Stinger GTKonzultantLet na drakovi#HotHatch Track TestIndiánske letoKia Sportage 2018Nová Honda CR-VHra o tróne(N)mancipátorV12 od AMGTemný prízrakFiesta ST 2018 Srdcová sedmaKráľ horyHaute Couture
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Volkswagen T-Roc 2,0 TSI 4Motion vs. Hyundai Kona 1,6 T-GDI vs. Mitsubishi Eclipse Cross 1,5T MIVEC 4WD – Ťažké časy

Volkswagen T-Roc 2,0 TSI 4Motion vs. Hyundai Kona 1,6 T-GDI vs. Mitsubishi Eclipse Cross 1,5T MIVEC 4WD – Ťažké časy

Vraj ťažké časy nám, pravým benzínovým hlavám, nastali. Hybridy, SUV a rôzne crossovery zaplavili trh a už neostáva priestor pre tie pravé jazdecké autá... Naozaj? Skutočne plačeme oprávnene? Myslím si, že nie. Skúste sa pozrieť desať rokov dozadu a zistíte, že teraz je na trhu nielen podstatne viac rôznych superšportov, ale aj v tej základnej kategórii pre radosť je ponuka stále širšia. Nové horúce hatchbacky sa vyrojili ako huby po daždi a tak je to dobre. Od úplne malých, ktorých čerstvým zástupcom je Volkswagen up! GTI, cez nového silného hráča v kompaktoch (Hyundai i30 N) po štyristokoňovú Audi RS3. Čo tým chcem povedať? Ak má produkcia crossoverov a SUV znamenať pre automobilky peniaze na vývoj ďalších ostrých áut, nemôže nám to vadiť. Áno, v teste Karoqu som sa trochu sťažoval aj ja, ale úprimne, mne SUV a crossovery na každodenné jazdenie, aj v meste, jednoducho vyhovujú.

A ešte jedno priznanie, minule som si namiesto Porsche 911 GT3 RS radšej pozrel test Lamborghini Urus. Predtým, než ma vysmejete... SUV a crossovery vďaka čoraz silnejším benzínovým (!) motorom vytvárajú kategóriu nie nepodobnú ostrým hatchbackom. Autá na bežné použitie, ktoré poskytujú vysoké výkony a zaujímavú jazdnú dynamiku. Zaujímavejšiu o to viac, že na bežných cestách sa ich limitom priblížite skôr ako je to u športiakov a to je predsa väčšia zábava ako jazdiť s vedomím, že nová eReSa od Porsche sa mimo okruhu bude, obvykle, nudiť.

Trojica, ktorá sa v jeden týždeň objavila v našom testparku nie je extra horúca, ale napriek tomu ponúka slušnú porciu benzínových koní a zároveň je vďaka pohonu všetkých kolies tou najzaujímavejšou voľbou v rámci svojho modelového radu. Isteže, pohon všetkých kolies v zásade nepotrebuje ani majiteľ crossoveru, ale keď už je na neho v rozpočte miesto, zvyšuje to, aspoň teoreticky, univerzálnosť auta. Nakoľko je táto úvaha správna sme v priamom porovnaní overovali mimo spevnených ciest, prevažnú väčšinu sme však strávili na ceste. A tu sú naše názory:



Marek a Volkswagen T-ROC 2,0 TSI 140kW 7DSG 4Motion - Zrkadlenie
Mnoho čísiel a mnoho písmen, už v nadpise. Mnoho poučiek a ekologických zvolaní, mnoho stránok doplnkovej výbavy, mnoho mnohého, ktoré chce od človeka, smrteľníka, ... aby si vybral. A človek, smrteľník, hriešnik a zvedavec, si samozrejme vyberá rád. A značka Volkswagen to vie!

Nedávno sme písali o novou Touaregu, čosi predtým o Tiguane a dnes sem súkam riadky o ďalšom podvihnutom Volkswagene z rodiny, nazvime to ľudsky, teréniakov. Ešte raz, ... teréniakov. Na Orave by mi rozumeli hneď, v Bratislave sa borec s vlasovou fontánkou na hlave otočil na svojej plátennej mokasíne bez ponožky, zamrmlal niečo o vidlákove a ďalej lúštil hashtagy na svojom instagrame. Gázik, tereniak, džíp, tak sme kedysi volali autá so zdvihnutou svetlou výškou. Dnes je to SUV, SAV alebo aktuálne a veľmi moderne Crossover. Ale tieto kecy nabádané povzdychmi biednych nebudem ďalej rozvíjať. Nostalgici sa môžu ďalej mentálne týrať a my čo žijeme prítomnosť sa poďme pozrieť na to, ako dokonale Volkswagen zareagoval na potreby Homo Urban (človek mestský).

Model T-Roc je perfektným ťahom koncernu pre vyplnenie zívajúcej medzery medzi triedou vysokých (Touareg, Tiguan) a ploskuliakov ťahajúcich svoje bruchá po zemi (rozumej normálne autá). T-Roc je auto, ktoré naplní predstavy o vlastníctve drahého mobilného prostriedku, napriek tomu, že vo výsledku drahý byť nemusí. Plní súčasné trendy a jazdí na zvýšenej „nohe“. Ani Golf v plnej výbave dnes nezaujme tak ako crossover v tej základnej. Je to zvrátené? Ale kdeže, je to zrkadlo dnešnej doby!



„Všetko, čo nás rozčuľuje na ostatných, môže viesť k pochopeniu nás samých.“

Táto citácia je jedným z mnohých vyjadrení o nevedomí, ktoré skrýva takzvané osobnostné tiene nášho charakteru. Pri autách to vidím veľmi podobne, dokonca, a teraz psst, aby nikto nepočul, sám som súčasťou tohto motoristického zrkadlenia. Nemám rád SUV v centrách miest, ale jazdí sa mi v nich sakra pohodlne, áno aj v meste. Nemám rád autá s vysokým ťažiskom, ktoré sa štítia terénu, ale triedu crossover som po skúsenostiach sám privítal ako spasenie. Jednoducho preto, že je to pohodlné, príjemné a návykové. No a Volkswagen postavil model T-Roc, ktorý okrem toho, že plní všetko, čo v meste potrebujete, ešte aj výborne vyzerá. Oproti svojim dvom konkurentom v porovnávacom teste u mňa jednoznačne víťazí jeho uhladený dizajn a vhodná dávka serióznosti prepojená s dynamickými prvkami karosérie. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Ja píšem o „športovom gáziku“.
 
Vo vnútri ma vyrušil len jeden aspekt, ktorý si bežne takmer vôbec nevšímam. Kvalitu plastov hodnotia skrachovaní gitaristi, ktorým zostal dlhý necht na palci namiesto brnkátka tak, že vrypujú tento odkaz na dinosaurov do plastov na palubovke a skúšajú tak ich mäkkosť. Ja to nerobím, ale v T-Rocu sú plasty palubnej dosky naozaj v ostrom kontraste s veľkými modernými displejmi a ostatnými hodnotne pôsobiacimi časťami interiéru. Toto sa prečo stalo? Ostatné je klasika, veľmi dobré spracovaný Volkswagen – pekné, rozumné, intuitívne, príjemné. Tak hodnotím bytie za volantom T-Rocu. Osobne mi chýbal bezkľúčový vstup a štart/stop, neustále vyťahovať kľúč bolo otravné a rovnako chýbala cúvacia kamera, ktorá by v spolupráci s výborne časovanými akustickými senzormi ešte lepšie ochraňovala lak pri denných parkovacích manévrov. S T-Rocom sa parkuje super, s kamerou sa bude ešte lepšie.



Dnes už netypicky objemný motor ma tešil počas celého testu. Dvojlitrový benzínový 4 valec s turbom má 190 koní (a 320 Nm) a cez 7 stupňové DSG (iné do mesta nechcete, verte mi!) naháňa obratný crossover cez pohon 4Motion (z nuly na 100 za 7,2 s, Vmax 216 km/h). Priemerná spotreba v meste sa zastavila na 10,2 litra, takže bratislavské tempo si vyžiadalo nárast o 1,5 litra oproti udávanej hodnote výrobcu. Pokiaľ si spomínam, chalani jazdiaci testovaných oponentov, mali spotreby veľmi podobné, ak nie vyššie, s menším objemom motorov a menším výkonom. S takto silným T-Rocom sa jazdí naozaj príjemne a nemusíte sa báť žiadnej dynamickej aféry. Pokiaľ vás netlačí rozpočet vyberte si túto konfiguráciu, ja osobne som ocenil agilitu a manévrovaciu praktickosť tohto auta, ktoré sú v našom najväčšom meste tak potrebné.
 
Volkswagen T-Roc je super. Okrem toho, že je to auto, ktoré v dnešnom urban svete funguje výborne, spôsobuje aj zrkadlenie svojím majiteľom. Ukáže, že to, čím opovrhovali, dnes sami so všetkou radosťou užívajú.


Miro a Hyundai Kona 1,6 T-GDI Family - Predátor
Hyundai už dávnejšie pochopil, že ak chce uspieť na najnáročnejšom, európskom trhu, musí začať myslieť na európskeho zákazníka. A to, že na neho myslí, dokazuje s každým novým modelom. Kona má presne to, čo crossoveruchtiví mešťania vyžadujú. Výrazný dizajn, funkčný, ale nie nudný interiér a v neposlednom rade rozumnú cenu.

Dizajn exteriéru je natoľko výrazný, že aj na pomery Volkswagenu nápaditý T-Roc vyzerá oproti Kone príliš konzervatívne. Nemôžem si pomôcť, ale v žltozelenej farbe Acid Yellow s úzkymi LED svetlometmi, úzkou štrbinou nozdier a doširoka roztiahnutými ústami masky chladiča mi evokuje filmového Predátora. Bočná línia necháva vyniknúť výrazne tvarované blatníky a čierna strecha spolu s oplastovanými prahmi auto opticky znižuje. Zadná časť s úzkymi zadnými svetlami, skupinami svietidiel v ďalšej rovine korešponduje s viacúrovňovým usporiadaním svetelných zdrojov v prednej časti a spolu s výraznými lemami plastov napriek všetkej extravagancii vytvára harmonický celok.



Interiér vďaka paketu LIME výrazne oživuje funkčne rozvrhnutú prístrojovú dosku a stredový tunel. Limetkové orámovanie výduchov klimatizácie, kulisy prevodovky, limetkové štepovanie polokožených sedadiel a limetkové bezpečnostné pásy sú jednoducho #cool pre každú vekovú skupinu potenciálnych zákazníkov. Komu by sa to predsa len nepáčilo, môže si zvoliť oranžovú, červenú alebo trochu nudnú čiernu. Osobitnú pochvalu zaslúži vynikajúci volant, ktorý má akurátnu hrúbku venca, kvalitne pôsobiace tlačidlá multifunkčného ovládania a predovšetkým, vďaka kvalitnej koži a príjemnej poddajnosti je aj haptický dojem stopercentný. Drobnosť na záver tejto časti, Hyundai ako jediný v teste použil na stredový obklad prístrojovej dosky mäkčený plast a teda pri použití obvyklých kritérií ju môžeme označiť za najkvalitnejšie vyhotovenú.
 
Pod prednou kapotou svoju prácu odvádzala najsilnejšia benzínová jednotka, štvorvalec s objemom 1.591 cm kubických. Maximálny výkon 177 koní a silu 265 Nmv rozpätí 1500 – 4500 otáčok za minútu prenáša na všetky štyri kolesá sedemstupňová dvojspojková prevodovka, čo zaručuje zrýchlenie z nuly na sto kilometrov za hodinu za 7,9 sekundy a maximálnu rýchlosť 205 km/h. Až do stredného pásma otáčok je zvukový prejav motoru veľmi príjemný, v tých vyšších však už máte pocit, že sa motor trápi. Spotreba je extrémne závislá na spôsobe využitia auta a jazdnom štýle vodiča. Víkendová Bratislava a okresné cesty v jej okolí vo výletnom tempe znamenali krásnych 5,8 litra na sto kilometrov. Vysoký podiel mestskej premávky, rýchla diaľnica a jazdy v teréne znamenali celkový priemer 10,8 litra. Na prvý pohľad veľa, na druhý je to s vedomím hustoty premávky v meste hodnota, ktorú považujem za ok.

Podstatným kvalifikačným kritériom pre kúpu vozidla tejto kategórie je pre mňa jazdný komfort. A Kona na sedemnásťpalcových diskoch a pneumatikách s rozumným profilovým číslom je pohodlná, veľmi. Pasívne tlmiče fungujú výborne a oproti dvom testovaným konkurentom boli bez výhrad aj prejazdy cez typický neduh bratislavských ciest, prepadnuté kanály a ostré priečne nerovnosti. Takto si to predstavujem a kľudne oželiem aj dizajnovo príťažlivé osemnástky, disky myslím, samozrejme.



 
Peter a Mitsubishi Eclipse Cross 1,5T MIVEC CVT- Úsvit
Peter sa o svoj kritický názor na nový Eclipse Cross podelil v samostatnom výstupe a tému tým aj pre naše porovnanie v zásade vyčerpal. S Marekom však jeho názor celkom nezdieľame, náš pohľad na nové SUV od Mitsubishi je trochu odlišný. Berte prosím nasledujúce riadky ako alternatívny pohľad na vec.

Môj prvý pocit z jazdy vyjadruje jediné slovo. Robustnosť. Eclipse Cross pôsobí napriek kompaktným rozmerom ako väčšie auto a subjektívne poskytuje ten pocit bezpečia, ktorí zákazníci tak oceňujú. Najpríjemnejším prekvapením však pre mňa bol pohonný reťazec. Prepĺňaný benzínový štvorvalec s objemom 1499 cc síce z testovanej trojice poskytoval najmenší výkon (163 koní) a silu (250 Nm), ale v spojení s CVT prevodovkou bol aj napriek najvyššej hmotnosti subjektívne dostatočne svižný (z nula na 100 km/h za 9,3 s a Vmax 200 km/h). Prevodovka radí pri bežnej jazde a predovšetkým pri pohybe z miesta, na rozdiel (!) od dvojspojkových prevodoviek konkurentov, veľmi jemne a bez iritujúceho trhania. Rovnako, otáčky drží na rozumnej úrovni, pri bežnej jazde som sa cez tritisíc otáčok dostával len zriedka. Moju najväčšiu výhradu voči CVT, konštantné vysoké otáčky Mitsubishi zdatne eliminovalo. Dokonca si myslím, že prevodovka v Eclipse funguje lepšie ako skrine v Subaru. Či je rovnako dobrá aj pri výrazne dynamickej jazde? Úprimne, neviem a ani ma to príliš nezaujíma. Jednoducho som nemal s Eclipsom potrebu naháňať sa, práve naopak. Pohodová jazda je to, čo od takéhoto auta vyžadujem a čo som aj na oplátku dostal. Tých pár ostrejších prejazdov síce trpelo na nedotáčavosť, ale to nie je nič neočakávané.

Dizajn je podobne ako v prípade Hyundaiu výrazným rozhodovacím argumentom pre potenciálneho kupujúceho. Dynamická predná časť s ostro rezanými hlavnými svetlometmi a výraznou maskou chladiča pôsobí sebavedome. Pohľad z profilu odhalí určitú disproporciu zadnej časti, pre ešte lepší dojem by to chcelo dlhší zadný previs. Naopak, protismerné bočné prelisy a zvýraznené zadné blatníky sú úplne v poriadku. Zadná časť s oknom predeleným svetelným pásom vyzerá veľmi zaujímavo a paradoxne, pri pohľade na fotky zisťujem, že skôr sa špiní vrchná časť, kde je stierač, spodná zostala prekvapujúco čistá. Či je to tak aj za mokra, neviem posúdiť.



Interiér je japonsky osobitný, ale s výnimkou ovládania palubného počítača a umiestnenia ovládania okien na mieste vodiča nemám voči jeho ergonómii zásadné výhrady. Že má Eclipse všade na prístrojovke tvrdé plasty? No a? T-Roc je na tom úplne rovnako a Kona veľmi podobne. Členenie prístrojovej dosky a masívny stredový tunel môže pôsobiť trochu stiesňujúco, ale na druhej strane môžu vzdialene pripomínať športovú minulosť mena Eclipse. Sedadlá sú dostatočne rozmerné a pohodlné, v druhom rade navyše ponúka Mitsubishi najviac miesta vo všetkých smeroch a ako jediný aj v rozsahu 200 milimetrov posuvnú lavicu, ktorej posunutím dostanete viac miesta pre batožinu.

 
Terénna komparatíva
Nedeľa a opäť raz ideme na výlet, na spoločný redakčný výjazd, tentoraz, pretože máme pod zadkami pohon všetkých kolies, ideme do terénu. Z asfaltových ciest odbočujeme na vyjazdenú poľnú komunikáciu, plnú priehlbín, jám a prachu. Načo sme tie autá pred plánovaným fotením pri jazere umývali?! Príjazdová cesta na naše off-roadové pieskovisko je s trochou opatrnosti zjazdná aj pre bežné osobné autá. Nepochybnou výhodou crossoverov je však to, že tej opatrnosti nepotrebujeme tak veľa. Pridaný komfort pre každého, kto absolvuje posledné stovky metrov na horskú chatu na nespevnenom teréne.
 
Horúce počasie a voda, hurááá ideme sa kúpať! Pár prejazdov cez plytčinu vyzerá na fotkách efektne a zároveň s ohľadom na štrkový podklad vyžaduje plné využitie pohonu všetkých štyroch kolies. Kona má ako jediná uzávierku medzinápravovej spojky v pomere 50:50, neváham ju použiť, nechcem ostať vo vode a utŕžiť hanbu. Na náročnejší terén si však trúflo len Mitsubishi, so svetlou výškou 183 milimetrov má oproti Hyundaiu (177 mm) nepatrnú, oproti Volkswagenu(161 mm) podstatnú výhodu, navyše predné nárazníky jeho konkurentov sa zdali byť prekliate nízko.

Fotenie máme vybavené, smerujeme domov. Vedľa ujazdenej poľnej cesty máme lákavo vyzerajúce, čerstvo poorané pole... Po krátkom prieskume terénu mierime na mäkší povrch. Bez pohonu všetkých kolies by sme sa na sypkom podklade ani nepohli, vďaka štvorkolkám postupne zvyšujeme tempo a zväčšujeme prachové stopy. Keby nás zvrchu snímal dron, možno by sme vyzerali ako dakarské rallyové špeciály rútiace sa v troch rôznych stopách pustatinou...



Zaprášené crossovery pôsobia po návrate do nedeľného mesta nepatrične, ale my sa usmievame. Nie, pohon všetkých štyroch kolies nepotrebujete, vykašlite sa na univerzálnosť a ušetrite. Ale ak si ho môžete dovoliť, určite to urobte a nebojte sa zobrať svoj mestský crossover na nespevnený povrch. Je veľká šanca, že Vás to bude baviť!


Text: Miro Vilím, Marek Varga (T-Roc), Foto: Pavol Gemeiner