Stinger GTKonzultantLet na drakovi#HotHatch Track TestIndiánske letoKia Sportage 2018Nová Honda CR-VHra o tróne(N)mancipátorV12 od AMGTemný prízrakFiesta ST 2018 Srdcová sedmaKráľ horyHaute Couture
Úvod / Auto/Moto / Pohľad z Venuše / Ford Ranger Wildtrak 3,2 TDCi Duratorq – Keď Yin dostal do testu svoj Yang

Ford Ranger Wildtrak 3,2 TDCi Duratorq – Keď Yin dostal do testu svoj Yang

Som presvedčená, že náhody a dokonalosť neexistujú a tak je to správne. Keby existovala dokonalosť, čo by nás, ľudí hnalo dopredu? Nič lepšie by sme nemuseli vymyslieť, vyrobiť, napísať, lebo všetko by bolo bez chyby. Aj keď absolútna dokonalosť neexistuje, niektoré situácie a stretnutia sú osudové. Tak, ako sa to stalo mne a môjmu Yang. Keďže v týždni s Wildtrakom sa v našich končinách stále držali baby a ich leto (v krajine pick-upov sa to poetickejšie nazýva Indian Summer), vymyslela som mu indiánske meno: Ten, čo je Skoro Dokonalý. Šialene ženské? Ešte nie, úplné ženské šialenstvo ešte len príde!

Indiáni sú známi svojou prirodzenou láskou a rešpektom voči matke Zem, svojimi múdrosťami vychádzajúcimi zo skúseností a pozorovaní. Tu premostíme, lebo toto všetko platí aj pre náš Wildtrak. Myslím si, že každý z tých testovacích dní sa prevtelil do svojho indiánskeho ducha (podoby) a ja som mala možnosť spoznať skoro každú funkciu, ktorú ponúka svojmu neindiánskemu spoločníkovi.

Žijem v časopriestore, v ktorom sa písanie denníka považuje za luxusne strávený čas..., to je dôvod, prečo som sa k takým činnostiam nikdy doteraz nedostala. Narastajúci počet sviečok na torte mi žiaľ pripomína, že prichádza vek, keď bude môj mozog presýtený informáciami a pomaly, ale isto začne selektovať veci, ktoré si má pamätať. Preto som sa rozhodla, že Ford Ranger Wildtrak si zaslúži, aby som si pamätala, všetko, čo som s ním zažila, lebo jednoducho stojí za to. 

Ranger mi bol sympatický už dávno pred tým, než som si ho mohla otestovať, ale to, že vo mne vzbudí takú revolúciu som nečakala. Deň čo deň ma presviedčal o tom, že je to PÁN do koča aj do voza... aha, veď predsa on sám je ten koč a voz, a traktor, a limuzína, a služobné auto... Ako to vlastne všetko bolo?



Deň prvý - Šok

Ford Ranger Wildtrak som prevzala s obrovskou radosťou, ktorú po prvých 24 minútach jazdy, keď sa mi podarilo prejsť vzdialenosť 200 m (čas v kolóne som si krátila počítaním striech áut stojacich predo mnou, pretože z výšky Wildtraku ich máte ako na tácke), vystriedal šokujúci pohľad na palubný počítač. Ukazovateľ spotreby paliva sa zbláznil??? 197 l/100 km??? Nie, nechýba tam desatinná čiarka, ale kým som sa spamätala čo s takou fatamorgánou, číslo spotreby kleslo na 165 l/100 km. Nevymýšľam si, naozaj. Mám to aj zdokumentované. Keď sa tak nad všetkým zamyslím, neviem čo je viac šokujúce - 200 metrov za 24 minút alebo to číslo aktuálnej spotreby? Je to asi fifty–fifty.  



Deň druhý – Stredobod pozornosti

Indián bol skvelý, bolo viac než jasné, že príroda je jeho revírom a vo svojej oranžovej podstate perfektne splynul s prekrásnym jesenným dňom a dokázal, že nie je len taký pick-up na oko. Nie je to len fešný frajer, ktorý má iba silné reči, teda v jazyku áut, silný prejav 3,2 litrového, 5 valcového dieselového motora. S jeho 200 koňmi a 470 Nm pod kapotou tu máme auto, ktoré sa ukazuje byť pánom vo svete blata, vody, terénu, terénnych zjazdov a nebojí sa ani žiadneho bremena. Na svojej korbe širokej vyše 1,5 m a dlhej vyše 1,5 m unesie až jednu tonu nákladu. Jeho možnosti nie sú neobmedzené, to je úplne jasné, ale sú široké. S OFF-ROAD sadou s mechanickou  uzávierkou diferenciálu, systémom na ochranu proti prevráteniu, asistentmi pre zjazd z kopca a rozjazd do kopca, ale hlavne skutočne nápomocným funkciám s písmenkovými skratkami 2H, 4H a 4L padol do oka aj chlapcom s poupravovanými off-roadových monštrami. Cítila som, že dokáže celkom slušne držať krok so šialenými nápadmi, ktoré takýto drsňáci majú, ale nie... Nemohla som. Z úcty a zodpovednosti prameniacej voči testovanému probandovi som sa krotila... ale niečo predsa. 

Zlákali ma možnosti, ktoré auto ponúka a počas exhibície zvanej fotenie, sme ... sme... sme napriek svetlej výške 229 milimetrov zostali ležať na bruchu, nie my, ale Ford Ranger Wildtrak. Na svoju obranu uvádzam, že zo sedadla vodiča s mojimi biometrickými parametrami je priam nemožné vidieť na nos auta. Už-už som chcela volať moju tajnú záchrannú jednotku, ale vďaka trpezlivosti a veľkej, fyzicky náročnej pomoci našich fotografov (aj keď si myslím, že hlavne vďaka off-roadovej sade), ktorí boli ochotní obetovať  aj svoje topánky, sme ho dostali z toho najhoršieho. V tom adrenalínovom opojení chlapcom nedocvaklo, že toto by bolo treba zvečniť, takže fotky zo stavu indisponovanosti nemáme.

Ranger Wildtrak má slušné spektrum možností, ktoré sa nielen teoreticky, ale aj prakticky dajú zvládnuť aj v lodičkách, pretože tento Wildtrak má automatickú 6 stupňovú prevodovku. Na vyslobodzovanie auta sa však lodičky, pochopiteľne, nehodia.V prípade túžby po podobnej zábave je potrebné, aby na tých 18 palcových diskoch boli obuté poriadne terénne pneumatiky, žiadne Armaniho poltopánky... inak sa Vám môže stať niečo podobné, ako nám. O pár hodín neskôr získal môj indiánsky priateľ aj súhlasné chválospevy od troch off-roadových bláznov. Jeho predný a zadný nájazdový uhol  je  28 ° a prejazdový uhol 25 °. Uhol bočného náklonu vraj 35°. Každému sa pozdával. Napriek tomu, že na ich off-road šialenstvá ešte Wildtrak nedorástol, ako auto na každodenné využitie pre nich prichádza do úvahy ako veľmi reálna možnosť. 



Deň tretí - Dámska jazda. Na korbe. 

Splnil „dívčí“ sen, nie, nie môj... splnil sen dvoch „obstarožných mažoretiek“, s ktorými sme si vyrazili do centra Bratislavy na večeru. Prosím, vo všetkej počestnosti. Ranger bolo prvé mnou testované auto, ktoré v ich hodnotení dostalo jednotku. Parafrázujem: konečne poriadne auto, sme ticho, počuješ? Nič nám tu nevadí, aj miesta na nohy máme dostatok, aj vpredu aj vzadu, nie je komplikované, takže je super... Páčil sa im natoľko, že moja sekundová nepozornosť stačila nato, že už sedeli na korbe auta a drankali o pár metrov jazdy.

Počas nočného „flámu“ v centre Bratislavy som zistila že: 1. vďaka kamere (aj keď so slabším rozlíšením) sa s autom parkuje ľahko, pretože aj originálne ťažné zariadenie je dobre vidieť, 2. pozdĺžnych miest na parkovanie s takýmto kolosom o celkovej dĺžke 5362 mm je málo, hlavne v blízkosti prezidentského paláca.  



Deň štvrtý - Kam s batožinou? 

Auto je dlhé ako týždeň pred výplatou, ale batožinu niet kam dať. Cestovali sme s deťmi na pár dní na stredné Slovensko, takže sme mali dosť vecí. Autíčka, plyšáci a iné hračky museli bezpochyby zostať vo vnútri auta, pod nohami, pre ostatnú batožinu zostala len možnosť použiť korbu. Šup s ňou do prepraviek, ktoré sme museli zakryť fóliou a zaistiť, aby necestovali po ploche. Celkom zaujímavý paradox. Samozrejme, riešenie je jednoduché, v ponuke sú rôzne druhy prekrytí korby, treba len vedieť na čo sa bude Wildtrak využívať a vybrať vhodnú verziu, či úplné zakrytie typu hardtop.



Deň piaty - Vysoko, až nad oblaky

V rámci výletu našej štvorčlennej rodiny sme sa dostali do nadmorských výšok, kedy divoký Wildtrak neváhal rozbíjať oblaky, a dostal nás až vysoko nad oblačnosť. Vyzeralo to ako scéna z akčného amerického filmu. Sínusoida ale musí byť zachovaná, takže nasledovalo zadanie do navigácie, aby našlo skratku, tam dole, medzi ľudí. Skratka, ktorá spája dve malinké obce by sa cestou nazvať nedala, pretože stopy asfaltu sú už len mikroskopické, ale žiaľ, je to stále oficiálna cesta. Túto cestu „za trest“ sme s pánom Skoro Dokonalým absolvovali akoby to bola novootvorená diaľnica (pre neho), ale s náznakom morskej choroby (pre nás). 



Deň šiesty - Za vetrom až na kraj hory

Je lepší ako ktorákoľvek opatrovateľka. Nedovolí, aby drankanie detských členov rodiny spôsobilo rodičom migrénu, preto s najväčším nasadením, aj cestou – necestou by bol ochotný ísť, len aby vyčaril úsmev na tvárach malých človiečikov. Deti sa totiž dopočuli, že na konci sveta fúka vietor, a tam si môžu púšťať šarkany. Iný dôvod mohlo mať auto, ktoré sa za nami rútilo, a začalo blikať. Náhody neexistujú, však? Ten blikajúci Speedy Gonzales bol šedý Ford Ranger Wildtrak s plne naloženou posádkou poľovníkov. Čo sme zablúdili na diaľnicu len pre Wildtraky? 



Deň posledný - Sanitačný deň

Umyť kolos veľkosti Wildtraku znamená rozbiť rodinné prasiatko a pozbierať v ňom všetky 50 centovky, aby nezostal ako rozmazaný klaun Pierrot, teda zablatený. Ach áno, bolo mi povedané, aby som nezabudla napísať, že niekto musel liezť až na korbu, aby mohol umyť strechu. Touto cestou Ti verejne ďakujem, manžel môj a dúfam, že si pochopil, že takáto manuálna práca vyčistí nielen auto, ale aj myseľ.  



Apropo, keď už rozbíjame prasiatko, aké veľké musí byť prasiatko, aby v ňom bol „ukrytý“ jeden Ford Ranger Wildtrak?  Na sumu  34.980,- EUR nám prasiatko nestačí, potrebujeme  poriadnu sviň(k)u.

Ešte som vám dlžná tie technicko–konštrukčno–funkcionalistické parametre... Po toľkých zážitkoch vám je asi úplne jasné, že je to 4x4 a 10,2 l bola reálna kombi spotreba na 100 km (výrobca udáva 8,8 l/100 km), pomocou ťažného zariadenia utiahne až 3500 kg. Samozrejme niektorým nenásytníkom je 200 koní málo,  preto si zapriahnu jedného/dvoch živých nepárnokopytníkov do equiprívesu. Takže teoreticky majú 202 prítomných koní. A možno práve tie 2 kone budú raz vyťahovať Wildtrak, keď zapadne ako my. V nákladovom priestore si môžete prevážať trebárs aj kváder sena pre kone, alebo čo len chcete a brodivosť je až 800 mm. 

To, že niektoré funkčné tlačidlá nie sú podsvietené, a za tmy ich musíte vyhmatať je zo začiatku otravné, ale v podstate si na to človek rýchlo zvykne a nerieši to.



Interiér auta disponuje funkčným komfortom a dobre ovládateľnými asistenčnými prvkami. Sedadlá vo výbave Wildtrak sú v kombinácii koža/látka. Vodič má výhodu elektricky, v ôsmich smeroch nastaviteľného sedadla, ktoré je veľmi pohodlné. To, že je vyhrievané, je už úplná automatika. Auto disponuje dobre ovládateľnou navigáciou, systémom SYNC3 s funkciou hlasového ovládania, rôznymi asistentmi a multifunkčným 8-palcovým dotykovým informačným displejom. Ešte by som rada vyzdvihla kožený  volant, ktorý je obšívaný kontrastnou niťou a bol to najmäkší volant, ktorý som doteraz mala možnosť držať v rukách. Vyhrievanie čelného skla, ó áno, vďaka Ford. Ak si predstavím, že v zime by som musela každé ráno škrabať čelné sklo od námrazy a ľadu, potrebovala by som minimálne stolček, ale skôr asi dvojstupienok, aby som vôbec dočiahla.  



Pre moju rodinu, ale hlavne pre mňa, je Ford Ranger Wildtrak kandidát číslo 1 ako auto pre život mimo práce a pracovného prostredia. Svojím polymorfizmom dokázal, že je maximálne kompatibilný k môjmu Yin. Ďakujem chlapcom, že chceli na mňa ušiť riadnu búdu. Netušili, akú radosť mi tým ich skvelým nápadom dožičili, a na záver testu som si udelila indiánsku prezývku samej sebe: Redaktorka s túžbou vlastniť toho, čo je Skoro Dokonalý, pretože má čistú indiánsku dušu, ktorá ešte vie, čo je to pomoc, zábava, práca, ctí si rodinu a je verný svojmu spoločníkovi.  

Autor: Amy Zaťková, Foto: Filip Damé