Top zábavaKia XCeed 1,6 T-GDIQueen of DustRozhodnutieSandokanTaké normálne autoElektrický rytierŠťastné a Mercedes!Ceed GTNáčelníkFocus STToto nečítajte!2,0 TSI DSGElektroMechanikSky-G vs. Sky-DRečnícka otázkaMs. MercedesOsem
Úvod / Auto/Moto / Prvé dotyky / Toyota GR Supra – Stratená v preklade?

Toyota GR Supra – Stratená v preklade?

Smial som sa. Mýlil som sa. A potom...? Opäť som sa smial. Nová Supra vyvolávala vášne už pri predstavení jej sériovej podoby. Musím povedať, že ja som patril medzi tých skrytých hejterov. Prečo skrytých? Nuž, moje posty na sociálnych sieťach síce priamo nekritizovali, ale z kontextu muselo byť pozornému čitateľovi zrejmé, že moje srdce si Supra nezískala. A nie, vôbec nič to nemalo spoločné s technikou BMW a spoločným vývojom s bavorskou automobilkou.  

Nechápal som, nerozumel som. Prečo musí mať Supra tak komplikované tvary? A ešte menej som rozumel ľuďom, ktorým sa páčila a tým, ktorí s ľútosťou spomínali na ešte extrémnejšiu podobu konceptu FT-One. Na dôvažok, tá slovenská cena. Sedemdesiat litrov za malé športové kupé od Toyoty?!

Mýlil som sa. A som rád, že skutočné zážitky ma presvedčili o jednoduchej pravde. Virtuálne vnímanie reality je často klamstvom pre lenivých. Tento text nie je výsledkom pôsobivej prezentácie automobilky v exotickej lokalite. Ani výsledkom náročného niekoľko dňového testovania v domácich podmienkach. Naopak, je to takmer náhodný súbor úprimných pocitov, ktoré mi priniesla reálna skúsenosť.  

Prvé živé stretnutie so Suprou som zažil vďaka Jurajovi Hrivnákovi, ktorý so mnou cestou hore najskôr vydriftoval jednu a potom druhú stranu Pezinského Kopca. Zlomok jedného momentu, kedy bol tiahly šmyk pod plynom málinko širší ako by sa na verejnú komunikáciu patrilo mi neskôr zapadol do celkovej mozaiky. Tých pár minút absolútne zmenilo môj názor na Supru a aj na to, ako vyzerá. Začala sa mi neskutočne páčiť. Takým tým zvláštnym spôsobom, ktorým vás priťahuje nie veľmi krásna žena s neskutočnou charizmou. 



Za jej volant som sa posadil až vďaka Marošovi Čabákovi, ktorému za to patrí moje obrovské poďakovanie. V rámci svojich pracovných povinností mi umožnil, aby som Supru zažil na slovenských cestách. Dve spontánne dohodnuté hodinky, cesta z Bernolákova do Bratislavy, pár zákrut na mojom domácom DecathlonRingu, zastávka na pár fotiek v parkovacom dome IKEA (a titulnú odo mňa do Marošovho videa), naspäť do Bernolákova a bolo mi to všetko jasné. 


Supra je autom, ktoré dokáže okamžite získať pozornosť jazdca. V akejkoľvek, aj tej bežnej premávke. A práve toto je esencia, ktorá je nesmierne dôležitá pre úspech športového auta. Začína to už nastupovaním do auta. Nízka, strmo dozadu sa zvažujúca strecha je pre priemerne vysokého Európana takmer výzvou. Posed? Fantastický. Sedíš na podlahe, volant máš vytiahnutý na krátke ruky a všetko ostatné v komfortnom dosahu. Zaujímavosti? Až absurdne tenký veniec volantu pri správnom úchope. Športové sedadlá postrádajúce dostatok bočnej opory pre moju postavu, najmä v oblasti ramien. Ovládače z BMW starších generácií. Vadilo mi to? Čo Ti j*be, Broňa? 



Dôležitý je predsa pocit z jazdy, nie? A ten bol taký, že... zadok chcel neustále tancovať. Či to bolo zásluhou pneumatík P Zero od Pirelli, ktoré dostali nielen od Maroša riadne nažrať na okruhu alebo podivuhodnou flexibilitou zadnej časti karosérie? Neviem. V každom prípade, Supra poskytuje špeciálny zážitok z jazdy už v legálnych rýchlostiach. Skvele vyvážený podvozok, presné riadenie, akurátny automat, nádherný motor a výborný zvuk. Všetko sú to súčasti diela, ktoré napĺňa nadšením každého fanúšika športových áut. Neviem, ako bude fungovať Supra v každodennej premávke. Ale to nie je rozhodujúce. Ani pre mňa a ani pre vás. Podstatné je to, že svojmu vodičovi dá Supra pocit zo športového auta, ktorý nemôže ponúknuť hoci aj ten najlepší alebo najvýkonnejší hothatch. Presne tak. Toyota GR Supra je skvelé športové auto. Moje pocity sa mi asi do textu nepodarilo preniesť úplne bez zbytku, tak odporúčam jedno veľmi presné video s hutnou atmosférou od našich českých susedov:


Tým by som to mohol ukončiť, ale cítim potrebu vnútorne sa vysporiadať s kultúrou, ktorú okolo seba Supra šíri.

Primo: Možno mi už celkom dobre neslúži zrak, ale na Slovensku a nakoniec ani v Európe veľa kusov predchodcu, modelu A80 nevidím. V skutočnosti som za celý svoj život videl naživo len jeden jediný kus. A toto považujem za podstatné. Moje prvé reálne spomienky na Supru sa datujú od premiéry kultového filmu Fast and Furios. Srandovná oranžová Supra s nevkusnými polepmi sa vďaka Brianovi a Dominikovi stala modlou a naštartovala nový záujem o japonské autá aj na Slovensku. Čo z toho, že to je záujem len virtuálny? Nič, len to, že všetci, ktorí hejtujú Supru, že je to len prezlečené BMW a nemajú reálnu skúsenosť, nech si dajú facku. Výnimku majú majitelia modelu A80... Stavím sa však, že tí budú prví, ktorý model A90 privítajú s otvorenou náručou. Pretože vedia, že nová Supra je naozaj komplexné športové auto takmer ako zo starej školy. A tí ostatní? Nech si len ďalej ukájajú svoju neschopnosť v internetových diskusiách.          



Secundo: Koľko exemplárov Toyoty Supra A80 s výkonom presahujúcim 500 koní sa pohybuje po Európe? Asi mám smolu, ani jeden z tých stoviek tisícov som nezahliadol. Takže všetkých teoretikov, ktorí smútia za nekonečnou odolnosťou 2JZ pozdravujem a odkazujem na všetky zdroje, ktoré reportujú snahy o tisíc koňové prestavby bavoráckeho B58. Budú úspešné? Je mi to jedno. Nevidím v týchto úpravách žiadny zmysel. Na rozdiel od Dominika zvysoka seriem na desaťsekundové auto, ktoré vydrží práve tých desať sekúnd jedného šprintu. Radšej budem trénovať svoje schopnosti so sériovou Suprou a viem, že do dokonalosti mám dlhú cestu pred sebou. A moja sloboda bude trvať podstatne dlhšie ako tých 10 sekúnd...



Tertio: Cena. V rámci všeobecného hejtu na novú Supru som niekde postrehol zaujímavú grafiku, porovnávajúcu tri kultové japonské športiaky. Toyota posunula výkon z niekdajších 320 koní A80tky na 340 koní v A90tke. Nissan? GT-R má namiesto 280 koní deklarovaných v R-34 aktuálne 570 koní s cenovkou od 100.500,- EUR na Slovensku. Honda? NSX má namiesto 280 koní predchodcu 581 hybridných koníkov. Potrebuje na to 4 motory (z toho 3 elektrické...) a so základnou cenovkou 185.000,- EUR sa na Slovensku nielenže nepredáva, ale konkuruje autám s takými zvučnými menami ako sú Porsche, Ferrari a McLaren. A teraz úprimne, dali by ste 200 litrov za hybridnú Hondu alebo by ste si radšej kúpili analógovú GT3 od Porsche? Kým mi nepošlete techničák s vašim menom na rodnom liste NSX, nebudem veriť, že to bude Honda. Takže? Toyota je jediná, ktorá ponúka skvelý japonský športiak za rozumnú cenu. Môžete mi veriť, že auto za sto alebo nebodaj dvesto tisíc je už skutočne veľké sústo.  



Quarto: Cena, po druhýkrát. Áno. Tých sedemdesiat je sakra dosť. Ale stále je to suma, ktorá je s rozumným financovaním dostupná pre všetkých, ktorí vo svojom živote tvrdo pracujú a neutápajú sa v ubolenom obviňovaní systému. Konkurencia? Vďaka za ňu! BMW má v podobnej cene nielen Z4 M40i, ale aj M2 Competition, Porsche vám ponúkne model 718 (aj keď v tej cene len so štvorvalcom) a ešte by som rozhodne odporúčal pozrieť na A110 od Alpiny (opäť štvorvalec) a predovšetkým, skvelý Mustang s päťlitrovým osemvalcom a manuálom od 47 tis... 

Namiesto záveru, ktorý si nechám na inokedy, vám ponúknem odpoveď na otázku, ktorým autom by chcel absolvovať tohtoročný alpský RoadTrip môj skvelý kamarát Juraj, inak hrdý vlastník Toyoty GT86. Určite ste uhádli: Toyota Supra.

Autor: Miro Vilím, Foto: autor, úprava Jakub Čajko     

Advertisement