Nové Volvo ...Škoda KodiaqČasopis RoadLife - predplatnéV90 CCMercedes-AMG GLC 43 CoupeChlapi majú radi beštie!Európsky Mustang ...Ebajk TestUrban lumberjackCaravelle Family Test
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Škoda Kodiaq Style 2,0 TSI 132 kW 7-stup. DSG 4x4

Škoda Kodiaq Style 2,0 TSI 132 kW 7-stup. DSG 4x4

V úvode ma naštval, neskôr sklamal a na konci mi zachránil život. A pokiaľ nie život, tak minimálne dlhú rekonvalescenciu. Nová Škoda Kodiaq alebo len nový Kodiaq ak chcete, aby to znelo mužnejšie, je stelesnením poznania, že existuje auto, ktoré vám dá všetok komfort denného užívania s obrovskou porciou praktickosti, starostlivosti, priestoru, nemusíte mať hlboko do vačku a napriek tomu vás bude každý jeden deň hrýzť myšlienka, či ste predsalen nemali kúpiť ten Hyundai alebo Kiu?

A teraz si vyberte – je možné nenávidieť auto, ktoré vám vďaka svojim schopnostiam zachránilo kožu? Alebo naopak – je možné milovať auto, ktoré vám chce jazdou v meste prehodiť stavce s platničkami, prípadne vás dohnať k anorexii len preto, že za jeho volantom neviete v žalúdku udržať obed? Boha ako som nadával! A nie preto, že Kodiaq ma nepríjemne hojdal v jazdnom režime Komfort. Ale sakra preto, že to auto dobre vyzerá, má dobrú cenovku, má všetky super rodinné pozitíva, ... a má nahovno podvozok!
 
Upresním to. Veľmi jednoducho, pretože som úvode prehnane vzplanul. Jazdný režim Komfort, v ktorom sú tlmiče nastavené na najmäkšie, je paradoxne tým najnepríjemnejším spôsobom prepravy mestom. Hlavne pokiaľ je to mesto hlavné a nebodaj to naše, slovenské. Normálne mi bolo auta ľúto pri každom prejazde retardérom, koľajami alebo inej priečnej nerovnosti. Výtlky už nechcem spomínať, pretože pri pomyslení na ne, mám na čele namiesto žily vodovodnú trubku. Viem, auto za to nemôže, ale pochopím a akceptujem, pokiaľ sa niečo ako celok nepodarí. Osobný rozpor mám však s tým, pokiaľ sa niečo nepodarí len čiastočne. Ktorá pracovná zmena sa pri testovaní tlmičov pre nový Kodiaq flákala?

A teraz menej emócií. Škoda Kodiaq je nové auto a jediné SUV tejto značky (Yeti nepočítam, ale inak podarené auto). Je to dobré auto s mnohými pozitívami, ale to už som spomínal. Červená  Corrida sa mu nesmierne hodila a počas testu na nej splynulo množstvo obdivných pohľadov. Ľudia chválili jednak tvary nového modelu a jednak samotnú farbu, ktorá je, povedzme si, pre SUV menej typická, ale o to viac pútavá. Kodiaqu vizuálne veľmi pomôžu väčšie disky kolies (19") a jednotlivé hrany a línie vytvárajú jeden moderný celok. Vnútornú diskusiu vo mne vyvolali iba zadné svetlá, ktorých lichobežníkové riešenie u mňa nenašlo podporu, hoci v spomínanej červenej pekne zapadli a vadilo mi to najmenej. Predná časť je výborná. Moderná, agresívna, masívna. Profil mi neprekáža, ale dlho som sa naň dívať nechcel, tu Kodiaq postráda potrebnú dávku serióznosti a auto na mňa pôsobí veľmi chudokrvne.



Vo vnútri príjemné vnemy pokračujú, auto v najvyššej výbave Style už svojmu budúcemu majiteľovi bude hovoriť „pane“ s potrebnou gráciou. Klasikou Škodovky je vyhovujúca ergonómia, aj keď posed za volantom som si tentokrát hľadal o niečo dlhšie ako som u tejto značky zvyknutý, napríklad z Octavie. Vinu dávam krátkemu sedáku. Prvý vnem po usadnutí za volant však nebol priamo mechanický, ale čuchový. To auto vnútri voňalo a vôňa je jeden z pocitov, ktoré hrajú prvé husle priamo v úvode. Akonáhle vám niečo, či niekto vonia, má u vás takmer okamžite vysoké preferencie. Mnoho funkcií pekne naskladaného infotainmentu, bezpečnostné systémy a všetky simply clever riešenia menovať nebudem, je ich neúrekom. Čo všetko sa ponúkalo v nami testovanej výbave Style si môžete naštudovať v prehľadnom dokumente práve tu: Cenník výbav a príslušenstva Škoda Kodiaq.



Kultúra chodu benzínového motora je balzamom na ubolenú dušu týranú všadeprítomným dieslom. Cvrlikanie 2 litrového, 132 kW (180 k) agregátu s označením TSI je dar a zrýchľovať v Kodiaqu bolo veľmi príjemné (na hladkej ceste). Mojím problémom bola práve spodná časť, ktorá determinovala istotu z jednoliatosti auta. Mal som pocit akoby som riadil dobre navrhnuté auto, ktoré je položené na inom aute, ktorého tlmenie nepobralo dobrých mravov. Prišiel som však na jednu zásadnú vec. Riadenie aj automatická 7 stupňová dvojspojka DSG boli v absolútnom poriadku. A podvozok prepnutý do režimu Sport sa zvyšujúcou rýchlosťou choval stále lepšie a istejšie. Vyššia rýchlosť a prudšie manévre mi ako vodičovi dodávali istotu, že to zas nebude také zlé, ako sa počas prvých kilometrov zdalo. V režime Sport som dokonca zostal jazdiť aj po meste, kde som síce cítil tuhšie naladenie tlmičov, ale rovnako lepšiu priechodnosť nerovnosťami a vyššiu stabilitu aj na rozbitej ceste, či neplánovaných „hupoch“. Kodiaq sa ovláda ľahko a napriek rozmerom máte pocit menšieho, obratného auta. Svoju veľkosť maskuje veľmi slušne a nebude sa ho báť riadiť ani menej skúsený vodič.
 
Na záver iba toľko, že o spotrebe sa štandardne zavádza, reál je niekde okolo 9 litrov na 100 kilometrov. Výrobca udáva v zmiešanom cykle 7,4 litra, čomu sa dá veriť, ale musíte sa extrémne snažiť. Mojich 9 litrov je kombinovaná týždňová spotreba pri bežnom jazdení povolenou rýchlosťou v meste aj na diaľnici a dokonca aj v ľahkom teréne. Škoda Kodiaq je výborné auto pre rozrastajúcu sa rodinu. Pojme až 7 osôb, mnoho batožiny, má horu rozumných a nápomocných riešení a veľkú náruč. Cenovka je na tak veľké auto úplne v poriadku, Kodiaqa v základe máte už od 21990 EUR s DPH a pokiaľ budete masívne zaškrtávať prvky výbavy a silné motorizácie, dostanete sa aj na číslo atakujúce hranicu 40000 EUR.



A ako to vlastne bolo s tým hnevom, sklamaním a záchranou života? Kodiaq prišiel na zimných pneumatikách, pri teplote cez 20 stupňov so vztýčeným prostredníkom a komiksovou komunikačnou bublinou nad strechou, kde bolo napísané, že zábava na asfalte nebude. Sklamal ma podvozok v režime Komfort, kde som namiesto pohodlia dostával na zadok a to doslova. A ten život? Veľký ťahač s prázdnym návesom idúci na drevo, rútiaci sa hore kopcom s vodičom spisovateľom, ktorý práve reagoval frajerke na Viber a nepozeral pred seba, vyletel spoza stromov na ceste o šírke jedného auta. Zľava tlsté kmene, sprava asi metrový zráz s cca 45 stupňovým sklonom, kúsok trávy a opäť tie neúprosné stromy, ktoré nehodlali uhnúť. Kodiaq mal iba dve možnosti. Jednu z nich som si musel v zlomku sekundy vybrať. Tvrdé brzdy a nádej, že borec na ťahači ma zaregistruje dostatočne skoro, rovnako skočí na brzdy a autá zastavia skôr ako si rozbijú tváre (pochybnosť o tom, komu by sa čo stalo nie je na mieste, Kodiaq by jednoducho prehral). Alebo strhnúť macka doprava riskovať prevrátenie na šikmine a náklaďák obísť vo veľmi nepohodlnom náklone. Jediné čo mi v tej sekunde napadlo bolo hodiť Kodiaq doprava nabok, zatlačit plyn do podlahy, spoľahnúť sa na podradenie DSG a kričať: „poď, póóóď, dŕŕŕžž!“


 
V momente ako som míňal náves idúc v brutálnom náklone šejkujúc volantom ako profi rally jazdec s kŕčom v pravom lýtku a naplno zaberajúcim pohonom 4x4, si ma kamionista všimol vo svojom spätnom zrkadle a skočil na brzdy. V rovnakej sekunde Kodiaq zachytil ľavým predným asfalt a vydriapal sa znova na cestu. Tesne predtým, ako by si prerazil masku a utrhol nápravu o trčiaci peň. Zmohol som sa len na jediné. Totálny výbuch smiechu a frenetické búchanie dlaňou po volante s pokrikom venovaným autu: „ty si boréééc, si frajer, nenormálny frajer“. Len toľko. Ďakujem ti, veľké červené auto s húpavým Komfortom.


Autor: Marek Varga, Foto: Pavol Gemeiner