ZOE znamená životPiaty elementAudi Q7 60 TFSIeShooting BrakeOriginálRaptor AirlinesE-lienBMW X7 M235i xDrive Gran CoupéMustang a MarilynCAPS LOCKSports TourerKráľ CoupesaurovProjekt VáňaMajster NKodiaq RSV ako...
Úvod / Novinky / MOTO-ŠKOLA Jariabka – Jeden na jedného

MOTO-ŠKOLA Jariabka – Jeden na jedného

Medzi motorkármi sa vraví, teda medzi tými, ktorí nefľusajú autám na dvere, nežujú tabak a nejazdia iba v koženej veste, rozumej uvedomelými, že zúčastniť sa nejakého kurzu, moto-školy alebo akéhokoľvek tréningu s profesionálom, ťa posunie o 1-2 sezóny bežného jazdenia rýchlejšie dopredu. Toto teoretické zakrivenie času neviem zadefinovať úplne presne, ale jedno už viem určite. Na každom kurze/tréningu, kde pri mne stál skúsený profík, som získal minimálne jednu zásadnú informáciu, ktorej praktizovanie pri následnom jazdení mi významne pomáha nachádzať stále viac, na motorke tak potrebnej jazdeckej istoty. Poviete si, iba jednu? Nie je to málo? Neviem, ale nie je málo iba jeden život?

 

Môj, tvoj, jej, tamtých na zastávke alebo toho v aute oproti? Unavený, zaspávajúcu trucker, zaneprázdnený podnikateľ s mobilom na uchu, stresovaná matka s deťmi na palube alebo iba arogantný debil nerešpektujúci pravidlá? Myslím si, že nikoho život za to nestojí a pokiaľ sedím na motorke, často mi hlavou ide len to tvrdé motorkárske „nikdy nemáš prednosť“ a „všetci ťa chcú zabiť“. A verte či nie, čím viac skúseností naberáte, čím viac istoty na mašine máte, tým väčší prehľad získavate, tým ste pokojnejší, uvoľnenejší a pozornejší. A tam je kľúč k maximalizovaniu bezpečnosti vás ako jazdcov, aj všetkých ostatných, ktorým ste schopní, častokrát vďaka ich nepozornosti, nekomplikovať, možno priam zachrániť život!

 

„Si tvrdý na rukách a zle sa pozeráš“ boli prvé slová môjho personálneho motokouča na prvom Indi-vindi tréningu, kam som prišiel s tým, že viem odriadiť motorku z miesta A do miesta B (začať treba pokorne). Osobné tréningy sú vynikajúce v tom, že celý čas výučby si len ty a niekto, kto vie, pozná a neustále sa pozerá ako ti to nejde preto, aby ti to potom šlo. Skupinové kurzy/tréningy sú určite lepšie ako žiadne, ale pokiaľ máte možnosť si priplatiť za tréning jeden na jedného, urobte to. Progres je naozaj veľmi efektívny, aj pokiaľ by sa vám to na konci dňa nezdalo. Skúste si len uvedomiť koľko čistého času vám inštruktor venuje, ako dlho sa na vás pozerá a koľko nezmyslov, ktoré na motorke robíte vie takto odhaliť? 



 

Ja osobne veľmi intenzívne vnímam ako sa ľudia pri, nazvime to nejakej aktívnej činnosti pohybujú. A skutočnosti, či je človek drevo alebo rodený atlét viem odhaliť pomerne presne – jednoducho preto, že ladné, nerušené, plynulé a zároveň silu a istotu vyžarujúce pohyby sa mi páčia. A teraz situácia: prídeš na tréning do moto-školy, hrdo na BMW F900R a privíta ťa usmiaty inštruktor na, ... BMW F900R. Ako bonus v identickej farbe a technickej špecifikácii. Ok, takže pripravené výhovorky, že za moje neschopnosti môže motorka neobstoja – hlavne potom, ako som na vlastné oči videl, ako majiteľ moto-školy a hlavný inštruktor Mišo odfrčal na svojom stroji s takou ľahkosťou, že by mohol režírovať Labutie jazero. Nič, skúsim to hodiť na nízky tlak alebo prevahu strukovín v strave.



 

Jeden na jedného neznamená detviansku ruvačku a po papuli vám dá maximálne asfalt, pokiaľ nebudete počúvať rady osobného inštruktora. Tento druh tréningu by podľa mňa nemal byť o tom, že chceš byť poobede Rossi, ale že ponecháš miesto na detailné odhalenie chýb a získaš maximálne intenzívnu spätnú väzbu, na čo sa treba primárne zamerať, čo zlepšovať a ako to trénovať. Darmo budeš chcieť šúchať koleno, keď žmúriš na apex ako adolescent do práčky. Takže Mišovo diplomatické „si tvrdý na rukách a zle sa pozeráš“ mohlo pokojne znamenať - nedrž tie riadidlá ako hluchý drevorubač a pozeraj sa tam, kam chceš ísť, nie kde chceš umrieť! Ale tak zas sú to profíci, nepovedia vám hneď, že tie prachy za motorku ste minuli zbytočne!



 

Nakoniec to nebolo tak zlé, práve naopak, bolo to výborné. Veľmi oceňujem Mišovo nasadenie, kedy som ani na chvíľu nezapochyboval, že by mi chcel predčasne odmávať šachovnicou. Nech ste akýkoľvek, talentovaný, dobrý, horší, tak nikdy nie ste zbytočný a všetko nové, čo zažijete sa volá nová osobná skúsenosť. A keď to robíte pod dozorom profíkov, je minimálna pravdepodobnosť, že sa stane niečo nepríjemné. Highlight môjho tréningu sa dostavil! Bola to tá jedna vec spomínaná na začiatku, ktorej pochopenie ma dnes sprevádza vždy keď sadnem na motorku. Nie neposunulo ma to na úroveň profesionálov ani chalanov, ktorí jazdia 20 rokov, ale viem ako to mám robiť a mám nekonečné množstvo možností to skúšať, trénovať a vylepšovať. Ide predsa o moju radosť, nie dosiahnutý čas na stopkách!



 

Ráno pred kurzom som sa bál viac nakloniť do zákruty, podvečer bol tento druh strachu prameniaci z nevedomosti preč. Priamo na okruhu som sa vďaka cvikom, ktoré odbúravali ono gorilie držanie riadidiel a nedostatočnú flexiu krčnej chrbtice, dopracoval k pozitívnym zmenám. Naozaj, ak viete pomenovať problém a necháte si poradiť ako ho riešiť, reálne výsledky sa dostavujú takmer okamžite. Z pozície aj fyzickej neistoty na stroji som sa po pochopení problému dostal do veľmi prirodzenej mentálnej aj fyzickej polohy tak, že sa mi motorka zrazu ovládala ľahšie a spomínané náklony pôsobili uvoľnenejšie a technicky zdatnejšie. A tam to je – skúšať, cvičiť, porozumieť a aplikovať. Kto si potrpí na exaktné dáta, moja motorka mala zabudovaný merač náklonových uhlov na začiatku som dal max. 35 stupňov s pocitom, že som na limite! Po tréningu 45 s relatívnou ľahkosťou.


 

 

Je to veľa alebo málo? Pokiaľ si to môžem dovoliť analyzovať – čísla sú v tomto konkrétnom prípade iba premennou, ktorá ukazuje, či sa zlepšujem, pretože to nejak priamo súvisí s tým, že si dovolím sa viac nakloniť. Samotnú hodnotu v stupňoch nevnímam však ako fyzický uhol sklonu, pretože pokým na motorke sedíš, nevidíš. Skôr cítiš, že to bolo ľahšie, slobodnejšie a máš zrazu pevnú vieru, že to stroj aj ty bez zásadných problémov dokážete. A to je ohromne príjemné, ... a príjemné je bezpečné!



 

Nijak neodsudzujem tých, ktorí sa rozhodnú ísť vlastnou moto cestou, zbierajú skúsenosti pomaly a postupne, sami so sebou na bežných cestách. Fandím tejto trpezlivej a disciplinovanej forme sebapoznávania. Ja mám rád veci hneď a preto chcem mať radosť z jazdenia na motorke a z toho plynúci pocit modernej slobody čo najskôr. Nepotrebujem byť prvý, ani super rýchly, stačí mi byť radostný a prítomný. A preto vždy keď budem mať možnosť sa zúčastniť ďalšieho tréningu či kurzu s niekým, kto sa rozhodol svoje znalosti odovzdať ďalším, budem tam!

 

 

Autor: Marek Varga, Foto: MOTO-ŠKOLA Jariabka a autor

Advertisement