OsemIndian FTR 1200T5 Focus STX4 M40dProjektil!Najlepšie Tarraco?e-tronCB650R Neo Sports CaféAfrikaCupra Ateca
Úvod / Auto/Moto / Motorky / Yamaha XMAX 300 Iron Max – Kochačka

Yamaha XMAX 300 Iron Max – Kochačka

Usúdil som, že trojkilo skúter si zaslúži trošku podrobnejší test. Samému mi nebolo jasné, či bude vhodný aj na cestovanie na dlhšie vzdialenosti a pod riadnou záťažou. Že je velice vhodný do mesta, o tom snáď ani nemusím písať. Je oveľa svižnejší ako 125ka, na obchvatoch miest sa tiež s dynamickým zrýchlením nestratí. Mrknime sa teda naň bližšie.

Deň 0

Tento deň nula pozostáva z dvoch dní... :-) No a čo? Máte s tým problém? Napíšte do Brava. Jedná sa o testovanie sólo v meste, na diaľnici, aj mimo nej. Čiže motorček s objemom necelých 300 cc ťahá jedno hovado 90-kilogramové (mňa) a nič viac. Pardón, ešte lekárničku pod sedadlom. Mimochodom, ten priestor pod sedadlom je naozaj veľkorysý. K tomu sa ešte dostaneme. Keď už sme pri týchto menej zaujímavých témach ako sú odkladacie priestory, vpredu máme ešte dve krásne čalúnené skrinky. Ľavá je uzamykateľná, pravá nie. Čiže tá pravá je vhodná napr. na pollitrovku s vodou, ktorá tam krásne zapadne a nehrká tam. Ľavá trebárs na doklady, prstene, diamanty a tak.

Takže idem štartovať. Xmax je bezkľúčový, stačí teda mať „nekľúč“ pri sebe. Na to samotné štartovanie si treba chvíľu zvykať. Otočný ovládač treba najskôr stlačiť, potom s ním môžeme otáčať na obe strany. Prvá poloha doprava (open) umožňuje prístup do spomínanej ľavej odkladacej skrinky a pod sedadlo, druhá poloha už zapína zapaľovanie. Opačným smerom sa potom otvára prístup k palivovej nádrži a celkom ľavá poloha je na zamknutie riadidiel. Miestami som to celé stláčal viackrát a otočiť to nešlo. Treba mať kľúč veľmi blízko a hlavne po zatlačení nejakú sekundičku počkať, kým sa prístup aktivuje. Po zapnutí zapaľovania – klasika – páčku zadnej brzdy treba zatlačiť, inak sa štartér neroztočí. Veď automat. A neroztočí sa aj keď máte vystrčený bočný stojan. Raz som to na jednej pumpe otestoval... no blbec – zabudol na stojan a čuduje sa, že je to pokazené :) Stáva sa. 

Maxík je so svojimi 28 konskými silami velice živý. Dokonca vypínateľná kontrola trakcie občas zasahuje. Najmä na bielych pásoch priechodov pre chodcov, či na rozsypanom štrku. Dobrá pomôcka najmä kvôli bezpečnosti. Vypínať ju nemalo pre mňa význam, pretože na nejaké bláznenie tento stroj aj tak nie je určený. Od semaforov vyrážam vždy ako prvý a ani neviem ako tam mám 80. Takže v mestách pozor na pokuty! Radšej pekne predpisovo. Rozbehová spojka má razantný nástup, takže sa dobre držte. Potom už nastupuje variátor, ktorý robí svoju prácu znamenite. Rozdiel oproti 125kám spoznáte hlavne v rýchlosti nad tých 80, kedy sa trojkilo stále berie veľmi svižne až nad 140 tacho. Podvozok je vzadu mäkší, vpredu tvrdší. Malé kolesá (14 vzadu, 15 vpredu) spôsobujú na niektorých našich mestských tankodromoch rátanie stavcov a riadne hegnutie celého človeka. Ale ja nie som fajnový, takže úplná pohoda.



Deň 1

Vyrážame do Tatier. No áno, dvaja na skútri. Neveril som, ale všetko potrebné na štyri dni pre dvoch (z toho jeden ženského pohlavia) sme napratali pod sedadlo! Jednu dosť veľkú ekotašku a jeden ruksak, tiež slušne nabalený. Plus jedna bunda a dva nepremoky. Jednoducho super. Mal som obavy, že keďže Xmax nemá žiadny kufor v sérii, bude problém. Nebol. Dokonca sme tam zmestili plus sedemdecovú fľašu s vodou, ktorá sa už do prednej skrinky nevojde. Sedadlo je celkom vymakané, je totiž z výbavy Iron Max. Veľké a pohodlné pre oboch. Ja mám ako vodič tiež k dispozícii super opierku kostrče, ktorá ma núti sedieť viac vzpriamene, ale ak ju nehodlám použiť, posuniem sa o pár centimetrov dopredu. Predo mňa by sa tuším zmestil ešte tretí človek, je to ozaj obrovské sedadlo.

Nenávidím diaľnicu, ale pre úsporu času a testu v každých podmienkach ideme až do Banskej Bystrice z Bratislavy po D1 a R1. Takto naloženému Xmaxu spotreba stúpla z pôvodných 2,7 na sto (keď som jazdil sám) na rovné 4 litre. To je už celkom dosť. Táto spotreba sa totiž blíži spotrebe úsporného auta. Na diaľnici tiež dochádza k vibráciám a turbulenciám. Nič príjemné. Fuj, rýchlo preč z diaľnice! 

Konečne sa Xmax cíti ako doma. Na okreskách ponúka dosť dynamiky aj s dvomi a batožinou a spotreba postupne klesá na 3,4. Rútime sa k Čertovici a po 3-4 zákrutách chytám pravú stranu hlavného stojanu. Ó f..., tak toto bude limit náklonu. Ďalšie dve zákruty a chytám aj ľavú. No dobre, tak ho trochu obrúsime – aspoň sa bude dať o centimeter viac nakloniť. Ono je to tam vlastne taký kontrolný bod náklonu. Motorky to majú na stupačkách vodiča, skútre však predné stupačky nemajú, tak by ste šúchali buď výfuk, alebo spodnú stranu kapotáže. Trochu škoda, pneumatiky, aj podvozok by zvládli kúsok viac sklopiť.

Deň 2

Počas mojej služby pre RoadLife sa nič závažné nestalo. Xmax spokojne spinkal vo dvorčeku hotela v Starej Lesnej, zatiaľ čo my sme sa oddávali turistike a neskôr vírivke a saune. Keď zdochliny bratislavské lemravé prídu do Tatier, po 2-3 hodinách pešotania samozrejme fučia s vyplazenými jazykmi až po zem. Ale je tam krásne. Dali sme z Lomnice Hrebienok a odtiaľ Skalnaté pleso.



Deň 3

Z Tatier do Ochtínskej aragonitovej jaskyne cez Vernár a Dobšinú a odtiaľ na východ. Najskôr krásnych necelých 100 km k Ochtinskej. Ak to tam nepoznáte, určite sa choďte previezť. Kopce a zákruty, ktorých je naozaj veľa. Na motorke, či skútri budete vďační aj za opravu jednej strany vozovky s použitím dočasného semaforu. Prečo? Lebo sa vždy preštrikujete dopredu a vyrážate prvý. Pred vami bude ako keby kopec úplne uzatvorený iba pre vás. Nemáte koho dobehnúť, keďže všetci čakatelia sú za vami a predchádzajúca várka je už ďaleko. Brúsenie stojanu už ani nepočítam, aj keď ma to vždy nas*rie, lebo toho zvuku sa človek skoro vždy pudovo zľakne. Za mnou by si niekto iste užil aj nejaké iskry, lebo ide o dranie kovu o asfalt. 

Xmax zvláda krásne tzv. „kochaciu jazdu“ (kochačku), úplne v pohode aj vo dvojici. Po zočení dlhšej rovinky by sa hodil nejaký ten kilowatík navyše, ale pohoda. Netreba sa vždy náhliť a byť všade prvý, obzvlášť ak máte okolo seba tú nádhernú prírodu. Opäť musím spomenúť zhoršenú kvalitu a fľakmi posiatu cestu, ktorú skúter nemá rád. Občas nás to riadne vytriaslo. Lenže nám to na dnes aj tak nestačilo a vymysleli sme si ešte 160 km cez Rožňavu, Moldavu a Košice do Trebišova. Na zmrzlinu :) Veď testujem, tak poriadne! 

Kopce a zákruty sa pomaly vytrácajú a väčšinou jazdíme po rovinách s len miernymi zákrutami. Trochu nuda, takže rýchlo presun naspäť do nášho dočasného tatranského príbytku a vymyslieť čosi zaujímavejšie na zajtrajší presun do BA.

Deň 4

Plán bol jasný. Čo najviac sa vyhnúť diaľniciam, lebo je to skutočne otravné. Ale zase nech sa nepresúvame domov 17 hodín, že... Takže šup opäť cez Vernár, tentokrát cez Muránsku planinu dolu do Tisovca. Pekná kochačka, znovu však hrboľaté a fľakmi posiate cesty, škoda toho. Pred Tisovcom odporúčam zastaviť sa na prírodnom prameni Šťavica. Veľmi dobrá, jemne perlivá voda tam vyteká z rúry. Osvieži chuťou aj nízkou teplotou.

Neskorší obed sme vymysleli v Banskej Štiavnici. Takže cez Brezno do Banskej Bystrice a kúsok po tej diaľnici za Zvolen a konečne zase do kopcov – Štiavnické vrchy. Tam je povrch vozovky celkom pekný, takže super prevezenie, ako inak – so sprievodom šuchstojana. Po obede a skvelej káve Ebenica (toto nie je sponzorované) začala krvácať trochu voda z neba. Hmmm, ideme... nejdeme... Rozhodli sme sa vyraziť, lebo to nebolo nič extrémne. Po pár kilometroch sa vyjasnilo a cesty sa vysušili, takže úplná pohoda. Zo Štiavnice už len presun dolu k Leviciam, Zlaté Moravce, Nitra a Bratislava – úplne mimo diaľnic a sme doma.



Hodnotenie: Yamaha Xmax 300 Iron Max mi robil spoločnosť približne 1400 km, z toho 1200 vo dvojici a s batožinou. Zvládol všetko vynikajúco a s prižmúrenými očami je to skutočne skúter aj na dlhé cestovanie. Kombinovaná spotreba sólo: 2,7. Vo dvojici: 3,2. Ak by som jazdil viac po diaľniciach, blížilo by sa to ku 4 litrom. Dve veci, za ktoré mu zoberiem nejakú časť obrubníka: nedostatok výkonu v kopcovitej diaľnici vo dvojici – rýchlosť pri plnom plyne klesne až na 110 km/h. Tá druhá vec je, že centrálny stojan nepustí do trošku väčšieho náklonu. Podvozok a pneumatiky by to v pohode zvládli. Dávam mu teda 4 a štvrť obrubníka z piatich možných.

Autor: Hamlet, Foto: Filip Damé a autor

Advertisement