INEOS GrenadierFL5Alfa samicas Dominikou
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / BMW M240i M Performance – Jednorožec

BMW M240i M Performance – Jednorožec

„Dofúkni si bočnice, nie brucho!“ Na Marekovom vtipe adresovanom Peťovi som sa smial len kým som si sadol za volant a zistil, že sedadlá sú mi úzke. A budem ich musieť odfúknuť. Ďalšie vytriezvenie prišlo na testovacej trati. Len tak sadnúť a zajazdiť dobrý čas? Ani náhodou. Chce to tréning, trpezlivosť a úplne vypnutú stabilizáciu (a PeťaB za volantom). Dobre známy trojilitrový šesťvalec sme tentoraz dostali zabalený do karosérie dvojkového kupé a predovšetkým, bez pohonu všetkých kolies xDrive (paráda!). Výkon 340 koní a silu 500 Nm (v rozpätí 1520 až 4500 otáčok za minútu) teda prenáša osemstupňová športová automatická prevodovka len na zadné kolesá. Na našej trati obsahujúcej utiahnuté vracáky to vyžaduje dávať pozor a dávkovať výkon s rozumom. Príliš veľa? Zadok ide okamžite bokom, vodič sa síce rehoce od radosti, ale stojí to čas. Príliš málo? Príliš pomaly. Jazdiť úplne čistú stopu je jednoducho úloha pre asketického mnícha. Každý z nás si predsa rád užije zábavnú pretáčavosť. 

Perfektné je, že si ju vie vychutnať ktokoľvek. V režime Sport+ s vypnutým protipreklzom a obmedzenou stabilizáciou môžete auto bez problémov odsadiť bokom a kým držíte plyn, čarujete krátke powerslidy. Noha z plynu je informáciou pre riadiacu elektroniku, pozor, za volantom sedí amatér a auto sa okamžite zrovná. Úplne vypnutá stabilizácia umožňuje tiahle a kontrolované drifty a v konečnom dôsledku aj rýchlejší čas v našej tabuľke. Rozdiel je viac ako sekundu, na druhej strane je vyššia pravdepodobnosť chyby a tak sú časy so športovým režimom stabilizácie konštantnejšie. Vypnutie kontroly trakcie a stabilizácie premení poslušný jazdecký nástroj na divocha, ktorý dokáže riadne klepnúť po pomalých rukách na volante. Brzda a zošliapnutý akcelerátor na mieste pretáčajú zadné kolesá a po uvoľnení brzdy kreslím pneumatikami na asfalte dvoch rovnobežných hadíkov... Len treba dávať pozor na nebezpečne sa približujúce obrubníky. Pár slov musím doplniť aj k rozmeru použitých pneu. Devätnástky s obutím Pirelli #užneviemaké sa najmä na prednej náprave prehrievali už po troch kolách a auto začalo ísť cez predok. Ak chcete jazdiť na uzavretej trati, nechajte tam sériové osemnásťpalcové disky, obujte Pilot Sport Cup 2 od Michelinu a budete spokojnejší. Na druhú stranu, príplatkový adaptívny M podvozok zvláda väčšie disky bez problémov aj na vyslovene zlých cestách, samozrejme v komfortnom režime, športové režimy sú len pre tvrďasov, ktorí pre auto nemajú zľutovania.



V konečnom zúčtovaní našej tabuľky sa M240i umiestnila až za BMW 340ix. Sklamanie? Inak poskladaná, rýchlejšia trať by mohla znamenať iné poradie. Pre mňa však rozhodujúcim faktorom nie je čas, ale miera zábavy. A tá je v M240i vysoká. Riadenie je presné, prevodovka radí v športových režimoch rýchlo, v komfortnom veľmi hladko, čo v každodennom používaní predstavuje absolútne dokonalé pohodlie. Brzdy by mohli byť lepšie, viac ostrých kôl za sebou a brzdový pedál som prešliapaval až na podlahu. V svižnej jazde po okresných cestách som ale tento problém nepostrehol. Vôbec, arénou zábavy pre najmenšie bavorské kupé budú práve vedľajšie cesty, rýchle a pohodlné diaľničné presuny sú len rutinným cvičením. Rovnako v meste sa malé emko cíti ako doma, jeho univerzálnosť je silným argumentom. Dôvodom, ktorý na váhach rozumu a vášne môže rozhodnúť o tom, že BMW M2 nepotrebujete. Alfasamec dvojkovej rady síce má o ďalších 30 koní naviac, ale bez overboostu (kvôli dvojspojkovej prevodovke) produkuje „len“ 465 Nm a dynamika v priamke je porovnateľná (mínus 0,3 s v prospech M2, pri verzii M240i xDrive je to len zanedbateľná desatina). V prospech M240i hovorí v mojich očiach aj dizajn, dvestoštyridsiatka napriek príplatkovým M Performance prvkom (predný spojler, zadný karbónový Gurney flap, špecifické prahy) pôsobí atleticky elegantne, eMdvojka je ako bodybuilder na steroidoch. Netreba si však navrávať, že oproti M2 ušetríte na cene... či paliva, alebo obstarávacej hodnote.


 
Testovaný kúsok s výbavou porovnateľnou v skôr testovanej M2ke stojí 61.562,- EUR. Bez akýchkoľvek príplatkov za optické a technické fajnovosti z katalógu M Performance. Ich špecifikáciu som od importu nevypáčil, slovenský web o ich hodnote taktne mlčí a tak si pomôžem starším nemeckým cenníkom. Začnime tým podstatným, mechanickým samosvorom, ktorý nutne potrebujete za 2.610,- EUR. Devätnásťpalcové disky 405 M s pneumatikami 225/35 R19 vpredu a 245/30 R19 vzadu dvojku skrášlia za 3.500,- EUR, karbónové kryty vonkajších spätných zrkadiel sú za 630,- EUR, prekvapujúco dobre vyzerajúce polepy za ľudových 107,- EUR, nelakovaný nástavec predného nárazníka máme za 405,- EUR, zadný karbónový spojler 570,- EUR, alcantarové lišty a poťahy v interiéri (vrátane oceľových krytov pedálov a opierky pre ľavú nohu) sú minimálne v hodnote 1.160,- EUR. Vrcholom korunujúcim dielo je športový volant s displejom (konečne dostanete údaje o teplote vody a oleja) a diódami signalizujúcimi otáčky za sumu 1.405,- EUR. Suma sumárum, sme na celkovej cene okolo 72 tisíc, stále chýbajú niektoré prvky (vrátane výfukovej sústavy, v našom teste oholenej o pôvodne inštalované karbónové kryty koncoviek) a škrupinové sedačky, ktoré v katalógu pre dvojku ani nenájdete... Nemusíte však pri konfigurácii vystrájať a cenníkový základ M240i s manuálom máte za 47.250,- EUR, priplatíte samosvor a zmestíte sa do 49.680,- EUR s DPH, čo je o nemalých dvanásťtisíc euro menej ako za BMW M2. Prečo tie neštandardne obsiahle hry s cenovkami? BMW M240i je auto, ktoré si pri troche snahy vie dovoliť financovať ktokoľvek, kto uvažuje nad „fullkou“ Golfu R, dobre vybaveným Passatom s benzínovým dvojlitrom alebo plne naloženým Superbom. Myslím, že to stojí za zváženie, čo poviete?

V podobe modelu M240i má BMW v ponuke to správne kupé, dostatočne veľké aj pre rodinu petrolheadov s dvomi školopovinnými deťmi, sympaticky kompaktné pre vozenie v meste, obratné na okresnej ceste a predovšetkým, vďaka šesťvalcu a manuálnemu prevodovkovému základu je to jeden z posledných jazdeckých jednorožcov. Viac k radosti z jazdy naozaj nepotrebujete.


Autor: Miro Vilím, Foto: Pavol Gemeiner