Temný prízrakAgent Myší kožuštekŽihadloObrubník Poker a ZlatovláskaZlaté KrídloFiesta ST 2018 Srdcová sedmaKráľ horyHaute CoutureBMW X4 30i xDriveSurové železo!Tlačený časopis 2018
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Volkswagen Tiguan Highline 2,0 TDI SCR 4Motion DSG7 150 k: Dokonalý balíček?

Volkswagen Tiguan Highline 2,0 TDI SCR 4Motion DSG7 150 k: Dokonalý balíček?

„Miro, vysvetli mi, prečo chceš znovu testovať Tiguana? Už sme ho mali, napísal som o ňom, že je výborný a tak to aj zostane!“ Moje vysvetlenie, že toto je predsa iné auto, namiesto bielej farby je červené, má Offroad paket a čitatelia teda budú chcieť podrobnosti akosi nezabralo. Musel som s pravdou von. „Marek, Tiguan je jeden z kandidátov na moje nové rodinné auto. Verím Ti, že je dobrý, ale práve preto si to chcem potvrdiť vlastnou skúsenosťou, chápeš?“ Marek pochopil a ja som si mohol auto prevziať na test, ktorý tentoraz nebude o nanukoch
 
Dizajn, presnejšie reakcia naň, je čisto subjektívnou vecou pozorovateľa. Niekomu bude aktuálny vizuál Volkswagenu pripadať „nudný“, väčšina však nadčasové konzervatívne tvary bude vnímať pozitívne. Predné svetlá sa mi spočiatku zdali rušivým prvkom inak vydareného celku, vďaka ich výške spôsobenej umiestnením smerových svetiel na spodnej časti som mal pocit, že pozerám na oči s unavenými kruhmi pod nimi. Zvykol som si však a každým dňom som sa po zaparkovaní čoraz častejšie za Tiguanom obzeral. Dospel som k záveru, že nový kompaktný crossover od VW má v danom prevedení dokonalé proporcie. Predný nárazník vďaka offroad paketu zvyšuje nájazdový uhol zo 17,4 na 23,8 stupňa a nielenže umožňuje parkovanie čelom k vyšším obrubníkom v mestskej džungli, pomôže pred výjazdom strmších kopčekov mimo spevnené komunikácie, ale aj opticky eliminuje pocit z agresívne vystrčenej (R-Line) alebo spadnutej (bežný nárazník) brady. Dizajnové a funkčné optimum. V rovnakom duchu sa nesie aj zvyšok vozidla. Funkčný dizajn je dobrý dizajn.  


 
Nechutná funkčná dokonalosť pokračuje aj v interiéri. Všade je dostatok priestoru vo všetkých smeroch, človek, ktorý má problém na výšku zmestiť sa do BMW X5 zrazu sedí pohodlne, zadné delené sedadlá sa dajú posúvať v rozsahu 18 centimetrov, polohovateľné operadlá ocenia nielen dospelí, ale aj deti, ktoré v detských sedačkách sedia veľmi relaxovane. Batožinový priestor má od 615 (pri úplne vpred posunutej zadnej lavici) do 1655 litrov, sklopením predného operadla spolujazdca navyše vytvoríte priestor pre prepravu predmetov dlhších ako dva metre. Inými slovami, prepravíte všetko, čo možno rozumne očakávať od osobného auta. Na všetko ostatné sú dodávky, kamióny, vlaky, lode a lietadlá. Zostávajúc v interiéri konštatujem, že sedadlá sú pohodlné, architektúra prístrojovej dosky dokonale logická, s bezproblémovým ovládaním všetkých prvkov. Vo výbave Highline je sériovo k dispozícii „virtuálny“, pre lepšiu čitateľnosť aj pri dopade priameho svetla negatívne sklonený, LCD Active Info Displey, ktorý umožňuje rozdielne konfigurácie zobrazovaných údajov. Teraz to vyzerá výborne, s ohľadom na extrémne rýchly vývoj v tejto oblasti to však môže už o niekoľko rokov pôsobiť rovnako zastarane ako displej Nokie 3310 oproti iPhonu sedem. Osobne by som síce odporúčal najvyššiu výbavu, ale ocenil by som možnosť výberu medzi klasickými „budíkmi“ a LCD panelom. Špecifickým príplatkovým zobrazovacím rozhraním je head-up displej, ktorý nepremieta informácie priamo na čelné sklo, ale na sklenený panel vysúvaný z palubovky. Lacnejšie riešenie, ktoré je však, aké prekvapenie, funkčné. Iste, rovnako ako Marek zhýčkaný plnohodnotnými riešeniami prémiových značiek som to nepovažoval za ideálne spracovanie daného prvku. Na druhej strane, pozerajúc sa na to očami zákazníka posúvajúceho sa smerom od modelu Polo alebo Golf vyššie, toto jednoduchšie riešenie ma nedokáže znechutiť.  


 
K celkovo uspokojivému komfortu prepravy prispieva aj naladenie, v našom prípade adaptívneho, podvozku. Bez ohľadu na priestor, v ktorom sa pohybujete, optimom je režim Normal. Comfort v kombinácii s devätnásťpalcovými diskami s absurdným geografickým názvom „Victoria Falls“ občas pôsobí dojmom, že ťažké kolesá nevie na prepadnutých mestských kanáloch a výrazných priečnych nerovnostiach dostatočne odtlmiť, režim Sport je v spojení s testovanou motorizáciou nepríjemne zbytočný. Isteže, dvojlitrový naftový štvorvalec produkujúci 150 koní a 340 Nm umožňuje dosiahnuť maximálnu rýchlosť 200 km/h a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 9,3 s a teda pre väčšinu jazdných situácií bude, navyše pri rozumnej spotrebe, úplne dostačujúci. Frustrujúcou je však jeho letargická reakcia na povely akcelerátora v bežnom režime DSG. Športový režim prevodovky situáciu podstatne zlepšuje, bez toho, aby otravoval neúmerne vysokými otáčkami motora. Inými slovami, nebyť nezmyselných emisných noriem, stopäťdesiat koní by sa dalo naladiť výrazne svižnejšie. Cenník ponúka možnosť dynamického rastu v podobe silnejšej verzie (190 koní, 400 Nm) alebo dokonca biturbového naftového vrcholu modelovej rady (240 koní, 500 Nm). Bez ohľadu na spotrebu, záujem by som odporúčal smerovať k benzínovým dvojlitrom s výkonmi 180 alebo dokonca 220 koní (z 0 na 100 km/h za 6,5 sekundy!). Prečo? Jednoducho pre zvýšenú akustickú pohodu. Priznávam, zrejme som príliš zvyknutý na benzínové motorizácie a objemnejšie naftové šesťvalce, ale výrazná zvuková kulisa motora TDI bola jednou z mála vecí, ktoré mi na novom Tiguane výraznejšie vadila.  


 
Pohon štyroch kolies 4Motion poskytuje bezchybnú trakciu na akomkoľvek povrchu a na svetlej výške pridáva oproti verzii s poháňanou prednou nápravou jeden centimeter. Výsledných 201 mm spolu s plastovou ochranou motora a prevodovky (súčasť offroad paketu) je dostatočných aj na občasné výlety na lesné a poľné cesty.  
 
Nový Tiguan je balíčkom spájajúcim svet SUV a MPV do novej triedy „MP-SU-V“. Nie, nie je dokonalý, ale aj tak je záver testu neprekvapujúco predvídateľný. Marek mal pravdu, Tiguan je výborný a áno, viem si ho predstaviť ako plnohodnotné rodinné auto. Ale len ako Tiguan „GTI“ s výkonným benzínovým dvojlitrom. 
 
Autor: Miro Vilím, Foto: Adam Plesník Photo