E-lienBMW X7 M235i xDrive Gran CoupéBaby RaptorCompetitionMustang a MarilynCAPS LOCKSports TourerKráľ CoupesaurovProjekt VáňaMajster NKodiaq RSBaby AMGV ako...Ceed GTFocus ST
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Peugeot 508 SW GT – Go East!

Peugeot 508 SW GT – Go East!

Vo vnútri to vyzerá ako malý supermoderný ultralight! Na reklamných fotografiách v ňom sedia krásne baby so zmyselným výrazom. Radikálny dizajn imidžového kombíku v perleti Červená Ultimate otočí krkom nejednému okoloidúcemu. Toto boli moje prvé dojmy tesne potom, ako som prevzal auto na ďalšiu časť redakčného testu s krycím názvom „Go East!“. 

 

1000 kilometrov bez zastávky, teda s výnimkou tankovania, pretože 1,6 litrový benzín PureTech to na jednu nádrž jednoducho nedá (dá to na menej ako 1,5 nádrže). Aj pri enormnej snahe zachrániť ovzdušie planéty a mať v bratislavskej časti Dunaja tyrkysovú vodu z ľadovca, nie je ani režim Eco schopný znížiť spotrebu natoľko, aby som na jedno natankovanie prešiel Slovensko tam a späť (celkový priemer bol 8,6 l). Challenge však znel jasne – zistiť ako komfortne sa na tomto aute vo výbave GT dá cestovať a ako sa budem cítiť keď z neho po 1000 km vypadnem?

 

Štart v Bratislave poznamenala manuálna kontrola tlaku v pneumatikách, pretože 508-ka sa mi v meste zdala čudne tvrdá a rozhodne som sa nehodlal zmieriť s porážkou niekde pri Senci. Tlak bol nakoniec správny, to podvozok v kombinácii s veľkými 19 palcovými ( disky Augusta) kolesami mali osobný konflikt s dohľadom na kvalitu našich ciest a bratislavské hrboly si brali daň za krásu. Pri tankovaní plnej (62 litrov) som si auto ešte posledný krát pred cestou vyobzeral zvonku a musím uznať, že tento pežoťácky štýl sa mi veľmi pozdáva. Auto nie je detinsky vulgárne ako väčšina japonskej produkcie, rovnako nie je nudné a strohé ako nemecká svojbytnosť a netrpí ani americkým elefantizmom. Francúzi miešajú parfémy, vychutnávajú jedlo, čítajú módne časopisy a hlavne, majú čas. Peugeot508 SW GT patrí môj obdiv vďaka dizajnovej invencii elegantného a dynamického kombi (SW) a ... bezrámovým oknám!



 

Take off! Mám 12 hodín pokým Slnko padne za Karpaty, pred sebou rozhodnutie, ktorou cestou sa v našej hustej diaľničnej sieti rozhodnem ísť, dva banány, liter Fatry a skvelo vyzerajúci kokpit malého športového lietadla. Malý, zvrchu aj zospodu zrezaný volant evokuje letecký knipel alebo spomienku na rozprávajúce auto, naháňajúce spravodlivosť menom K.I.T.T. Osobne to vnímam ako čisto dizajnový prvok bez štipky účelu, ktorý reálne obmedzuje potrebné spojenie vodiča s riadením. To, že si volant viem polohovať až na stehná, strčiť si ho do žalúdka a vidieť ponad neho na budíky, považujem za nápad a argument naozaj vhodný do francúzskeho ženského časopisu Inutilité, riešiacim dôležitosť výskytu vínovočervenej v reklame na vložky.



 

Celý kokpit však pôsobí veľmi moderne, draho a ako na pohľad tak na dotyk, príjemne. Tvary prístrojovky sú geniálne, hodí sa sem aj ten zakrpatený volant, digitálny displej ukazovateľov má minimalistický tvar a efektnú grafiku, stredový tunel je top a s tými klávesami z malého klavíru ma francúzi absolútne dostali. Tu sa krásne láme miera vizuálnej tolerancie, či pochopenia cieľovej skupiny. Dostal sa ku mne aj názor, že ... citujem, „čo je to za hnusné tlačidlá? Vyzerá to ako nevydarené klávesy!“. Ale to je v poriadku, každý môžeme rovnakú vec vnímať úplne inak a svet je preto pestrejší.



 

Čalúnenie sedadiel je silne kreatívne, priťahuje pohľad a masíruje, chrbát aj ego. Ja som si hovel v koži menom Sellier červená a potvrdzujem, že tieto sedadlá v kombinácii s režimom jazdy Komfort a adaptívnym podvozkom tvoria dokonalú cestovateľskú atmosféru. Mierne pohupovanie na diaľničných terénnych vlnách, intenzívna masáž chrbta a výborne znejúce audio Focal – Premium Hi-Fi System s dovetkom The French Acoustic Signature, nedovolili mozgu, aby vypol centrum pozornosti a vyskúšal serióznosť bezpečnostných asistentov. Adaptívny tempomat s kontrolou vzdialenosti a sledovanie vybočenia z jazdného pruhu považujem dnes za bezpečnostný štandard, hlavne pokiaľ cestujete dlhé kilometre po diaľnici. Peugeot 508 SW GT ich má a fungujú spoľahlivo, rovnako ako automatické diaľkové svetlá, ... za tie palec hore.



 

Jazdný režim Sport, ktorý som sa snažil aplikovať na pomotaných okreskách, je iba do počtu. Jeho relevancia je nízka, pretože autu sa za nosom do zákruty veľmi nechce, cítil som váhu na predku a korekcie malým volantom sú ... nah ... nevyhovujúce. Na druhú stranu ma prekvapila pomoc zadnej nápravy, kedy po prudkom stočení volantu do zákruty si 508-ka pomohla odsadením zadku a svoj kapitánsky mostík vytiahla z nedotáčavosti. Nasadenie 225 koní v spolupráci s 8 stupňovým automatom môže byť vnímané ako:

  

1. veľmi vizuálne pôsobivé od momentu, kedy sa vaša pravá ruka začína presúvať k radiacej páke vesmírneho tvaru, spočinie na nej a potiahnutím zaradí D, 

2. francúzsky pohodlné, slovensky komótne, čo je v súvislosti s vcelku slušným výkonom 165 kW, silou 300 Nm a na tento typ auta relatívne nízkou hmotnosťou 1591 kg, ... prekvapivé

3. vyprovokované BVP-čko s razanciou parfému Dior Sauvage, teda samotná rýchlosť a dynamika je dostatočná a zvonku to môže pôsobiť hrozivo, ale vo vnútri cítite iba príjemnú „vôňu“. Na okraj, maximálka je 250 km/h a z nula na sto došprintuje za 7,4 sekundy.



 

Samotnú cestu hodnotím ako najpokojnejších 1000 kilometrov  za posledné roky. Peugeot 508 SW GT perfektne namixoval palubný komfort s poddajnosťou podvozku – na dobrých cestách v režime Komfort. Jazda bola plavná, plynulá, fyzicky veľmi príjemná a bezpečná. Diaľničné úseky sme s autom doslova preplávali, na okresných cestách som sa zabával na malom volante a kochal krajinou, vďaka výkonu bezpečne predchádzal a cez naozaj dobré audio počúval Billie Eilish v jej dramatickom nasadení. A potom sa stali dve veci!



 

„Závada automatického regulátora rýchlosti“ bola hláška, ktorú som nikdy nestihol odfotiť, pretože sa zobrazila iba na pár sekúnd v ľavom budíku digitálneho displeja. Trvalým však zostala ikona kľúčika, ktorý informuje, že si na vás z nejakého dôvodu spomenul servis. Technicky sa to nijak preukázateľne neprejavilo, auto fungovalo normálne ďalej. Po ukončení jazdy a opätovnom naštartovaní sa ikona kľúča stratila. A druhou drobnosťou sa do môjho cestovateľského hodinovníka zapísala náhla nemožnosť regulovať hlasitosť audia. V daný moment bolo našťastie potichu a woofer mi nepretrhol spánky v nejakej neprehľadnej zákrute. Sú to drobnosti, ktoré sa síce na jazde nijak nepodpísali, ale spôsobili zvýšenú nervozitu, ktorú neviem definovať ako dobrý pocit. 

 

Cez to všetko, pokiaľ by som mal opäť ísť zamávať Ukrajine a vychutnať si cestu v aute, ktoré vládne cestovateľským jazdným komfortom a neunavuje posádku, vyberiem si opäť Peugeot 508, naladím správne basy a v navigácii nastavím Go East!

 

 

Autor: Marek Varga, Foto: Pavol Gemeiner a autor

Advertisement