Stinger GTKonzultantLet na drakovi#HotHatch Track TestIndiánske letoKia Sportage 2018Nová Honda CR-VHra o tróne(N)mancipátorV12 od AMGTemný prízrakFiesta ST 2018 Srdcová sedmaKráľ horyHaute Couture
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Škoda Superb 2,0 TSI 4x4 Sportline - 48 hodín

Škoda Superb 2,0 TSI 4x4 Sportline - 48 hodín

Lietadlom alebo autom? Po informácii, že na cestu máme k dispozícii vlajkovú loď českej automobilky, je výber dopravného prostriedku jednoduchý. Škoda Superb vo svojej najzaujímavejšej verzii je nami zvolenou zbraňou v súboji s časom. Máme štyridsaťosem hodín na cestu do Ženevy, návštevu 88. ročníka Ženevského autosalónu, návrat späť do Bratislavy a na vyriešenie takmer kriminálnej zápletky*. 

Časový harmonogram je jednoduchý, v utorok vstávam o štvrtej ráno, aby sme už krátko pred piatou boli v plnej zostave naložení v aute a pripravení na odjazd z našej obľúbenej bratislavskej čerpacej stanice. Rakúske diaľnice absolvujeme predpísanou rýchlosťou, počasie nám nepraje, stále prší. Pôvodný zámer vystriedať sa s kolegom prehodnocujem v okolí Salzburgu. Štyri stovky kilometrov za volantom bez najmenších známok únavy a navyše nás čaká dlhý úsek nelimitovanej Autobahn. Mohol som si niečo také nechať ujsť? Pod prednou kapotou mám totiž dvojlitrový benzínový turbomotor, ktorý výkon 280 koní a silu 350 Nm posiela prostredníctvom šesťstupňovej DSG na všetky štyri kolesá. Štandardný šprint (5,8 s) je pre moje úmysly menej zaujímavý ako maximálna rýchlosť 250 km/h. Teraz môžem, je to celkom legálne! Žiaľ, premávka neumožňuje priblížiť sa maximálke, ale časté výlety vysoko nad 200 km/h sú zdrojom radosti a prispievajú ku koncentrácii vodiča. Mikrospánok? Nehrozí. Priemerná cestovná rýchlosť v Nemecku viac ako 160 km/h je ďaleko za slovenským diaľničným limitom a ponúka možnosť otestovať správanie auta v skutočne vysokých rýchlostiach. 



Oproti bežným verziám disponuje výbava Sportline športovým podvozkom zníženým o 15 mm a v kombinácii s adaptívnymi tlmičmi (a karosériou liftbacku) ide o najlepší podvozok, aký sme doteraz v Superbe testovali. V komfortnom režime je aj na devätnásťpalcových pneumatikách príjemne pohodlný, bez toho, aby pôsobil príliš „plavne“, v športovom režime je zase najmä v rýchlostiach nad dvesto výrazne istejší. Diaľkový cestovateľský talent podvozku dopĺňajú akurátne tvrdé športové sedadlá s vynikajúcou ergonómiou. Zrýchlený presun po nemeckej diaľnici ukončuje prekročenie rakúskej hranice. 

Na švajčiarskej hranici pri obci Au nás privíta policajt, ktorý si zdvorilo pýta nielen doklady totožnosti, ale odo mňa aj „fodičský“. Veľmi milé! S úsmevom na tvári vysvetľujem, že sa chystáme navštíviť autosalón v Ženeve a ako tak hľadám vodičský preukaz, pomaly mi úsmev na perách mrzne. Zisťujem totiž, že doklady od Superba zostali doma. Ehm. Krvi by sa vo mne v tom momente nedorezal... Neostáva mi nič iné, len ďalej hrať úlohu žoviálneho žurnalistu a s predstieraným kľudom sa pýtam, kde kúpim švajčiarsku diaľničnú známku. Našťastie, doklady od auta neboli požadované, rýchlo lepíme známku na čelné sklo a štartujeme smer Lausanne. Samozrejme, na tempomate nastavujem presných 120 km/h, nerád by som diaľničnej hliadke vysvetľoval chýbajúce doklady. 

Teraz by som si aj oddýchol na sedadle spolujazdca, ale z neznámych dôvodov nemá nikto chuť vymeniť sa za volantom. Telefonát domov, aspoň v elektronickej podobe mi doklady pristávajú v mobile. Do miesta ubytovania nám zostáva dlhých 350 kilometrov... Nálada v aute je nečakane veselá, aj keď len u spolujazdcov. 



Napriek situácii si nemôžeme nechať ujsť návštevu zámku Chillon na brehu Lac Léman (Ženevského jazera). V lete beznádejne preplnená pamiatka nám na začiatku marca poskytla takmer nerušenú súkromnú audienciu. Prvá písomná zmienka pochádza už z roku 1150, kedy hrad kontrolovali grófi Savojskí. V trinástom storočí bol hrad výrazne rozšírený a slúžil ako ich letné sídlo. V roku 1536 ho dobyli po trojtýždňovom obliehaní Bernskí a Chillon sa stal správnym centrom Vevey. V roku 1803 sa, vtedy už zámok, stal vlastníctvom novovzniknutého kantónu Waadt. Zámok je využívaný ako sklad zbraní, munície a ako väzenie. V roku 1816 ho navštívil aj Lord Byron, anglický básnik, ktorý inšpirovaný príbehom zajatca Francoisa Bonivarda napísal báseň Väzeň Chillonský. Podpis Lorda Byrona stále nájdete vyrytý na jednom z pilierov jednej z mnohých väzníc na hrade, dnes je chránený malým kusom plexiskla. Koncom 19. storočia začala reštaurácia zámku, ktorá prebieha dodnes. Návštevníkom je prístupných viac ako 40 miestností zámku, vrátane tých najmenších podzemných zákutí a pivníc a určite stojí za osobnú návštevu, odporúčame mimo sezóny. 

Po historickom exkurze smeruje naša cesta do etapového cieľa, kúpeľného mestečka Évian-les-Bains. Komplikovanú cestu k hotelu v pešej zóne (cez jednu z mnohých podzemných garáží) vzdávame, parkujeme vo verejnej podzemnej garáži neďaleko hotela (celá noc za 9,90 EUR) a dávame si typickú francúzsku večeru (špagety a pizzu) a miestne pivko. Ráno nás čaká hodinka do Ženevy na výstavisko a intenzívny druhý novinársky deň, reportáž z tohtoročného autosalónu (a tento test) ste našli v prvom tohtoročnom vydaní časopisu RoadLife

Mimochodom, perfektná logistika znamená, že na salóne dostávam do rúk aj doklady od auta, Ilja, ešte raz vďaka. Takmer kriminálna záplatka sa tým stáva vyriešenou. 

Neskoré popoludnie a my odchádzame popri brehoch Ženevského jazera smerom na Lausanne a ďalej na Lavaux, známe svojimi vinicami. Krásna cesta v kopcoch s perfektným výhľadom na jazero začína v Lutry, na Route de la Petite Corniche. Ideálny voz je samozrejme cabrio, nám však k príjemnému výletnému zážitku stačilo aj strešné okno Superbu.        

Zastavujeme na benzínke a čaká nás posledná etapa domov. Beriem to ako výzvu, chcem celú cestu opäť šoférovať sám. S jedinou zastávkou na doplnenie paliva pristávam po 1139 km presne o 3:33 doma v garáži. Priemernej rýchlosti 86 km/h, po vyhliadkovom tempe v okolí jazera, opäť pomohol nízky prelet tentoraz prázdnou nemeckou diaľnicou. Spiatočnú cestu sme absolvovali s priemernou spotrebou 8,9 litra na sto kilometrov a aj celkový priemer (9,0) po viac ako 2400 kilometrov najazdených počas testu hodnotím ako primeraný. Jediným negatívom, ktoré som po tak dlhej ceste vnímal, bolo obšitie športového volantu perforovanou kožou, je príliš tvrdá a ak by som si mohol vybrať, zvolím štandardné vyhotovenie, to je oveľa príjemnejšie na dotyk. 



Škoda Superb je výborné auto, nadpriemerne priestranné, veľmi pohodlné, s najsilnejším motorom luxusne motorizované a môže slúžiť nielen ako diaľková stíhačka, ale aj ako reprezentatívne manažérske a zároveň rodinné auto. Osobne by som uprednostnil liftback a namiesto žiarivého zlatozeleného laku Dragon Skin volil skôr červenú, myslím, že čierne doplnky (maska, zrkadlá, odtrhová hrana na piatych dverách) by vynikli ešte viac. Pre úplnosť sa patrí dodať, že Škoda na autosalóne v Ženeve predstavila modernizovanú verziu svojho topmodelu, benzínový motor 2,0 TSI má aktuálne výkon 200 kW (272 k) a novinkou je jeho spojenie so sedemstupňovou automatickou prevodovkou DSG a filtrom pevných častíc. Verím, že nová prevodovka odstráni drobné zaváhania nami testovanej staršej šesťstupňovej prevodovky a možno si budúci rok náš výlet do Ženevy zopakujeme v novom Superbe. Vôbec by som sa tomu nebránil.

Autor: Miro Vilím, Foto: Pavol Gemeiner

* v texte spomínaná kriminálna zápletka má, samozrejme, výlučne literárny charakter... 

Článok bol prvýkrát zverejnený v časopise RoadLife.