ZOE znamená životPiaty elementAudi Q7 60 TFSIeShooting BrakeOriginálRaptor AirlinesE-lienBMW X7 M235i xDrive Gran CoupéMustang a MarilynCAPS LOCKSports TourerKráľ CoupesaurovProjekt VáňaMajster NKodiaq RSV ako...
Úvod / Auto/Moto / Moto testy / Honda CRF250L – Aj bieli chlapi vedia skákať!

Honda CRF250L – Aj bieli chlapi vedia skákať!

Pozdravujem ťa milý čitateľ. Skôr ako budeš pokračovať, vedz, že tento text je špinavý. Alebo neokrôchaný, štylisticky zablatený, inými bytosťami vnímaný ako detinský, či vulgárny. Tento text je totiž o motorke, ktorá dostala prívlastok dualsport a dokáže ťa vymlátiť ako na asfalte tak na hline. Stačí podceniť jej malé 250 cc srdce a ideš na papuľu. Prečo? Lebo si zaslúžiš!

 

Honda CRF250L je komunikovaná ako adventure stroj, čo vnímam ako alibizmus pre prípad, že by sa niečo posralo. Napríklad v lese alebo priamo na motokrosovej trati. Táto CRFka totiž vyzerá takmer ako mašina na motokros a štupľové gumy, vysoké zdvihy, svetlá výška 255 mm a vysoký predný blatník na pyšného káčera len zdôrazňujú, že pokiaľ ťa na tom uvidia na ulici, budeš za kreténa? Nebudeš! Určite nie pre seba ani svoju mašinku. Kretén je ten, kto má predsudky, ten kto trepe zaručenú pravdu bez overenia zdroja alebo si jednoducho vymýšľa, aby sa stal aspoň dočasne zaujímavým. A ľudia, ktorí sa zapodievajú týmto verbálnym humusom väčšinou iba závidia, že si si mohol dovoliť hračku za 4790 Eur.

 

Takže - s CRF250L si proste pôjdem kamkoľvek, pretože tá motorka to dokáže. Jej 25 koní a čosi cez 18 Nm stačí na svižné prdkanie si mestom, ale motor dokáže aj vysoké otáčky v serióznom teréne. A preto mi Matejov návrh s jeho Kawasaki KLX230 o návšteve motokrosovej trate, prišiel ako výborná forma trávenia nedeľného predpoludnia. Dotankovať do plna na 7,8 litra paliva, ktoré pri uvádzanej spotrebe 3 litre na 100 vydrží 260 kilometrov!? Nevydrží, pretože akonáhle preletíš prvým brodom, nafasuješ bahenné podkolienky a špinavú vodu do ksichtu, vieš, že najbližšie 3 hodiny budeš jazdiť s miernym sklonom k deviačnému oraniu. 



 

Na tejto motorke bolo výborné zistenie, že sa jej nemusím báť, že mám ten plyn otvoriť, vypnúť ABS na zadnom kolese a začať si 146 kg vodiť po klopených vracákoch, laviciach alebo prašných rovinkách ako veľký bicykel. Príjemné postavenie jazdca k širokým riadidlám vytvára pocit dobrej kontroly a asi po prvej polhodinke a vypratom strachu z treniek som si na CRFku zvykol tak, že šmýkať sa bokom, sem tam poskočiť a do vracákov vchádzať nohou napred bola bohová frajerina. Ale pozor, akonáhle sa mi zazdalo, že som nad vecou, že ja už to viem, Honda mi dala tak razantný bonus do brucha, gulí alebo len tak cvične do kolena, že som sa okamžite upratal a začal jazdiť s väčšou pokorou.



 

Na viditeľné skákanie som bol malý pán a účinkovanie na týchto fotkách som prenechal skúsenejšiemu Matejovi, ktorý s Hondou zapózoval vo vzduchu a potom mu chvíľu trvalo, pokým mi ju vrátil. O Honda motorkách sa všeobecne tvrdí, že sú príliš dobré a až sterilne funkčné, čo však v prípade tejto CRFky výrazne pomohlo mne ako krosovému amatérovi, aby som si ju užil hneď na prvý krát. Má akurátny výkon na to, aby ste si nevytrhli pečeň o blízky strom, prípadne sa nedali ugrilovať na nízko visiacom vysokom napätí a zároveň dosť ťahu na to, aby vyskočila pre radosť, aby sa skrútila cez nohu vo vracáku, aj aby vedela vyhodiť nejaké to blato, či piesok od zadného kolesa. 



 

Jednoducho toto je hračka, s ktorou viete byť za prasa ak chcete, jazdiť športovo v teréne ak chcete, presúvať sa po asfalte alebo sa zabávať na predstave ako vníma okolie prejazdy cez obrubníky, mestskú zeleň, koľajnice električky a veci podobné. Tu však opatrne, Honda CRF250L nie je sadistický špeciál určený bezhlavým, anarchistickým zmrdom, ktorí by ohrozovali a obmedzovali iných. Táto motorka vie, že môže, ale je na jazdcovi kam ju pošle. Nezabúdajte na jedno, všetko sa počíta a všetko sa vráti!



 

Chcel by som ju dostať na test opäť, pretože tento druh jazdeckej zábavy je ohromne uvoľňujúci. A vôbec nevadí, že sa zašpiníte, nevadí, že žmúrite cez prach a prvý hlt vody z camelbag-u chutí ako pieskové smoothie. A už vôbec nevadí, že nie ste na semafóre prví, pretože tí barani na superšportoch, ktorí sa vám smejú do prilby sa poserú pri prvom náznaku štrku na krajnici, pokým vy si frčíte bez zásadného spomalenia, krajnica-nekrajnica, hopy alebo hupy. Inak k tomu brzdeniu - na predku je jeden plávajúci 296 mm vlnitý kotúč, ale na páčku brzdy reaguje ako kolieskové korčule na ľad. Ono to nakoniec zabrzdí, ale ideálne je si skôr nájsť cestu kadiaľ prejsť ako miesto kde zastaviť. V každom prípade si dovolím poradiť, používať aj brzdu zadnú, najzábavnejšie s vypnutým ABS.



 

Ono, je to trochu pokrytecké, písať o slobode v prírode a narvať sa do lesa so spaľovacím motorom. Tak to nerobme! Našťastie sa nájdu aj voľne dostupné priestory, kde nebudete nikomu vadiť, nikoho plašiť, prípadne si reálne dohodnite stretko na pravej motokrosovej trati a požiadajte miestnych nech vás čo to priučia. Ja viem, dalo by sa žiť aj bez toho, ale ak už sa mám baviť o emisiách, radšej prestanem žrať prdiace kravy, nech ich toľko nemnožia, ako sa prestať voziť po grúňoch s touto skvelou malou motorkou!

 

 

Autor: Marek Varga, Foto: autor a Matej

 

 

 

 

Advertisement