Temný prízrakAgent Myší kožuštekŽihadloObrubník Poker a ZlatovláskaZlaté KrídloFiesta ST 2018 Srdcová sedmaKráľ horyHaute CoutureBMW X4 30i xDriveSurové železo!Tlačený časopis 2018
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Volkswagen Touareg 2018 – OTEC!

Volkswagen Touareg 2018 – OTEC!

„Hneď potom ako som vystúpil z auta a skúsil sa zhlboka nadýchnuť, som vyhodnotil Touareg ako absenciu morálnych zábran konštruktérov a to čo som videl, označujem za offroadové porno.“ 

Toto sa udialo koncom roku 2014, keď nám priamo na offroadovej trati vo fabrike Volkswagen v Devínskej Novej Vsi v Bratislave, predstavovali schopnosti ich aktuálneho veľkého SUV. Dnes? Dnes sedím v ďalšej, novej generácii veľkého SUV od Volkswagenu a namiesto offroadu rozmýšľam, či zájdem na mestskú pláž pomenovanú po nejakom operátorovi alebo radšej na zmrzlinu na nábrežie obchodného centra pomenovaného po nejakej africkej krajine s dôrazom na medzinárodné obrodenie.

Volkswagen Touareg R-Line 3.0 V6 TDI SCR, 210kW/286k s 8 stupňovou automatckou prevodovkou AG8. Za 69430 EUR s DPH!! No takto, lovíme už vo vodách Audi (Q7 3,0 TDI quattro tiptronic 8-st. za 67850e), Mercedes (GLE 350 d 4MATIC za 62460e) aj BMW (X5 xDrive 30d AT za 69100e). Na základe tejto primitívnej matematiky a prvoplánového posudzovania si plytšie zmýšľajúci jedinec vyvodí, že za prémiové prachy žiadny Volkswagen nechce. Ja sa pýtam, to už prečo?

Prvý dojem býva aspektom, ktorý často finálne definuje vzťah k človeku alebo produktu ako takému. Zvolaním, napríklad „fuj to je ale hnusné“, si fixneme predstavu, ktorá nás oberie o možnosť nového pocitového zážitku, ktorý nám, naopak, pomáha precítiť podstatu skúmanej veci. Až na základe živej skúsenosti sa názory menia a vytvárajú sa správne riešenia. Touareg je jedným z áut, ktoré podliehajú nenávisti bedače voči úspechu automobilky, potvrdzujúcej svoje skalopevné rozhodnutie nepodporovať snobizmus VW, kúpou Golfu Variant. Existuje ďalšia skupina ľudí, ktorí Touareg, rovnako ako ja, považujeme za otca „automobilov pre voľný čas“. Touareg má okolo seba zvláštnu auru, ktorá vo mne vyvoláva rozhodnosť, istotu a akúsi vrodenú zodpovednosť za posádku. Nie, toto nie sú žiadne vyskúmané fakty, je to len pocit z auta ako celku. Dá sa teda povedať, že svojím spôsobom mám Touareg rád a jeho existenciu vítam.



Dnešný Touareg na mňa pôsobí rovnako dominantne (ako otec), ale oveľa chladnejšie ako kedy aký Volkswagen na mňa pôsobil. Exteriér ma extra neprekvapil, kopíruje len súčasný dizajnový jazyk koncernu a pokiaľ sa lepšie prizriete - Audi má šťastie, že včas prišlo s Q8. Biela Pure mu dala viac sterilnej uniformity, viac sa mu hodia tmavšie a lesklejšie farby. Touareg je pre mňa vizuálne vyváženejší ako Audi Q7, ale chýba mi trochu citu a umenia, ktoré Q7 vo svojich krivkách má. Našťastie máme každý svoje vnímanie krásy a preto si môžeme vyberať.

Vo vnútri nájdete niečo ako ovládací panel jadrovej elektrárne. Plná digitalizácia nového Touaregu mala na mňa dvojitý dopad. V prvom momente, uvidiac rozlíšenie navigácie (akoby vojenský letecký záber s vykreslením najmenších detailov) som zostal iba nemo civieť na niečo, čo volajú Innovision Cockpit (3360e). Toto už neviem pomenovať ako displej, ale iba monitor o veľkosti 15 palcov, ktorý pôsobí naozaj veľkolepo. Ovládanie celého infotainmentu ma už tešilo menej, obrazovka bola pre mňa ďaleko, musel som sa k dotykovej ploche naťahovať a tým mierne strácal kontrolu nad riadením. Veľké plochy displejov na mňa pôsobili až priveľmi technicky a chýbala mi útulnosť interiéru Volkswagen. To bol ten druhý dopad. Vo výsledku je interiér nového Touaregu komfortne priestranný a pohodlný a to sa počíta.



Palubovka je extrémne masívna a za volantom som sa chvíľu cítil akýsi maličký a mal tendenciu si dvíhať sedadlo nahor. Samotná jazda a ovládanie auta mi však prišli veľmi jednoduché a pocit menejcennosti vďaka extra hlbokému posedu sa veľmi rýchlo premenil na dobrý pocit prameniaci z istoty ovládania auta – samozrejme za predpokladu, že som sa nenaťahoval za funkciami na dotykovom displeji, ehm, obrazovke stredového panelu. Celkové spracovanie interiéru je príkladné, moje testovacie vnútro malo označenie Soul a kožené, vetrané sedadlá R-Line boli liekom na spotené všeličo.

Môj testovací Touareg mal za nošu doplnkových funkcíí, ktoré jeho cenu vyhnali na 87860 EUR s DPH a myslím, že pokojne môžete stúpať ešte vyššie. Spomeniem vynikajúce Matrix LED predné, adaptívne svetlá v balíku IQ.Light (1800e), kde okrem výbornej viditeľnosti vpredu, získate aj LED zadné svetlá s efektnými dynamickými smerovkami a automatické diaľkové. „Technik Paket“ za 5440e zahŕňal funkcie ako Nočné videnie, Head-up displej, Ambience paket – farebné LED osvetlenie interiéru – toto chcite, Air&Steering Paket teda pneumatické pruženie s meniteľnou chrakteristikou a nastavenie jazdného profilu Normal, Sport, Komfort, Eco, Snow, Offroad a Individual. Pridá sa aj strieborný strešný nosič, stmavené okná od B stĺpika dozadu, absorbujúce až 80% svetla, Easy Open a Easy Close funkciu, ktorá bezdotykovo ovláda dvere kufra a na koniec Keyless Access ako bezkľúčový prístup. Tento balík by sa dal pomenovať ako užitočný, doplnil by som ešte elektricky ovládané ťažné zariadenie, ktoré bolo tentokrát zvlášť, za príplatok 1300e.



6 valcový naftový motor mal dosť sily na svižné zrýchlenie aj dynamické presúvanie, ale mal jednu, podľa mňa fatálnu vlastnosť – turbo dieru. Čo dieru, jamu, priepasť, roklinu! Nechcem to nazývať chybou, pretože si uvedomujem ako sa dnes automobilky vyrovnávajú s často nezmyselnými normami EÚ. Ale aby sa mi auto nechcelo rozbehnúť do križovatky vtedy kedy potrebujem, aby som sa nevedel spoľahnúť na predchádzací manéver alebo aby na kickdown nereagovalo plným výkonom, osobne považujem za neprijateľné. Áno, samozrejme, dá sa na to zvyknúť. Časom si viete nastaviť, že pokiaľ chcete prudko zrýchľovať, treba pedál plynu potlačiť rázne a asi o 2-3 sekundy skôr, ako ho reálne potrebujete. Ale je toto správne? Je to pre bežného vodiča bezpečné? Iste, že je – dnešný bežný vodič-presúvač, nemá potrebu razantne zrýchľovať, obzvlášť nie, pokiaľ sedí v tak mohutnom a bezpečnom aute, ktoré bude svoje najlepšie roky aj tak prežívať v meste. Tam nemáme čo pretekať, obiehať, robiť krkolomné manévre. V meste máme iba plynúť, radiť sa v pruhoch, dodržiavať pravidlo zipsu, rešpektovať svetelnú signalizáciu a rozlievať okolo seba vedrá pochopenia a motoristickej spolupatričnosti. Ej bisťu, toto vedieť, to by sa nám v meste jazdilo!

Nový Touareg na ceste funguje dobre. Už som spomínal, že sa ovláda ľahko, ako podstatne menšie auto. Spoza volantu som registroval jedno obmedzenie vo výhľade. B stĺpik, spolujazdcova hlava a opierka jeho sedadla spôsobujú veľmi zlý výhľad doprava-vzad. Dôkazom takmer nulovej vizibility v tomto smere bol aj incident s bielou Felíciou, ktorú som jednoducho nevidel a vošiel jej do cesty – prítomnému vodičovi, ktorý musel tvrdo na brzdy sa týmto ospravedlňujem. Napriek svojej veľkosti je Touareg nezvykle obratný a pri veľmi dynamickom spôsobe jazdy vie byť pri správnom vjazde do zákruty pretáčavý a veľký zadok sa plynule skĺzne a pomôže vyrovnať auto do zákruty. Pozor však na hmotnosť, na šmykľavom povrchu, kedy sa pneumatiky nevedia správne prilepiť, vie auto letieť dverami vpred veľmi ďaleko a obrubníky, či zvodidlá dostávajú v tejto chvíli hrozivé rozmery.



Volkswagen Touareg aktuálnej generácie je pre mňa prirodzeným doplnením portfólia moderných SUV a napriek tomu, že nebol prvý a nie je ani nejak špeciálne NAJ, považujem ho za otca tohto druhu áut. Bude to asi tým, ako veľmi neutrálne a jednoducho sa javí. Otec predsa nie je ten, na ktorého deti pozerajú, ako sa pri západe Slnka natiera nočnýn krémom  a vlniac bokmi si pospevuje Túžbu od Renáty Čonkovej! Otec je drsný chlap, ktorý je maximálne odovzdaný rodine v zmysle jej ochrany a starostlivosti o ňu. Je to chlap, ktorý rieši praktickú stránku veci, ale má schopnosť získať prirodzený záujem okolia a je to chlap, ktorý v očiach detí všetko dokáže. A taký je pre mňa aj nový Volkswagen Touareg. Nechcem s ním zažívať adrenalínové hardcore víkendy, ale vážim si ho a rešpektujem jeho názor na jazdenie v tomto segmente.


Autor: Marek Varga, Foto: Filip Damé