Projektil!Najlepšie Tarraco?e-tronQ3 45TFSICB650R Neo Sports CaféPani MamkoAfrikaCupra AtecaAlienAudi Q3RWD = FUN
Úvod / Eventy / Roadtripy / BMW X7 xDrive40i – Varšavská spojka

BMW X7 xDrive40i – Varšavská spojka

Nedeľný obed u svokry alebo výlet do Varšavy s novou X-sedmičkou od BMW? Možno to bude znieť neuveriteľne..., ale vybral som si výlet do Varšavy. Dôvodov bolo niekoľko a novinka mníchovských bola len jedným z nich.

BMW si s príchodom skutočne veľkého SUV dávalo načas a keď ho konečne predstavilo verejnosti, muselo si vypočuť kritiku za obrovské ľadvinky. Bola oprávnená? Po počiatočných rozpakoch z virtuálnej podoby som sa rozhodol počkať s verdiktom na osobnú skúsenosť a dnes už môžem bez rozpakov vyhlásiť, že nové BMW X7 sa mi páči, veľmi. A snáď ako jediné z celého bavorského modelového portfólia X. Tam, kde menšie modely, vrátane X5, tápajú v dizajne a maskujú to extrémne komplikovanými tvarmi predných nárazníkov, tam prináša X7 takmer jednoduchú eleganciu. Rovnaká situácia je vzadu, hladké svetlá a ich spojenie chrómovou lištou je pekné a luxusne pôsobiace riešenie. Najmenej kontroverzným pohľadom je nepochybne profil, čisté línie bez zbytočných experimentov už teraz pôsobia nadčasovo.  

Interiér je síce krásny a mimoriadne kvalitne spracovaný, ale chýba mu originalita. Vôbec by nevadilo, že je totožný s tým, ktorý nájdeme v X5ke, ale trochu zamrzí, že totožné prvky zdieľa aj s novým BMW radu 3. Spoločným pre všetky novinky od BMW je nielen digitálny prístrojový panel a obrazovka multimediálneho systému, ale aj stredové výduchy klimatizácie, ovládanie klimatizácie, stredový panel, dokonca aj kryt priehradky v stredovom tuneli. Samozrejme, nejde o nič, čo by akýmkoľvek spôsobom limitovalo funkčnosť. Práve naopak, ovládanie je intuitívne a z môjho pohľadu to najlepšie, čo prémiové značky ponúkajú.

BMW X7 má byť luxusnou alternatívou k sedmičkovej limuzíne a teda nevyhnutne musí byť dostatočne pohodlná aj na dlhé cestovanie. Prvých pár desiatok kilometrov po prevzatí auta som v Bratislave a jej okolí absolvoval v absolútnom pohodlí a preto som sa na samotnú nedeľnú cestu do Varšavy veľmi tešil. V nedeľu ráno sme sa stretli s kolegami z magazínu Startstop.sk na najviac automotive čerpacej stanici v Bratislave a spoločne vyštartovali na cestu do Varšavy. 



Navigácia nás smerovala po D2 cez Českú republiku a ďalej smer na sever po poľské hranice. Tradične zlý povrch českej D1 po Brno bol dostatočným testom pre naladenie podvozku a musím potvrdiť prvé dojmy, vzduchový podvozok je aj na obrovských 22 palcových kolesách mimoriadne pohodlný. K akustickému komfortu prispievala nielen výborná zvuková izolácia, ale aj motor. 

Benzínový radový šesťvalec má výkon 340 koní a silu 450 Nm, čo mu postačuje na zrýchlenie z nuly na 100 km/h za 6,1 sekundy a maximálnu rýchlosť 245 km/h. Dynamické parametre sú lepšie ako v prípade verzie xDrive 30d (7,0 s a 227 km/h), subjektívne však chýba benzínovej verzii pocit zatlačenia do sedadla pri pružnom zrýchľovaní. Viac než dostatočnou kompenzáciou je famózna kultúra chodu a príjemná zvuková kulisa, ktorá je naliehavá len pri plnom zošliapnutí akcelerátora. A spotreba? Cesta do Varšavy mi s drobným blúdením trvala 7,5 hodiny a pri priemernej rýchlosti 106,3 km/h som na 758 kilometrov dlhú cestu potreboval 88,68 litra benzínu. Priemer 11,7 litra je s ohľadom na cestovný priemer, surový motor (pri prevzatí mal len pár stoviek km) a hmotnosť auta v poriadku, aj keď vrchol úspornosti to nie je.



Slušná priemerná cestovná rýchlosť má svoje dôvody a tým podstatným je kvalita cestnej siete nielen v Českej republike, ale aj v Poľsku. Po prechode českých hraníc nás privítala ohromujúca šesťprúdová diaľnica, ktorej sa naše cesty ani len z diaľky nemôžu priblížiť. Bližšie k Varšave to už také veselé nebolo, dosýta sme si užili aj povestné štvorprúdovky so semaformi a obmedzenou rýchlosťou. Takýchto úsekov je však už len zopár a ak bude tempo výstavby pokračovať, o rok, dva to už pôjde ako po masle. Legenda zároveň hovorí, že radary v Poľsku sa nachádzajú len na pár úsekoch a teda... neostávalo nám nič iné, len sa prispôsobiť jazdnému tempu domácich. 



Varšava samotná bola druhým dôvodom pre prijatie misie kuriéra (mojou úlohou bolo slovenskú BMW X7 dopraviť k poľskému dealerovi) a tretím, tým najlepším dôvodom bolo stretnutie s mojim kamarátom Adriánom, pre ktorého je hlavné mesto Poľska druhým domovom. Jeho jednoslovná odpoveď na moju dávnu otázku „Aká je Varšava?“ okamžite zaradila toto mesto na zoznam „Musím vidieť“. To jedno slovo bolo „Úžasná“. Nie nadarmo sa najväčšiemu mestu Poľska až do druhej svetovej vojny hovorilo Paríž severu. Krásne mesto bolo počas druhej svetovej vojny takmer úplne zničené, v troskách skončilo 85% budov. Po vojne však vstalo z popola a z veľkej časti bolo znovuvybudované aj historické centrum. Varšava má približne 1,78 mil. obyvateľov, spolu s aglomeráciami dokonca viac ako 3 milióny rezidentov a napriek tomu, aspoň v nedeľu, pôsobila veľmi vzdušným dojmom. 



Adrián mi robil perfektného sprievodcu a na moju prosbu sme popri fotení auta v uliciach Varšavy stihli aj prehliadku Paláca kultúry a vedy. S výškou 237 metrov je to najvyššia budova v Poľsku, šiesta najvyššia v krajinách Európskej únie. Jej stavba trvala tri roky (1952-1955) a na 42 poschodiach sa nachádza 3288 miestností. Palác mal byť „darom“ Sovietskeho zväzu a Stalina Poľsku a preto je inšpirácia sovietskymi megastavbami zjavná. Palác je tiež často označovaný za ôsmu sestru sovietskych siedmych sestier (jednou z nich je o.i. hlavná stavba Moskovskej štátnej univerzity). Pôvodný názov obsahujúci Stalinovo meno sa uchoval len v nie príliš lichotivej prezývke („Chuj Stalina“) a určitý čas sa dokonca uvažovalo o jej odstránení. 



Zatiaľ je palác na svojom mieste a tak sme sa mohli aj my vyviezť výťahom na 30. poschodie, na ktorom sa nachádza vyhliadková terasa. Cestou dole sa nám už nechcelo čakať na jeden z dvoch výťahov a tak sme sa rozhodli zbehnúť tých 30 poschodí na Müllera..., po schodoch. Všetko išlo hladko až do 16. pochodia, na ktorom boli zavreté dvere. Našťastie bol len zaseknutý zámok a dostali sme sa ďalej, podobnú stresovú chvíľku nám pripravilo 9. poschodie, ale nakoniec sme to zvládli. Bonusom bolo krátke nahliadnutie do inak neprístupných komnát, z ktorých nás ale behom krátkej chvíľky nekompromisne vykázali.



Večerné fotenie v uliciach Varšavy sme ukončili na brehu Visly v časti Warszawska Praga, kde ešte pred pár rokmi človek „mohol dostať na hubu len tak“. Našťastie sme sa zaobišli bez konfliktu a bez toho, aby som auto pri skúške bočného náklonu prevrátil (ehm). Už nám zostávalo len doviesť auto na určené miesto a aj keď sme ho bez podpisu protokolu nechali nevrlému nočnému vrátnikovi, všetko dopadlo dobre. 



Varšava je krásne mesto, s perfektnými rezidenčnými štvrťami, parkami, športoviskami a kultúrnymi zariadeniami a budem veľmi rád, keď sa opäť naskytne podobne skvelá zámienka ako bola doprava X7mičky a ja budem môcť vrátiť.       

Intenzívna ochutnávka schopností BMW X7 potvrdila, že sa na ňu oplatilo čakať a ja sa už teraz teším na klasický domáci test.     

Autor: Miro Vilím, Foto: Adrián Švec
Advertisement