Projektil!Najlepšie Tarraco?e-tronQ3 45TFSICB650R Neo Sports CaféPani MamkoAfrikaCupra AtecaAlienAudi Q3RWD = FUN
Úvod / Eventy / Roadtripy / RoadTrip 2019 AlpenPassMania 6: The Very Best Of Vol. 2

RoadTrip 2019 AlpenPassMania 6: The Very Best Of Vol. 2

Deň nula: #car_check

Pred niekoľkými dňami som sa vrátil. A dnes? Dnes s Rišom plánujeme trasu na rok 2020... Pretože len starostlivé plánovanie zaručí hladký priebeh výletu, no nie? No... nie. Samozrejme, všetko bolo na tento rok podrobne pripravené a ubytovanie rezervované už v zime. Cieľom boli francúzske Alpy. 

Presne tri týždne pred plánovaným štartom sme však pôvodný program odložili na neurčito a Rišo za 24 hodín postavil novú trasu a rezervoval nové hotely. Dôvod? More snehu, všade. Pochopiteľne sme počítali s tým, že v Švajčiarsku budú k odpratávaniu priesmykov pristupovať dôslednejšie ako vo Francúzsku a tak rozhodnutie o náhradnom programe padlo veľmi rýchlo. 

Prvá skupina v zložení 991.2 Carrera 4 GTS, 488 Spider a S2000 štartovala už v sobotu z Bratislavy a cez Gross a Montafon sa po vlastnej osi dopravili na miesto stretnutia v Sedrune, len pár desiatok metrov od miesta, z ktorého oficiálne štartovala vôbec prvá Alpenpassmania. Bavorská skupina vyrazila z Mníchova na novinárskej Z4 M40i a M2 Competition, ktorá bola pre Petra náhradou za pôvodne plánovanú Z4 M40i. Obaja sme sa s autami zoznamovali a nelimitovaný Autobahn sme si zatiaľ vychutnávali opatrne. Neskoro večer tohtoročnú zostavu skompletizoval Rišo na Boxsteri 981 GTS a utužovaco-zoznamovací večierok mohol začať.     

Deň prvý: #interstellar_revival

Interstellar je naše označenie pre Lukmanierpass (1915 mnm), priesmyk, ktorý otvorili len deň pred našim prejazdom. Umelé jazero Lago di Santa Maria je vlastne priehradou, voľne prístupnou aj pre autá. Galéria tiahnuca sa pozdĺž celého jazera stále prechádzala rekonštrukciou a tak sme namiesto ďalšieho interstelárneho zážitku nazbierali na autá kopec stavebného prachu. Náladu nám vylepšila štrúdla naložená vo vanilkovom pudingu a príjemná obsluha, už tradične, čašníkom zo Slovenska.


Priehradná hrádza na Lukmanieri

Hlavným chodom dňa bol kráľ všetkých priesmykov, Gotthardpass (2107 mnm). Dôležitosť dopravnej tepny cez Gotthard dokumentuje múzem na vrchole, ktorého návštevu rozhodne odporúčame. Prvý výjazd sme si dali po dláždenej Via Tremola, druhý už s vypnutou stabilizáciou tiež... Tretí som sa vyviezol podstatne rýchlejšie po novej ceste, ponuka vyskúšať 488 Spider a odpáliť plný plyn v nespočetných tuneloch a galériách bola jednoducho neodolateľná. Ovládal som sa, ale len s veľkým sebazaprením. Tých 670 koní a 760 Nm je na jednej strane prístupných komukoľvek a na strane druhej pri plnom zošliapnutí akcelerátora neskutočne beštiálnych. Marek by o tom vedel svoje povedať... (haha). 


Via Tremola

Napriek predpovedi nám prialo aj počasie a slnko pálilo dostatočne na to, aby sa Marek a Kristián nechali inšpirovať skupinou stredoškoláčok a vliezli do zamrznutého plesa. My ostatní sme im trošku závideli. Pri zjazde z Via Tremola na druhej strane priesmyku sme potešili skupinu školákov, ktorí sa najskôr tešili zo zvukovej kulisy Boxstera, Carrera im na zážitku pridala a pokrik Ferrrráááári som počul aj ja na čele pelotónu.  


Via Tremola

Výjazd na Oberalppass (2044 mnm) bol v popoludňajšom čase výletnou prechádzkou, trochu nás zdržiavali premotivovaní motorkári, ale maják na vrchole za, pre nás slepú, odbočku rozhodne stál. Cestou do cieľovej etapy v Engelbergu sme za diaľničným tunelom dostali ako bonus prietrž mračien, takže výzvou bolo natiahnuť strechu v čo najkratšom čase. 

Deň druhý: #vertigo_007   

Ráno sa na malebné švajčiarske mestečko usmialo slnko a časť našej výpravy sa rozhodla vyviesť na Titlis, horu vysokú 10.000 stôp (3020 mnm). Špecialitou druhej lanovky je jej rotácia okolo zvislej osi, pri ceste si teda vychutnáte plný 360 stupňový výhľad na okolitú prírodu. Lákadlom na vrchole bola nielen súvislá snehová pokrývka a visutý chodník zavesený medzi dvomi skalami, ale aj 150 metrov dlhá chodba nachádzajúca sa v ľadovci. Hrúbka ľadu nad chodbou sa pohybuje od troch až do 20 metrov. Pri výstupe na horu musíte počítať s dvomi vecami: lístok stojí na osobu 75 EUR po zľave pre v meste ubytovaných hostí a kopec je plný... turistov. 


Pohľad z hory Titlis

Glaubenbielen Panoramastrasse (1611 mnm) odporúčam nanajvýš milovníkom agroturistiky, ideálne na bicykloch. Výlet na ceste úzkej pre jedno auto je skúškou trpezlivosti a predvídavosti. Ale aký by to bol program bez aspoň jednej... nezmyselnej cesty, však? Na Brünigpasse (1013 mnm.) sme našli príjemnú hipsterskú reštauráciu Passhöchi 1013, ale radšej sa vyvarujte pohľadu na to, ako inak veľmi chutné jedlo pripravuje holými rukami indický kuchár. 

Naopak vrelo odporúčame prechádzku úžinou rieky Aare (Aareschlucht), pre intenzívnejší zážitok si určite vyberte východný vstup a čas tesne pred 17:30. Najširšie miesto sa zo štyridsiatich metrov zužuje až na jeden jediný meter, najvyšší útes má nad hladinou rieky až 180 metrov. Na cestu úžinou jedným smerom si vyhraďte pohodlnú trištvrte hodinku. Naspäť môžete ísť vlakom, ktorý je v cene vstupu (9 CHF) a mal by premávať každú polhodinu. Časy odchodov a skutočnosť, že celú cestu idete v tuneli sme neoverili, naspäť sme to dali pešo za 13 minút. Malo to niečo spoločné s jedlom vo vyššie spomínanej reštaurácii? Tak určitééé.    


BMW Z4 na Furke

Smerom na Furkapass (2429 mnm) sme vyrážali až pred pol siedmou, no napriek tomu sme stihli nielen Furku, ale aj Susten (2224 mnm). Na vrchol priesmyku sme sa pre uzáveru síce nedostali, ale cesta po závoru bola vďaka prázdnej ceste neskutočná. 


Thou Shalt Not Pass! (Susten)

Naspäť cez Furku sme so šťastím prešli okolo deviatej, ako sme sa na hoteli dozvedeli, skupinu troch Z4iek (ubytovaných v tom istom hoteli), ktoré išli v tesnom závese za nami zdržala lavína. Cestári to stihli odpratať do hodiny... Náročný deň sme ukončili na Grimselpasse (2164 mnm), ubytovanie v hoteli Grimsel Passhöhe odporúča desať z ôsmich účastníkov výpravy. 


Podvečerný Grimselpass

Nenápadný hotel prešiel minulý rok rozsiahlou rekonštrukciou a okrem parádneho výhľadu a fantastického interiéru ponúka excelentné reštauračné služby na úrovni svojej nadmorskej výšky. Že je kuchyňa zatvorená a kuchári išli domov? Šéfka prevádzky si jednoducho obliekla zásteru a za okamih vyčarovala takú večeru, že dovidenia! Slovenský čašník bol už len čerešničkou na torte švajčiarskej pohostinnosti. Už len kvôli tomuto hotelu mám chuť vrátiť sa na Grimsel hneď zajtra. Mimochodom, rieka Aare pramení práve na Grimseli, náhoda? Nemyslím.

Deň tretí: #seven_passes

Ráno mi budík zvoní o 4.45, vstávam. Rýchly pohľad z okna a na údaj o teplote ma však po chvíli váhania zaženie späť do postele. O pol siedmej je už svetlo, do dohodnutého času raňajok mi zostáva hodinka. Len si rýchlo zbehnem a vybehnem Grimsel, to stíham v pohodeee... V dedinke Gletsch, ktorá spája Grimsel s Furkou som však podľahol pokušeniu. Idem hore na Furku zobudiť svište, musím! Cesta je miestami zaliata vodou, odráža sa v nej vychádzajúce slnko a sem tam sa nájdu kamene a hlina z drobných zosuvov..., takže treba opatrne. Výjazd na Grimsel je však suchý tak idem svižne, čo z toho, keď potom musím ísť chladiť brzdy. Raňajky stíham LTT. Príjemný pokec s majiteľom takmer navlas rovnakej Z4 ako „mám“ ja predlžuje čas odchodu, ale už musíme. 


BMW Z4 M40i na druhú

Čaká nás mrazivý Nufenenpass (2478 mnm), ktorý otvorili práve v deň nášho prejazdu, čím ďalej tým lepšie San Bernardino (2067 mnm) a extra rýchly Julierpass (2284 mnm). Mokrá vozovka na stúpaní nám umožňuje hrať sa v nízkej rýchlosti s pretáčavosťou, sucho na druhej strane zvádza k rýchlej jazde. Už tradičnú obednú prestávku v jachtárskom klube v St. Moritzi dopĺňame hľadaním „Fostera“. Našli sme ho a vďaka Jurajovi videli trochu viac z luxusom vyhláseného mesta. 


Nufenen

Na Passo del Bernina (2328 mnm) sa k našej spoločnej fotke pripájajú dve slečny v SLC43. Cez priesmyk Forcola di Livigno (2315 mnm) vstupujeme do bezcolnej zóny, poloprázdne nádrže plníme až po okraj. Natural 95 za 1,06 EUR je návykový, škoda, že Z4 má len päťdesiatlitrovú nádrž. V miestnom obchode dopĺňame zásoby vody a... čo urobíte, keď zbadáte trojlitrového Smirnoffa za 12,- EUR? Tekuté suveníry však môžete bez cla vyviezť len v obmedzených množstvách. Destiláty s obsahom viac ako 80% a alkoholické nápoje s obsahom viac ako 22% len v množstve 1 liter na osobu, pod uvedené hranice 2 litre, víno je limitované 4 litrami a pivo dokonca šestnástimi. Zaujímavosťou je, že status bezcolnej zóny udelil mestu už Napoleon Bonaparte a trvá dodnes. 


Passo del Bernina

Začína opäť pršať a cez Passo Eira (2208 mnm) smerujeme na hranicu bezcolnej zóny. Na Passo Foscagno (2291 mnm) nás však zastavujú žoviálni colníci. Rišo v prvom aute zisťuje, že s inými ako talianskymi jazykovými schopnosťami si veľmi nepokecá. Naše úvahy o tom, koľko presne budeme musieť na cle doplatiť prerušuje prekvapujúci odpočet. 3,2,1...Go! huláka colník a Rišo štartuje. Nasleduje zastavenie a odpočítavaný štart pre ďalšie autá. Po odjazde Ferrari to už však colníkov prestalo baviť a mňa ako posledného len tak nedbalo odmávali. 


Stelvio (špagety od Trafoi)

Say my name... Stelvio! Niekoľko rokov trvalo kým sme odomkli plnú krásu Stelvia. Tento rok to konečne vyšlo dokonale! Podvečerný výjazd od Bormia bol ešte na mokre, ale s vzhľadom na neskorú hodinu sme mali priesmyk takmer celý pre seba. Ubytovanie a večera v hoteli Passo Stelvio boli dokonale štýlové... ak za štýl považujeme sedemdesiate roky. Najskôr nás dôkladne prelustrovala pani recepčná, potom sme si užili školskú kuchyňu a zlatým klincom programu bol dvojník Donalda Trumpa v úlohe veselého prevádzkara.   


Stelvio (pohľad k Bormiu)

Druhý rok v rade sme dali aj peší výstup k Rifugio Garibaldi (2845 mnm). Nádherný výhľad na obidve strany priesmyku, zapadajúce slnko a súmrak prikrývajúci chladnúci asfalt vytvorili dokonalý spirituálny zážitok. Passo dello Stelvio (2758 mnm) bolo pre mňa desiatym priesmykom a v predvečer najdlhšieho dňa v roku som zaspával spánkom spravodlivých.   

Deň štvrtý: #final_shot

Ráno... ráno už bolo sucho a skoré vstávanie sa nám oplatilo. Dokonalé počasie a až do ôsmej takmer prázdne cesty. Najkrajší úsek sme s Rišom jazdili hore dolu viac ako hodinu a dosýtosti sme si užili úžasnú kombináciu vracákov a rýchlych úsekov, opäť zo západnej strany od Bormia. Ono je to totiž tak, že východná rampa priesmyku (od Trafoi) je veľmi fotogenická, ale jazdecky je to, ako povedal jeden z účastníkov našej výpravy: „...trochu ako masturbácia. Na vrchol sa dostaneš, ale nie je to veľmi uspokojujúce.“ 


Stelvio. Skoro ráno.

Po rýchlych raňajkách sa naša skupina rozdeľuje, časť smeruje domov a naše mníchovské duo s Rišom pokračuje na západ cez Umbrail pass (2503 mnm) a ďalej na Pass del Fuorn (2149 mnm). Cesta medzi týmito dvomi priesmykmi je nádherne plynulá a rýchla, škoda tej osemdesiatky vo Švajčiarsku. V otvorenom aute je to však zážitok v akejkoľvek rýchlosti. Na Norbertshöhe (1405 mnm) si objednávame opulentný obed a lúčime sa s Rišom. Čas sa nám kráti, do Mníchova nám navigácia k pôvodne vypočítanej trase pridáva ďalšiu hodinu a jednu obchádzku. 


Rozlúčka na Norbertshöhe

Cez Fernpass (1210 mnm) smerujeme v kolóne áut do Nemecka. Predpokladaný čas príjazdu do Garchingu (kde mám vrátiť BMW Z4) mi necháva len hodinu na presun na mníchovskú Hlavnú vlakovú stanicu. Začínam byť nervózny. Na diaľku sa lúčim s Petrom a takmer sedemdesiat kilometrov nelimitovaného úseku diaľnice idem „tehla na pedál“, forsáž necháva z nádrže miznúť benzín závratným tempom. Látková strecha je dostatočne pevná a dobre odhlučnená aj pri maximálnej konštrukčnej rýchlosti auta... Bleskové odovzdanie auta a hodina do odchodu vlaku. Našťastie, v Nemecku je na verejnú dopravu spoľahnutie a dvadsať minút pred odchodom vlaku som na stanici. Zvládol som to!    


Neoficiálny portrét účastníkov AlpenPassMania6

Cestou domov sa občas zahľadím do diaľky a usmievam sa ako blázon. Vraciame sa do Álp každý rok, tentoraz sme zopakovali veľkú časť trasy z minulého ročníka. Stále je však veľa vecí, ktoré dokážeme na zdanlivo známych miestach objaviť. Stačí iné počasie, iný čas a noví ľudia v skupine a môžeme zbierať nové zážitky. Spája nás radosť z jazdy, láska k horám a dobrý pocit z kamarátstva. A je úplne jedno, či jazdíš na Ferrari alebo na požičanej Z4. Stále a vždy to bude... o ľuďoch.    

Autor: Miro Vilím, Foto: Miro Vilím, Richard Jány, Postprodukcia fotografií: Jakub Čajko

Advertisement