Ford Mustang GT Convertible TestČasopis RoadLife - predplatnéHonda Civic Sport Plus 1,5 VTEC TurboKTM 1090 Adventure TestDragon SkinÁno prosím!Volvo V90 CCMedveď zabil chodcaŠkoda Kodiaq TestBaby M2Mercedes-AMG GLC 43 CoupeAudi Q2 - untaggableEbajk TestVaše Portfolio
Úvod / Eventy / Akcie / PÚŤ 2017 - Jazda, ktorá potešila nielen šoféra

PÚŤ 2017 - Jazda, ktorá potešila nielen šoféra

Pod náporom rôznych mikulášskych a vianočných jázd, ktoré sa spontánne začali organizovať v predvianočnom období rôznymi záujmovými skupinami, sa niekto z redakcie ozval do pléna, že dávno sme sa nestretli s našimi ľuďmi z komunity, aby sme si zimne pripomenuli úspešné stretnutia na Pezinskej Babe (ktoré s príchodom teplého počasia obnovíme). Jadro nápadu bolo milé, stretnúť ľudí, ale zdalo sa nám to príliš jednotvárne vzhľadom na silu, ktorou RoadLife komunita disponuje. Po krátkom redakčnom brainstormingu sme si uvedomili, že každý jeden z nás občasne prispieva na charity rôzneho druhu, tak sa prirodzene ponúkla možnosť túto činnosť jednotne zastrešiť a otvoriť smerom von, k ľudom.

Zvoliť vhodného adresáta pre charitu bola nesmierne nevďačná a citovo rozpoltená voľba, lebo tých miest, ktoré potrebujú pomoc je, žiaľ, neuveriteľne veľa. Rozhodli sme sa podporiť tých, ktorí sú najzraniteľnejší a bez akýchkoľvek nástrojov brániť sa voči zlu, teda pomôcť deťom. Voľba padla na Detské krízové centrum Náruč, ktoré sa špecializuje, a to sa mi nepíše ľahko, aj na deti týrané sexuálne. Tomuto svinstvu nevieme fyzicky zabrániť, ale našťastie existuje skupina profesionálov, ktorá obetiam pomáha sa zotaviť a ukázať im cestu, po ktorej by mohli ďalej kráčať. Finančnou podporou krízového centra pomôžeme deťom, to bol cieľ, ktorý sme si stanovili.


 
Posviatkový termín 7. 1. 2017 sme si zvolili primárne preto, že ľudia budú vo väčšej pohode a predpokladali sme, že vznikne väčšia ochota rozhýbať svoje stuhnuté kosti i motory a niekde vyraziť. Sekundárne preto, že sme pôvodne mali disponovať tromi pickupmi (v deň preberania sme nakoniec nedostali tretí Ford Ranger, ale to je iný smutný príbeh). Pickup nám pripadal ako ideálny nástroj na predieranie sa slovenskou zamrznutou krajinou. Vzhľadom na teploty, ktoré prekročili -20 stupňov Celzia sa toto rozhodnutie ukázalo ako mimoriadne intuitívne.

Po násobnej propagácii sme ale stále nemali reálnu predstavu, koľko ľudí bude ochotných podporiť nás v danej veci a osobne sa zúčastní. Na naše prekvapenie tento počet bol relatívne vysoký (približne jedenásť vozidiel) a to sme už mali v talóne nejaké prostriedky od ľudí, ktorí sa nemohli osobne zúčastniť. Po vyštartovaní kolóny sa síce udial jeden mysteriózny jav, zrazu nás bolo v kolóne iba sedem áut, ale zato o to odhodlanejších. Dokonca sme cestou nabrali nejaké nové posily, takže nakoniec zaparkovať na parkovisku v areáli Krízového centra bola celkom slušná výzva.


 
Kým dovtedy v nás tleli príjemné zážitky prejazdom krásnej zasneženej krajiny, tak po krátkom predstavení zariadenia personálom pred zoradenými deťmi nálada zvážnela. Deti však zobrali situáciu s nadhľadom a začali sa zaujímať o naše autá. Bezkonkurenčne najviac záujmu pútalo sedmičkové BMW, nasledované Méganom RS a Focusom ST. Ale ani pickupy svojou mohutnosťou nezostali na pokraji záujmu. Neostávalo nám nič iné len deti naložiť do pripravených autosedačiek a povoziť ich po okolí. Jemné náznaky zrýchlenia a šmyku na snehu deti priviedli do radostného vytŕženia, jazda sa niesla v duchu smiechu, ale i nezáväznej konverzácie. Veková skladba deťúreniec bola približne  v rozmedzí 3 až 13 rokov a paradoxne, najmenšie deti sa dožadovali najrýchlejšej jazdy, tejto žiadosti sme však pochopiteľne nemohli v plnej miere z bezpečnostných dôvodov vyhovieť.

Po jazdách sme už boli všetci kamaráti. Personál nás dôkladne previedol zariadením s mrazivým výkladom, po ktorom mali aj chlapi slzy na krajíčku. A zase to boli deti, ktoré nás prekvapili a začali nás hostiť s pripravenými pochutinami v spoločenskej miestnosti, v ktorej sme si všetci posadali do kruhovej formácie. Porozdávali nám teplé čaje, koláčiky a začala sa príjemná debata, ako spolu trávia voľné chvíle, aké majú sny a podobne. Žiaľ, my sme si už príliš dobre uvedomovali, že každé jedno dieťa, na ktoré sme sa pozerali, s ktorým sme debatovali, prešlo nepríjemnou udalosťou, ktorú si bežný a rozumný človek ani nevie predstaviť.
 

Nakoniec nás deti prekvapili opäť, keď nám rozdali vlastnoručne vyrobené vianočné ozdoby z hliny, vypálené v piecke, ktorú majú k dispozícií. Neodchádzalo sa nám ľahko, na deťoch sme videli, že naša prítomnosť ich potešila, veľa sme sa s nimi nasmiali a navzájom si spríjemnili deň. Zariadeniu sme odovzdali finančnú sumu, ktorej výška nás utvrdila v tom, že v RoadLife komunite sú ľudia, ktorým ochota pomôcť tam, kde to naozaj treba, nie je cudzia.

Jednou rovinou našej pomoci boli peniaze, ktoré deťom spríjemnia v nejakom časovom horizonte pobyt v zariadení. To sa označuje ako krízové práve preto, že po nejakom vážnom probléme je to ich prvá pomocná zastávka, keď sú rany na detskej duši ešte príliš čerstvé. Ale počas našej návštevy tou výrazne dôležitejšou rovinou bola schopnosť a možnosť deťom vyčariť úsmev, spoločne sa zasmiať, porozprávať sa s nimi a pozitívnou energiou pozdvihnúť ich bežný deň. Tento prvok si za peniaze nekúpi ani ten najbohatší človek planéty.  Šťastie a pohoda nie sú tovar v Tescu, spoločne sa všetci musíme pričiniť o to, aby svet bol krajším a veselším miestom na náš dočasný a pominuteľný pobyt.



Týmto ďakujem všetkým, ktorí priložili ruku k dielu, aby sa náš pilotný nultý ročník charitatívnej jazdy mohol zrealizovať. Rozhodli sme, že nebudeme písať konkrétne čiastky, konkrétne mená, chceli sme pomôcť deťom a to bol náš jediný cieľ. Vďaka vám sa to naozaj podarilo, ostaňte na príjme, ešte sme s podobnými akciami neskončili.

Text: Ladislav Vörös, Foto: Martin Ofúkaný Automotive photography