Stinger GTKonzultantLet na drakovi#HotHatch Track TestIndiánske letoKia Sportage 2018Nová Honda CR-VHra o tróne(N)mancipátorV12 od AMGTemný prízrakFiesta ST 2018 Srdcová sedmaKráľ horyHaute Couture
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / #RoadLife #HotHatch of The Year 2018 - Test Track report

#RoadLife #HotHatch of The Year 2018 - Test Track report

Volkswagen Polo GTI / Ford Fiesta ST / Hyundai i30N Performance / Renault Megane R.S. Sport / Honda Civic Type R

V roku 2018 sa nám dostalo do rúk nadpriemerné množstvo tých najlepších ostrých hatchov. Popri klasických testoch Vám prinášame aj pohľad z našej testovacej trate a... časy, zajazdené v jeden deň, jedným jazdcom. Takže, pripútajte sa, začíname.  

Moja úloha testovacieho jazdca bola trochu skomplikovaná nedostatkom času. Na zajazdenie „oficiálneho“ času na každom aute som mal v podstate iba dva pokusy a na zoznamovačky vôbec nebol čas. Aj by som sa sťažoval, ale predo mnou bola pätica najzaujímavejších hot-hatchov, len čakajúcich na to, aby som im svojou jazdou trochu odpil z nádrže. Vlastne pohostinné boli iba štyri. Civic Type-R tu hral úlohu modela, pretože už mal svojho zákazníka. Čo už. Štyri je však lepšie ako nula a tak som sa bez zbytočných rečí pustil do roboty.



Volkswagen Polo GTI

Začínam od potenciálne najjednoduchšieho auta na ovládanie. A veru, Polo GTI sa ukázalo ako poslušná ovečka. Dávkovanie plynu, konzistentné brzdy a poslušný zadok mi umožňovali sa veľmi rýchlo dostať na jeho limity. Tým však nechcem povedať, že boli nízko. Konzistentne znamená presne, presne znamená rýchlo. Niekomu by možno chýbal roztancovaný zadok pri povolení tlaku na plynový pedál, mne viac chýbala manuálna prevodovka. Prevodovka DSG v Pole GTI si občas robila veci tvrdohlavo po svojom, aj keď som mal nastavený manuálny režim. Dvojlitrový turbo štvorvalec má slušný záťah už od nízkych otáčok. Výjazdy z najostrejších zákrut teda zvládalo veľmi slušne. Oveľa slušnejšie, než by kombinácia „priusiek“ Michelin Primacy 3 širokých 215 mm a otvoreného diferenciálu napovedali. To isté platí o bočných preťaženiach. Polo GTI vynikalo predvídateľnosťou, jednoduchým ovládaním a silným motorom. Čas 1:36,91 ho v našej tabuľke radí tesne (iba 6 stotín!) za BMW M240i, čo je slušný výsledok.



Ford Fiesta ST

Na tento trojvalcový zázrak som bol veľmi zvedavý. Vyrážam na prvé merané kolo. Okamžite ma zarazí „svalnatosť“ 1,5-litrového motora. Jeho záťah je prekvapivo besný, navyše sprevádzaný drzým odprskávaním a strieľaním do výfuku. Radenie do dvojky odhalilo delikátne presnú prevodovku, aj keď jej páka je na môj vkus príliš nízko a teda ďaleko od volantu. Už v prvej zákrute ma však Fiesta ST vystrašila. Ak si myslíte, že to bolo povestným odstrelením zadku, mýlite sa. Totiž, pri pohnutí volantom som skoro zišiel z trate... Z VNÚTORNEJ STRANY! Fiesta ST má totiž tak rýchle riadenie, že som si naňho počas celého prvého kola nevedel zvyknúť. Vždy som sprvoti zatočil volantom viac, než bolo potrebné a na moje udivenie mala Fiesta toľko gripu na prednej náprave, že bola ochotná moje nezmyselné pokyny uposlúchnuť. Sú tu síce Micheliny Pilot Super Sport, ale majú šírku iba 205 mm! Zadok má Fiesta ST naozaj veselý, ale svoje tanečné kroky pekne komunikuje cez volant, takže neprichádzajú nečakane. V ostrých zákrutách Fiesta dosť komicky zdvíha svoje zadné vnútorné koleso do vzduchu. V esíčkach však kvôli tomu pôsobí jej zadok trochu nemotorne, pretože pri dopade zadného kolesa na zem sa Fiesta zvláštne zavlní. Na výjazdoch zo zákrut pomáha Fieste samosvorný diferenciál. Zoznamovacie kolo som mal na Fieste ST najpomalšie zo všetkých. Musel som si zvyknúť na rýchle riadenie a na fakt, že predná náprava má zdanlivo nekonečný grip, avšak stačí to len trošku prehnať a v pomalých zákrutách sa premení na výraznú nedotáčavosť. Hranica je tenká a Fiesta dosť klame telom, takže som si na to v druhom kole dával pozor. Oplatilo sa. Výsledný čas 1:35,64 je na trojvalec perfektný. Poznámka na záver: brzdy Fiesty ST sú poddimenzované. Žiadnemu inému z konkurentov po dvoch kolách nedymili.



Hyundai i30 N Performance

Dostávame sa do vyššej ligy a je to cítiť od prvých metrov. Hyundai má veľmi silný záťah motora a aj keď neponúka nejakú orgazmickú výkonovú špičku, patrí k silným stránkam tohto auta. Zo všetkých zúčastnených áut má najlepší zvuk a aj najhlasnejšie strieľa do výfuku, za čo dostáva automaticky body navyše. S Hyundaiom som sa zžil veľmi rýchlo. Má perfektnú, dokonalú prevodovku, ideálne rozmiestnenie pedálov na medziplyny (vie ich dávať aj sám, ale ja som mladík zo starej školy) a mimoriadne dobre dávkovateľný výkon. Jeho elektronicky ovládaný mechanický samosvor robí doslova divy na výjazdoch zo zákrut. Trakcia Hyundaiu je určite najlepšia zo všetkých konkurentov. Všetko funguje, ako má. Je predvídateľný ako Polo, avšak nie na úkor hravosti. Je veľmi vyvážený a okamžite som z neho mal dobrý pocit. Už v prvom kole som s ním zajazdil slušný čas. V druhom som sa dostal na 1:33,56 a dalo by sa ísť ešte nižšie. Ale čas je neúprosný, takže ideme ďalej.



Renault Megane R.S.

Megane má najlepšie sedadlá a najnižší posed, takže v prvej sekunde mi bolo jasné, že to s jazdením myslí vážne. Jeho zvuk nie je taký melodický ako v prípade i30N či Fiesty ST, avšak na decibeloch rozhodne nestráca. Vyrážam. Na to, že tento model nemá samosvor, má slušnú trakciu. Prevodovku a najmä jej reakcie na povely pádlami pod volantom (nie sú ideálne umiestnené, ale zvykol som si) by mali vo Volkswagene poriadne preštudovať. Megane vám sám nepreradí, keď ho o to nepožiadate. Prvá ostrá zákruta ukázala čaro systému 4Control. Megane R.S. si s vlásenkami vedel poradiť tak, ako žiadne iné auto v teste. Aj bočné preťaženia vedel vygenerovať pocitovo najvyššie. Brzdy majú najbližšie k pretekárskym a celkové vyladenie podvozka je v podstate dokonalé. Asi ako Hyundai i30N, ale ešte lepšie, s ďalším, hlbším rozmerom. A všetko to po krátkom zoznamovaní pôsobí veľmi prirodzene, čo je úspech, keďže natáčanie zadných kolies prirodzené nie je. Na ceste to nie je cítiť, ale tu na testovacej trati som pocítil, že so samosvorom by to naozaj bolo lepšie. Pochvaly som si už minul, takže sa dostávame k čiernemu Petrovi... A tým je motor. Jeho parametre sú fajn a keď ich dosahuje, som s ním v podstate spokojný. Avšak často sa mi zdalo, že skrátka nejde na plný výkon. Buď má poddimenzovaný medzichladič vzduchu, alebo mu skrátka nevyhovuje vysoká záťaž v nízkych rýchlostiach, keď nemá dostatočný prísun chladného vzduchu. V zákrutách bol Megane R.S. znamenitý, asi najlepší. Na výjazdoch mu chýbala trakcia Hyundaiu (ale to by vyriešila verzia Cup so samosvorom). A na rovinkách zas výkon. Čas 1:35,94 hovorí za všetko. Avšak treba povedať, že s Meganom som strávil dosť veľa času aj na „veľkom“ okruhu a tam som s výkonom problém nemal. Testovacia trať RoadLife je dosť extrémne prostredie. Na druhej strane, motor žiadneho iného auta neprotestoval...



Áno, vieme o tom..., že na niečo čakáte. Chýbajúci čas Hondy Civic Type R sa budeme snažiť doplniť v budúcej sezóne, verme, že ho v priamom súboji potrápi nové Trophy.

Autor: JurajH, Foto: Jakub Čajko

Pozn. pod čiarou: Všetky autá boli na pneumatikách, ktoré používajú automobilky ako ich "prvovýstroj" a teda Hyundai jazdil na pneu Pirelli P Zero HN a Renault bol obutý do pneu Bridgestone Potenza S001.