Clubman je inýAudi Q7 - Veľa auta, veľa radostiClio - Vulgárny testBMW M2 – HMElektrické leto s nami!MB GLE SUVRS3 vs A45 AMGVražedný hattrickMäso naporcované - kliknite!Brontosaurus RexAntitest CTR 2016Test BMW K1300SRenault Mégane GT - Mirove Áno!Čaro PriestorRange Rover Evoque TestMB GLC 250dUrban lumberjackPokus o reparát. X1.Kevin EspaceMirov test pôžitkovNejem, nepijem, zo vzduchu žijem!Volvo XC90 - DonarXE. Jaguar XE.Ford Focus ST Mix Test
Úvod / Eventy / Roadtripy / RoadTrip 2014 AlpenPassMania

RoadTrip 2014 AlpenPassMania

Deväť rokov abstinencie. Myslíte si, že ste sa toho nutkavého pocitu zbavili. Ale potom príde impulz, ktorému jednoducho neviete odolať. A ste znovu v tom ... sadnete za počítač, spustíte mapovú aplikáciu a začnete plánovať. Trip. Roadtrip cez všetky alpské priesmyky, ktorých mená ste počuli alebo čítali v debatách rovnako postihnutých benzínových hláv. Výsledkom ponocovania dvoch plánovačov je piata verzia trasy vo variante c+ a uštipačné komentáre typu „Určite sú to všetky priesmyky v Alpách? Ak nie, veľmi by ma to sklamalo!“ Takže späť na štvrtú verziu ponúkajúcu len 1386km cez 12 alpských priesmykov počas siedmych dní a pohodlie vlaku. Vlak? Áno, autovlak z Viedne do Feldkirchu. Oficiálny program akcie Roadtrip 2014 AlpenPassMania začal a skončil v rakúskom Feldkirchu.
 
Nakládka áut na železničné vozne bola pre mňa mierne stresujúca a keď som za rehotu ostatných účastníkov výpravy videl odchádzať vlak s húkajúcim alarmom v mojom aute, klesla mi nálada na bod mrazu. Marek pochopil vážnosť situácie a okrem proviantu zabezpečil kvalitný rakúsky rízlink. Niekoľkohodinová vlaková chodbovica nakoniec skončila a ostatní spolucestujúci konečne mohli spať. Skoré ráno nasledujúceho dňa prekvapilo bezchybným stavom prepravovaných áut a mohli sme vyraziť. Oranžová Toyota GT 86, čierna Honda S2000 v zberateľskom stave, biele GTI a modré eRko láskavého slovenského importéra odštartovali prvú spojovaciu etapu Feldkirch – Tujetsch, kde sme sa stretli s bielym Subaru BRZ.
 
Na programe bol Oberalppass (2046 mnm.) so štýlovým majákom na vrchole, nasledoval príjemný Sustenpass (2224 mnm.) a úžasný, žiaľ plný áut a rekonštrukciami obmedzovaný Grimselpass (2165 mnm.). Prvý deň končil fantastickým výjazdom do kúpeľného mestečka Leukerbad. Rišo v bielom BRZ poznal trasu naspamäť a skoro prázdna cesta a vedúce Subaru zabezpečili jazdecky perfektné ukončenie prvého dňa. V miestnom vodnom svete sme využili možnosť kúpania pri svite mesiaca (Mondscheinbaden) a za narušenie očakávanej romantiky sme sa niektorým párom v duchu ospravedlnili. Vo fínskej saune nás s kalíškom portského na zahriatie privítal miestny saunamajster. Ale ani fľaša portského by nás nepripravila na jeho následné tanečné vystúpenie s uterákmi. Slzy od smiechu sa našťastie schovali medzi cícerkami potu stekajúceho nám po tvárach.

Zjazd z Leukerbadu odlišnou trasou bol pomalý a dobrodružný, úzka cesta s napadanými kameňmi neumožňovala rýchlejšie tempo. Pôvodný program druhého dňa sme doplnili o výjazd na Nufenenpass (2478 mnm.), na ktorom sa pár podobne postihnutých šialencov na Caymane a Elise pokúšal vzdorovať dažďu so snehom. Vrátili sme sa rovnakou cestou a pokračovali sme na Furkapass (2436 mnm.). Prietrž mračien pokračovala aj na Gotthardpasse (2106 mnm.). Pri výstupe na tento rýchly pass Marek definitívne zistil, že jeho 240 atmosférických japonských poníkov je proti 230 fúkaným nemeckým valachom prudko nedostatočných. Zjazd z Gotthardu ma v jednom vracáku prekvapil odchádzajúcim zadkom GTI, všetko som však za asistencie „vypnutej“ stabilizácie stihol pred prichádzajúcou dodávkou zrovnať. Príjazd do Locarna nám spestrilo úporné hľadanie príjazdu k hotelu. V celej zostave sme dvakrát obkrúžili Piazza Grande, hlavné námestie obvykle prístupné len pre peších. Neveriacky prizerajúci sa príslušníci polície zjavne mali pochopenie pre blúdiacich turistov a náš viacnásobný prejazd pešou zónou zostal bez pokuty. Večerná vychádzka medzimestskou zubačkou do Orseliny, posedenie pri kvalitnom víne a neskorý príchod do hotela nechal zabudnúť na Marekov mysteriózny zážitok z návštevy spoločnej chodbovej toalety.



Nasledujúci oddychový deň s naplánovaným jediným priesmykom sme začali výjazdom a následným peším výstupom na Monte Bra. Po výdatnom obede a pochutení si na špecialite šéfa kuchyne (pomaly pečené Kalbhaxen) sme popri jazerách Maggiore, Lugano a Como pokračovali do Chiavenny a na Passo della Spluga (2113 mnm.). Tento priesmyk bol jednoducho úžasný a právom patrí do najlepšej trojice. Miestami krásne otvorený s dlhými rovinkami, inde intenzívne zákrutovitý. Cestou dolu sme na inak prázdnom passe stretli SLS, GT3RS a Z4M s českými značkami a s rovnakou frekvenciou na vysielačkách. Naša komunikácia o ich autách prebiehajúca v domnelom súkromí ich museli potešiť, boli sme rozradostnení ako malé deti. Prvé SLS zastavilo českú trojicu, chvíľu sme pokecali  a pokračovali priamou cestou do Davosu. Vedúci výpravy Rišo si pre nás pripravil jedinečné ubytovanie. Horská chata umiestnená priamo na lyžiarskom svahu. Navigácia v eRku hlásila limitovaný prístup, ale podľa majiteľky chaty sa na nás ako ubytovaných hostí nevzťahoval. Smelo sme pokračovali až kým nám nedošla asfaltová cesta. Ďalší telefonát, ďalšie ubezpečovanie, že ideme správne a áno, samozrejme, že cesta je zjazdná aj pre obyčajné osobné autá (zabudla povedať, že za obyčajné auto považuje Pandu 4x4 so zdvihnutým podvozkom a rallyovými zásterkami). Niekoľko kilometrov sme pokračovali po mokrej lesnej ceste s nespevneným povrchom, eRko s pohonom 4Motion to malo najjednoduchšie. Exkluzívnosť parkovania bola zabezpečená vďaka ohrade s elektrinou nabitým oplotením. Dôvod? Predsa prechádzajúci hovädzí dobytok.


 
Utorok. Štvrtý deň. Oficiálny program sľuboval oddychový prejazd cez dva horské priesmyky. Potichu sme sa s Rišom dohodli, že predsa len zaradíme Master etapu a budeme dúfať, že ostatní účastníci výpravy to postrehnú až keď bude neskoro. Začali sme Flüelapassom (2383 mnm.), ktorý TopGear spopularizoval do tej miery, že je plný autobusov s turistami a napriek rýchlej a kvalitnej ceste v nás zanechal dojem príliš frekventovanej turistickej atrakcie. Nasledoval príjemný, ale ničím výnimočný Albulapass (2315 mnm.), potom Julierpass (2284 mnm.) s kvalitným povrchom striedajúcim rýchle úseky s klasickými špagetovými vracákmi. Obednú prestávku sme zaradili v St. Moritzi (918 Spyder prvýkrát naživo!) v miestnom jachtárskom klube a pokračovali na Passo del Bernina (2330 mnm.) Spojovaciu etapu cez Passo dell’Aprica (1176 mnm) sme odjazdili bez zvláštneho záujmu a pokračovali sme na Passo di Gavia (2652 mnm.). Úžasný nový asfalt úzkej cesty na jedno auto postupne vystriedal starší a rozbitý povrch a tunely bez osvetlenia. Priechod bol podvečer úplne prázdny, takže sme autá odparkovali na krajnici a trochu si pred objektívom fotoaparátov zablbli. Pred vrcholom nás na ceste privítala oddychujúca horská koza, ktorá len neochotne a veľmi dôstojne odkráčala z cesty. Passo di Gavia bol zážitkom jeden z najlepších priesmykov, aj keď povrch nie je úplne vhodný pre superšporty. Naše malé športiaky a rýchle hatche sa tu však cítili ako doma. Napriek tomu, že cesta bola rozbitá, vďaka adaptívnym tlmičom netrpeli v Golfoch ani posádky a na rozdiel od slovenského tankodromu ani autá. Naša kráľovská etapa v dĺžke 294 km nakoniec viedla cez sedem alpských priesmykov za jediný deň a zakončili sme ju v Bormiu.



Piaty deň nás čakal najvyšší bod našej trasy, Passo di Stelvio (2758 mnm.). S ohľadom na počasie a hustotu premávky sme si ho nemohli do sýtosti užiť a dynamickejší prejazd snáď absolvujeme nabudúce. Obdobne ako Flüelapass aj Stelvio trpí prílišnou hustotou turistov, vanov a dodávok. A cyklistov. V rámci rozšírenia kultúrneho obzoru sme v Bolzane navštívili ľadového muža Ötziho (http://www.iceman.it/en). Jazdeckú chuť po Stelviu nám spravil podvečerný výjazd na Mendelpass (1363 mnm.) odporúčaný Janom Červenkom. Nenechajte sa pomýliť diétnou nadmorskou výškou, jazdecky ide o jeden z najlepších passov. Zväčša kvalitný povrch, rôznorodosť zákrut a opäť skoro žiadna premávka mi umožnili dôkladne vyskúšať eRko aj na limite a v priamom porovnaní s GTI. Aké boli moje dojmy sa dočítate tu: Bitka o Mendelpass.
 
Záverečná šiesta etapa nás mala doviesť z Merana cez Passo Rombo, inak známy ako Timmelsjoch (2509 mnm.) a Silvrettastrasse do Feldkirchu. Timmelsjoch bol jedným z najväčších pozitívnych prekvapení našej cesty. Oficiálny prospekt tvrdí, že ide o najkrajšiu tirolskú Panoramastrasse a za nás musím povedať, že ... má pravdu. Nielen, že sa dostal do našej Top 3, ale skutočne je mimoriadne príťažlivý aj jazdecky (musíte tam byť v správny čas). Obdobne ako Grossglockner hochalpenstrasse je v noci uzavretý, takže je vhodné privstať si skoro ráno, počkať do večera, prípadne sa ubytovať priamo na trase. Šírka cesty a niektoré rovinky umožnia aj skutočne rýchlym autám vychutnať si excelentnú kvalitu asfaltu. Výjazd smerom od mýtnice (od Obergurglu) sme opakovali niekoľko krát a len časový plán nás prinútil pokračovať ďalej. Presun na Silvrettu bol psychicky už pomerne náročný, časť prejazdu po diaľnici hraničila s nechcením pokračovať ďalej. Spočiatku sme boli sklamaní. Relatívne rovné úseky údolím poskytovali síce úžasný výhľad, ale obava z častých meraní rýchlosti nás nútila zachovávať nedôstojné vychádzkové tempo. Oddych pri Silvrettasee na Bielerhöhe (2032 mnm.) nám však vylepšil náladu a tak sme mohli pokračovať na Partenen. A našli sme ďalšie jazdecké prekvapenie, novučičký asfaltový povrch s minimálnym gripom a tie správne zákruty. Takže otočka a hore, znovu, niekoľkokrát za sebou. Blížiaci sa odchod vlaku zavelil na ústup, nasledoval presun na autovlak do Feldkirchu a nočný prevoz do Viedne. Neformálny program akcie sme ukončili v Parndorfe, kde nás čakali fantastické raňajky (ďakujeme Petra!).


 
Odjazdená verzia RoadTripu 2014 AlpenPassMania poskytla za 7 dní prejazd cez 17 alpských priesmykov (ak počítame aj výjazd a zjazd z Leukerbadu tak 19) a teoretický nájazd 1.550 kilometrov. Skutočný nájazd bol pre nás najďalej cestujúcich 1.868 kilometrov. Najneskôr budúci rok sa do Álp vrátime, vynecháme tie obyčajné priesmyky, zaradíme nové a na osvedčené prejazdy si necháme viac času. Už teraz sa teším. Pridáte sa?


Text: Miro Vilím
Foto: účastníci výpravy