Temný prízrakAgent Myší kožuštekŽihadloObrubník Poker a ZlatovláskaZlaté KrídloFiesta ST 2018 Srdcová sedmaKráľ horyHaute CoutureBMW X4 30i xDriveSurové železo!Tlačený časopis 2018
Úvod / Auto/Moto / Motorky / Honda GL1800 Gold Wing - Veľká Vec

Honda GL1800 Gold Wing - Veľká Vec

Vlajková loď motoriek Hondy. Mnohí z nás, motorkárov, ju voláme – ako mnohé iné motorky tohto typu – kredenc. Z mnohých uhlov pohľadu tieto mašiny pripomínali naozaj nejakú odkladaciu policu. Myslím, že tento model je dôkazom toho, že už to neplatí. Rok 2018 je pre Gold Wing prelomový. Dostal oveľa športovejší, štíhlejší vzhľad a poriadne schudol. Bezmála o päťdesiat kíl. Oproti predchodcom má tiež oveľa menej ovládacích prvkov a kopec inovatívnych vychytávok. Daňou za toto omladenie sú na túto triedu naozaj malé kufre. K tomu sa dostaneme.

Nehanbím sa napísať, že tohto obra som vždy považoval skôr za auto na dvoch kolesách než za motorku. Rovnako rádio na motorke bolo pre mňa smiešna hlúposť, zbytočnosť. Aj na to som však zmenil názor... divné. Na Golďasa je potrebné trošku dlhšie prvotné zoznamovanie, na to však pri prevzatí motorky nie je čas. Pochopiteľne, tentokrát ma mašina čaká nie vonku, ale pekne v dielni, garáži dílera. Zrejme keď s tým má niekto manipulovať taký kúsok, radšej sa na to vykašle. To mi ale vôbec nevadilo. GW má bezkľúčový štart. Čiže namiesto zoznamovania sa s tlačidlami a funkciami, zapínam zapaľovanie otočením čierneho kolieska v prednej časti. Nikde som si to neštudoval a prišiel som na to sám, intuitívne. Potom ešte vpravo samotný štart združeným ovládačom (stačí krátke stlačenie, ako u áut s bezkľúčovým ovládaním), ktorý po druhom stlačení prepína funkciu stop/start. Majú to vymyslené dobre. Veľmi sa mi páči, že stop/start si pamätá vašu voľbu aj po vypnutí motora, čiže ja som to mal stále vypnuté. Na pravej rukoväti prepínam z N na D a ideme.

Prvé metre sú rozpačité, čakám divné pocity z hmotnosti takmer 400 kg (s plnou nádržou a so mnou je to cez pol tony) a tiež z riadenia a predného odpruženia, ktoré je úplne inak riešené ako u bežných motoriek. Už vo dvore, po ktorom idem rýchlosťou cca 10-20 km/h mi naskakujú na tricepsoch zimomriavky a tie mám aj teraz, keď píšem článok už po odovzdaní motorky! Čo sa to deje? Podo mnou sa ozýva hromový, basový zvuk 6-valcového boxera s neuveriteľne hladkým chodom a z celej motorky sa už pri tejto minimálnej rýchlosti stáva krotký baránok. Obrí skúter s automatom. Zatočenie do prudkej 90 stupňovej zákruty stále v nízkej rýchlosti ku bráne a zimomriavky na ďalších miestach pokožky! To mi už teraz napovedá, že to bude v zákrutách velice fajn. 



Prvá jazda je iba na opačnú stranu mesta a do garáže. Cestou som konfrontovaný s celkovou šírkou motorky a aj keď to nie je nemožné a občas sa mi to aj darí, väčšinou skysnem za autami a prepletanie sa dopredu po bielej čiare je takmer nemožné. Ale čo, kašlem na to. Veď mám predsa rádio! Hľadám si teda svoju obľúbenú stanicu (zatiaľ nemám pripojené USB, ani telefón cez BT) rockového charakteru a keď ju mám a pridám Volume na ľavej rukoväti, začínam sa uškŕňať od ucha k uchu. Je mi jasné, že na mnohých okolotrpiacich šoférov v zápche môžem pôsobiť ako šašo so zapnutým jukeboxom pod zadkom, ale mne je to jedno. Smejem sa, pokyvkávam hlavou a dupkám si nohou. Snáď som svojím bezduchým správaním urobil radosť aspoň pár ľuďom okolo. A tí ostatní nech si aj so svojimi zachmúrenými tvárami riešia vlastné komplexy aj ďalej. Keď už sme pri tej psycho-hygiene, skúsme sa za tými volantmi trošku usmievať. Ja viem, v prilbe nie je ksicht vidieť, ale motorkári majú väčšinou dobrú náladu. A všimnite si, väčšinou čím drahšie auto, tým zachmúrenejšia tvár. Zmeňme to! Ale späť ku Golďasovi. Krútim sa v podzemnej garáži a vychutnávam si tú ovládateľnosť. Či do ostrej pomalej, alebo rýchlej tiahlej zákruty, motorka nepadá. Nechá sa krásne, ležérne nakloniť, zatočí ako nič. 

Uprostred týždňa stíham jeden výlet na Záhorie cca. 250 km, kde sa snažím s touto ozrutou zoznámiť viac. Motorka má 4 režimy: Econ, Rain, Tour a Sport. Skúsil som všetky, ale reálne som používal posledné dva. Nechávať to v Sporte stále nie je ideálne. Jednak otáčky v tomto režime sú zvýšené, jednak reakcie na plyn agresívne. Jasné, užijete si to, ale nechcete to stále. Zlaté krídlo je v tomto móde rýchle ako šíp. Zdanlivo neoslnivých 126 koní Honda hravo doháňa krútiakom na hranici 170 Nm. A to vám je niečo! Červené pole otáčkomera je posadené nižšie ako na mojej Honde Civic, už od 6000 otáčok. Ale pozor, keď zacítite ten obrkrútiak pri 4500 otáčkach, viac ako 5500 vám nebude treba. Režim Tour je na pohodlné cestovanie, stačí bez problémov aj na predchádzanie. 

Dvojspojková prevodovka v Gold Wingu je unikát. Jediná DCT Hondy, ktorá má 7 kvaltov a tiež sa pýši označením: inteligentná. Obsahuje tzv. regulátor prevodov. Podľa štýlu jazdy prispôsobuje či sú prevody krátke, alebo sa naopak predĺžia. V praxi z mojej skúsenosti: Pri jemnom rozjazde (rozumej: aj tak za sebou nechám všetky autá) vám tam prevodovka nasype každých 10 km/h jeden stupeň. Čiže 60 už si plachtí na šestke. Keď otočím kohútom z miesta viac, každý prevod sa drží oveľa dlhšie, aby sa využil krútiak okolo 4000 otáčok a zrýchlenie je teda znásobené touto funkciou.



Ešte pred mojím najdlhším sobotným výletom sa zoznamujem s navigáciou a konektivitou. Medzi analógovým rýchlomerom a otáčkomerom tu máme krásny 7-palcový TFT displej, ktorý ponúka peknú navigáciu, info ohľadom zvuku, či nastavenia mašiny. Párovanie cez Bluetooth s telefónom prebehlo rýchlo a bez problémov. Môžete si hneď stiahnuť telefónny zoznam, na čo sa vás Gold Wing okamžite spýta. V zadnom kufri je USB port, do ktorého som si vložil kľúčik so svojou obľúbenou hudbou a tým pádom som klasické rádio prestal používať. Takéto mi totiž nikde nezahrajú. Z nastavení vás bude najviac zaujímať možnosť zvoliť si predpätie zadného odpruženia v štyroch stupňoch, čo je tiež pekne indikované na menšom displeji vpravo: vodič bez batožiny, vodič s batožinou, dvaja bez batožiny, dvaja s batožinou. Po zvolení daného módu sa ozve elektromotorček, ktorý uvoľní, či pritvrdí pružinu. Táto funkcia je pochopiteľne dostupná iba pri stojacej motorke. Takisto je to aj s hraním sa pravou rukou s veľkým otočným ovládačom v strednej časti. Tú istú funkcionalitu máte však k dispozícii aj na ľavej rukoväti, takže pohoda.

Konečne je tu sobota ráno, okolo 19 stupňov a predpoveď hovorí, že bude okolo 22 max. a bez dažďa. Pre mňa ideálne počasie na motorku. Naobliekaný v koži si už nad 30 až tak neužijete. Prvý cieľ je niekde pri Veľkom Krtíši, kam som sa rozhodol ísť pozrieť kamaráta. Povedal som si, že to nechám rovno na navigáciu. Najskôr sa rozhodla ísť mimo diaľnice na Senec a Sládkovičovo, aby sa následne pri Seredi pripojila na R1 až po Nitru. Nevadí, pohoda. Sledovať na prednej náprave ako pracujú čapy – spojovacie tyčky predsadeného predného kolesa – to je nádhera. Stále to tam skáče a pracuje skoro ako vahadlá ventilov v motore. Riadidlá totiž nie sú priamo spojené s predným kolesom. A je to sakra cítiť! Pohodlnejší predok na motorke snáď ani neexistuje. Koleso si kopíruje tie naše slávne cesty a moje ruky sú v pokoji ako večer v obývačke s ovládačmi v ruke. Na diaľnici špekulujem s elektrickým nastavením predného štítu. Keď je úplne dole, celá prilba je v nápore vetra a naopak, v hornej úvrati celá hlava schovaná. Okolo 140 tachometrových pochopiteľne volím druhú možnosť. Môžem si tak viac otvoriť štít prilby a čo? Počúvať hudbu! Skvelé. Prvá motorka, na ktorej ma baví aj diaľnica. Tempomat zapnutý a ak je vozovka rovná a priama, na pár sekúnd púšťam obidvomi rukami riadidlá a vychutnávam si tú stabilitu a komfort. 



Ale predsa, ja som stále viac na zákruty a tak som rád, že už zliezam prvým výjazdom do Nitry a neskôr niekde za Demandicami, Plášťovcami a inými „opicami“ začína aj kopcovitý terén a prevýšenia a zákrutky. Golďas so mnou spolupracuje bezchybne. Auto predbehnem s ľahkosťou a náklony mi nerobia problém. Tu „tenkrát poprvé“ chytám pravú stupačku a už viem kde má GW limit. Onedlho aj ľavú. Ale už bez preľaknutia a viem, že nevadí, keď sa to občas stane. Kovové kolíky na spodnej strane stupačiek sú tam predsa na to. Kávička, minerálka, asi pol hodinový odpočinok u kamoša (tiež motorkár), ktorý mi následne odporúča trasu hore na Liptov. Chcel som tam ísť, ale zatiaľ som nevedel ako presne. Vyťahuje klasickú starú papierovú mapu a ja sa cítim ako na výprave do Vladivostoku. Pôtor, Horná Strehová, Kriváň, Hriňová a ďalej na Brezno. Potom cez Čertovicu do Kráľovej Lehoty. „To sa parádne prevezieš!“ Hmmm, tak mu skúsim veriť a idem do toho. A veru, pravdu mal chalanisko. (vďaka Pali!). Miestami je síce cesta rozbitá, tak som musel spomaliť, ale aj tak som si vychutnával stráne a kopce so stádami kráv, krásnymi vyhliadkami, zeleňou všade okolo, striedajúcou sa s jesenným padaním lístia. Nádhera. A nakoniec, Čertovica s veľmi dobrým asfaltom a ja už brúsim stupačky skoro v každej zákrute. Keď som na druhej strane kopca, mám chuť si to dať znova! Ale čas je neúprosný a keďže nerád jazdím v noci, pokračujem vrchom naspäť na diaľnicu. Jazde v noci som sa však aj tak nevyhol a tu zrazu prekvapenie. Prvá motorka, ktorá naozaj svieti! Ten obrovský predný LED reflektor skutočne funguje. A okrem toho má tiež ďalšiu skvelú prednosť. Keď to vidia vodiči áut v zrkadlách, okamžite sa pracú. Veľmi široké a agresívne športové svetlo na nich asi pôsobí divne, nevedia, čo si o tom myslieť. Plus smerovky v zrkadlách stále svietia jemne na oranžovo. Tak radšej rýchlo nabok. 



Iste ste už zastavili v nejakom štrku, či pri lese na poľnej ceste na vykonanie potreby. Tu sa hodia dve vychytávky, ktoré Gold Wing má: spiatočka a ručná brzda. Na bočný stojan dávať túto motorku v kopci by som naozaj neodporúčal bez ručnej brzdy. Rýchlosť tam totiž zaradenú mať pri vypnutom motore nemôžete. Prevodovka automaticky po vypnutí motora zaradí neutrál. Tu je teda ručná brzda nevyhnutnosťou. Áno, Golďas má aj hlavný stojan, ale samému sa mi to naň dať nepodarilo. Ten by mohol byť napr. elektrický, ale uznávam, že elektrických vecí je tu už dosť. Spiatočka nie je len tak hocijaká. Vie totiž ísť aj dopredu! Ja viem, to už spiatočka predsa nie je. Je to vlastne nový režim prevodovky, pomalý posun vzad i vpred. V GW to rieši generátor, je to teda pomalý posun elektrickým pohonom. Aby sa však baterka nevybíjala ťahaním tohto kolosu, motor musí byť naštartovaný. Samotný posun sa ovláda tlačidlami mínus a plus na ľavej rukoväti, ktoré sú v štandardnom režime prevodovky na manuálne radenie rýchlostných stupňov.
 
Jedného rána mi klesol tlak v zadnej gume, čo motorka signalizuje na prístrojovke. Nič extra, iba v garáži je chladnejšie. Tak som sa vybral na benzínku, že to trochu dofúknem. Kde je, dočerta, zadný ráfik? Jediné šťastie, že ventil nesmeruje hore z ráfika, ale je zalomený do 90 stupňov smerom von z motorky. Ledva som ho našiel a okoloidúci sa na mne dobre pobavili, ako sa tam plazím... 

Veľmi príjemným prekvapením bola spotreba. Výrobca udáva 5,6 litra a ja som mal priemerku 5,8 na sto. A to som potenciál motora často využíval v Sport režime naplno. Dojazd je uspokojivých 350 km. Ochranu pred vetrom snáď ani spomínať nemusím. Je excelentná! To elektrické nastavenie výšky predného štítu som používal často. V nižšej rýchlosti dole, tak okolo stovky povedzme v polovici a nad 130 už úplne hore. Kolená a vlastne celé nohy sú schované za presnými tvarmi bočnej časti motorky, ktorá má nádrž nízko a teda horná časť je užšia ako u bežných motoriek.



Na záver môžem dať len moje celkové hodnotenie: 96%. Dostal by aj viac, ale tie malé kufre to trošičku pokazili. Nezmestí sa tam napr. dvanástka vinylová platňa s obalom. Nedostanete ju do zadného, ani bočného kufra. Neviem si predstaviť, že sa do nich zbalia dvaja na dvojtýždňovú dovolenku. Jedine, že by to boli dvaja chlapi. Každý môže posúdiť sám, či je základná cena 23.900 EUR veľa za takýto kus skvelej motorky, cena testovaného vozidla s DCT sa dokonca vyšplhala na 32.900,- EUR. Každopádne môžem zodpovedne prehlásiť, že mňa týždeň v sedle tejto VEC-i navždy zmenil. Zmenil môj pohľad na motorky tohto typu. Na kredence. Nový Gold Wing je nádherný stroj nabitý skvelými technológiami, stabilný a pohodlný ako nič iné. Zaslúži si obdiv každého motorkára, či motoristu. Kto neskúsi, nebude vedieť o čom točím.

Autor: Hamlet, Foto: Jakub Čajko