkári. A pritom, vo svojej tajnej trinástej komnate, ... vyrobili niečo ako Peugeot 308 GTi by Peugeot Sport!

Už v minulosti vyslali Francúzi signál a vyrobili 205 GTi a neskôr 309 GTi, autá, ktoré mali povesť vyznavačov diabla a robili zo žien vdovy, pretože sa ich chlapi prizabíjali na serpentínach v okolitých lesoch. Aj preto som k najnovšej verzii GTi od Peugeot Sportu pristupoval veľmi opatrne. Nie, na začiatku som sa naozaj nebál!

Vzhľad francúzskeho hatchbacku je bez debaty veľmi upokojujúci. Žiadne výstrelky tuningu, iba klasický štýl nižšej strednej triedy odetý do značkových handier. Dvojité lakovanie vnímam ako príjemnú inováciu, ale prekážal mi ostrý prechod farieb. Osobne by som privítal niečo plynulejšie alebo nejakú doplňujúcu grafiku, ktorá by ostrú hranu zjemnila. Vpredu si pežoťácky marketing fičí na maske s lesklou čiernou mriežkou, červenom leme nárazníka a mne sa páčia aj rovné linky smeroviek. V zadnej časti objímajú difúzor dve ozdobné koncovky výfuku, ktoré sú súčasťou plastového podnárazníka, nie samotného výfuku, ale vyzerajú efektne. Za veľmi podarenú označujem grafiku zadných svetiel a celkový postoj auta. Napriek tomu, že auto ako celok pôsobí veľmi uhladene, je zrejmé, že sa jedná o špeciálnu verziu. Dojem dotvárajú neprehliadnuteľné 19 palcové disky kolies GTi Carbone, ktoré sa márne snažia zakryť brzdové kotúče o veľkosti statočnej pizze (predné majú 380 mm). Detaily vytvárajú veľmi pekne spracovaný komplet a pozorovať auto zvonku bude každý deň, aj pre budúceho majiteľa, veľmi príjemné.



Spracovanie interiéru označím ako najhodnotnejšiu remeselnú prácu v ostrom hatchbacku, akú som kedy videl. Dokonca si dovolím tvrdiť, že vo vnútri 308 GTi bolo cítiť viac materiálnej vážnosti ako v Mercedese-AMG A45. Týmto si ma Peugeot absolútne získal. Lenže ihneď po krochkaní si blahom z príjemnej kože, či dotyku alcantary ma zabil „špeciálny“ volant. Jeho tvar a veľkosť je podľa mňa výsledok pokusu genetických mutácii motokáry a električky. Bez urážky, ale dokonale mi uniká zmysel použitia tak malého priemeru volantu do auta určeného na jazdenie na každý deň, s prípadných výjazdom na výlet po okresných cestách. Toto je volant na pretekársky okruh, kde spolu s ostrým riadením môže fungovať naozaj dobre. Ale koľko času zo života trávime na uzavretej pretekárskej trati? Existuje argument, ktorý akonáhle som vypočul, tak som ho ihneď zhúžval a hodil do koša: „Vďaka malému priemeru športového volantu lepšie vidíte ponad veniec na ukazovatele rýchlosti, otáčok a palubný počítač.“ V praxi to však znamená riadiť, prepytujem, vajciami, pretože pokiaľ chcete naozaj vidieť ponad volant na budíky, musíte mať telesnú indispozíciu a la Johnny Bravo alebo si v oboch osiach polohovateľný volant položiť na stehná. 



Viem porozumieť netradičným riešeniam a nápadom, ktoré sa vymykajú normálu a tvoria produkt zaujímavejším. Volant v 308 GTi mi nedal spať a dodnes sa pýtam, prečo tak potentné auto zabili výmyslom nejakého prehuleného výtvarníka? Jazda s „guľovým“ volantom je okrem nízkej praktickosti ešte aj strašidelná. Uznávam, že neviem presne, či to bolo (zimnými) pneumatikami, ktoré hneď na začiatku testu dostali zabrať na našej testovacej trati, prípadne nastavením geometrie, ale GTičko bolo neskutočne pretáčavé. Ostré riadenie v kombinácii s malým volantom v hlúpej polohe neakceptovalo žiadne zhoršené adhézne podmienky a ovládanie auta bolo na prvý pohľad nepríjemné.

1,6 litrový benzínový motor má 270 koní a 330 Nm. Jeho celkový prejav v režime Sport, aktivoval sa tlačítkom, odpísala lacná imitácia pretekárskeho zvuku posielaná k posádke cez reproduktory. Zvonku bolo počuť len veľmi dobre hrajúcu zostavu motora a výfuku. Veľké brzdy na prednej náprave vyzerali hrozivo, ale nemal som pocit, že by chceli auto postaviť na predné, fungovali s pokojom Francúzom vlastným. No, a potom, keď som si trochu auto ochytal a odštartoval aktivitu s väčšou dávkou chilli, som na to prišiel!

Peugeot 380 GTi by Peugeot Sport je sadistický robot, ktorého si všetky moje predošlé frajerky najali na moju vraždu. S pokorou a rumencom na tvári verejne oznamujem, že toto auto je prvým a dodnes jediným ostrým hatchbackom, ktorého som sa reálne bál. Bál som sa s ním jazdiť veľmi ostro a na limite mimo uzavretých tratí, pretože riadiť toto auto na hrane je veľký kumšt. Človek má tendenciu nadávať na veci, ktorým nerozumie, alebo ich nevie ovládať. „Čo je to za debilný televízor, keď nevie, že chcem prepnúť na porno?!“, „dobrý krám ten kávovar, stále chce dopĺňať vodu“, „to je čo za nedoladený podvozok, veď stále pretáča!“ atď. Málokto je však ochotný priznať si, že to nie oné veci, že to my sme neschopní. Už len preto, že sme si sami vybrali, alebo sa rozhodli používať niečo, čomu nerozumieme. Ako povedala Zubatá v Perinbabe: „A čia že je to chyba, čia? No vaša, vaša!“.



Bez debaty. Na uriadenie Peugeotu 308 GTi mi bolo treba zopár dní. A každý zodpovedný tréning prinesie výsledky. GTi ma začalo pomaly poslúchať potom, ako som krok po kroku, zákrutu za zákrutou zvyšoval tempo. Postupne, zodpovedne, dlhodobo. Zabijakom na tomto aute je kombinácia naladenia podvozka a samotného riadenia. Na extra malom volante stačí minimálny pohyb a auto okamžite mení smer. O 11 mm znížený, veľmi tvrdý podvozok reaguje ihneď a bez opýtania mení smer náprav presne podľa toho, ako potrebuje. Úlohou vodiča je v podstate iba vedieť auto v šmyku chytiť a využiť túto drsnú vlastnosť podvozka na rýchlejší prejazd zákrutou alebo sa márnivo spoľahnúť na zásah ESP, ktoré sa, mimochodom, dá úplne vypnúť.

Tak napríklad: v serpentínach kopca dobrzďujete do vracáku, náznak zatočenia a zadok zdraví „au revoir“ a odchádza po kružnici v smere odstredivej sily von. Reku, výborne, auto sa mi narovná, potlačím plyn a samosvorný diferenciál vpredu ma vytiahne. Áno, len to stihni za tie nanosekundy! Alebo: plachtím si okreskou v primeranom tempe, tiahla ľavá, mierne ubratie plynu, žiadna brzda, mierne zatočenie a skôr ako stlačím plyn na výjazde, padapááá, zadok v snahe orať blízke pole odchádza na výzvedy von zo zákruty. Skúsil som neuberať, takže opäť okreska, tá istá ľavá, neuberiem, iba zatočím a ešte pridám, aby sa chytil diferák a pomohol, tadááá, zadok uchádza menej, ale uchádza a ruky chytajú správnu kontru. Beštia! A bonus na koniec: presúvame sa mestom s kolegom jazdiacim za mnou vo VW T-Roc, schádzame z mosta Apollo smer Aupark, zákruta vpravo, dvakrát ohnutá. S Peugeotom si pre istotu nadbehnem, aby som zmenšil uhol, zatáčam, ááá, ... počas toho ako sa snažím spotene dorovnávať zadok, ktorý sa zas opustil, všímam si T-Roc ako sa drží stopy a v rovnakom tempe prechádza zákrutu v tesnom závese. Tak tu niečo nie je v poriadku!



Peugeot 308 GTi by Peugeot Sport ma počas testovacieho týždňa veľmi pekne vychoval. A ja som úprimne vďačný. Opäť auto, ktoré zostalo verné svojej povahe a prinieslo do dnešného digitálneho sveta trochu minulej poctivosti. Auto, ktoré musíte pochopiť a ktoré vám jasne ukáže, že jazdiť rýchlo nie je ľahké. Je smutnou pravdou dneška, že človek opovrhuje vecami, ktorým treba najskôr porozumieť, či sa ich naučiť používať. Konzumný, pohodlný život spôsobuje extrémny nárast lenivosti, prejavujúcej sa aj v nechuti skutočne riadiť. Dnes za nás všetko rieši elektronika a aj amatér vie byť na moderných autách enormne rýchly. A nebezpečný. Peugeot 308 GTi vidím ako symbolické riešenie stavu motoristickej spoločnosti. Dnešné GTi už nebude vraždiť jazdcov a robiť zo žien vdovy. Peugeot vyslal signál, ako nepodľahnúť marazmu a prestať zo seba robiť vdovy na sociálnych sieťach. Ľudí, ktorí v objatí facebooku, instagramu či twitteru, majú falošný pocit priateľstva a pritom sú úplne opustení.

Autor: Marek Varga, Foto: Pavol Gemeiner

Článok bol prvýkrát publikovaný v časopise RoadLife.