INEOS GrenadierFL5Alfa samicas Dominikou
Úvod / Auto/Moto / Auto testy / Fiat Tipo - Skoky do minulosti

Fiat Tipo - Skoky do minulosti

Prvé Tipo pochádza z roku 1910, teda aspoň tak datuje samotný Fiat svoju históriu. No a okrem toho, že sa zmenil vizuál a veľkosť, rovnako technické možnosti aj ceny v číslach absolútnych, v roku 2023 som sadol do Tipa, ktoré ma vrátilo do minulého storočia. Ale, že riadne ďaleko! Zvláštne je, že to bolo, v mnohých momentoch, veľmi príjemné!


Zvonku pôsobí ako bežný hatchback s relatívne nenápadnými tvarmi, z ktorých však cítiť taliansky zmysel pre dizajn a dovolím si tvrdiť, že i na dotyk je to iné ako niektoré, dnešné “papierové” autá. Je tam akoby viac historickej, materiálnej hutnosti - skok do minulosti č.1. Tipo na mňa celkovo pôsobí pevne a odolne, čo sa mi úplne nezhoduje s domnelým talianskym jemnocitom a kvalitatívnou roztopašou. Po usadnutí za volant a prvých kilometroch mi však Fiat dovysvetlil, čo znamená narodiť sa pod horami v priemyselnom meste (Turín) na severo-západe Talianska.


Modrá Oceano síce nie je úplne fresh, ale zato je aspoň deep. Osviežiť by to mohla oranžová Paprika alebo rovno edícia Red, ktorej kúpou (je najdrahšia) zároveň prispievate na boj proti globálnym zdravotným hrozbám. Pokým je Red najviac etická, Oceano sa mi javí ako spoločensky optimálna, pretože takto namaľované Tipo môže do potravín i do divadla a nikto sa nebude urážať.


Potom ako vytiahneš, v 4 smeroch polohovateľný volant, pokojne i na zadné sedadlo a nohy doslova zasunieš ďaleko pod palubovku, opýtaš sa do späťáku, … to čo je? Perfektný úchop volantu je síce obmedzený letiskovými plochami tlačítok pre ovládanie 2 tempomatov, telefónu i menu budíkov, ale spoločne s pozíciou nôh na pedáloch a posedu v sedadlách s dobrým bedrovým vystužením, vytvára veľmi príjemný pocit z celkovej kontroly nad riadením - skok do minulosti č.2.




Individualitu dizajnu interiéru by som posúdil iba ako  - skok do minulosti č.3 a jeho spracovanie ako výsledok piatkovej zmeny po náročnom týždni. Technicky cítiť, že tam je všetko čo treba, ale rovnako, že sa s tým už príliš nehrali. Všetko však vyvažuje pocit spomínanej kontroly, ktorú umocňoval veľmi zábavný podvozok a nivočil motor trpiaci katalepsiou. 1 litrová, 3 valcová, horiaca mucha (1.0 FireFly) svojich 100 koní a 190 Nm podáva snaživo, ale vďaka pevne stojacemu podvozku nedokáže auto vyhodiť zo zákruty ani na zimných pneumatikách. 


Pre pokusmanov, fyzika stále platí, pokiaľ auto rozbehnete za 12,2 s na stovku a prudko trhnete volantom, zvodidlo výjazdu na mestský obchvat vám vysvetlí, že to bola korunovaná blbosť. Platí to i pre maximálku 190 km/h. Ak však rýchlosť a uhol otočenia volantu správne zosynchronizujete, odmení sa Tipo veľmi výrazným pretáčavým šmykom. Možno sa na tom výrazne podpisuje aj zaujímavá prevádzková hmotnosť 1315 kg, možno dokonca lekvárový 5 stupňový manuál, ktorý naozaj drží ten prevodový stupeň, ktorý si sami zaradíte.




Okná sa otvoria i na ľahký touch a katalógové znenie, že majú pulzné ovládanie vie akurát pulz zvýšiť, pretože fungujú prevažne v režime on/off. Pokiaľ chceš niečo medzi, uklikáš sa! Tempomaty dávajú na výber, buď chceš asistovať pri všetkom a auto drží rýchlosť, pruh i vzdialenosť vpredu alebo chceš byť súčinný a vyberieš iba fixovanie rýchlosti. Volil som druhý, pretože “pruhový” asistent vracal do pruhu tak agresívne akoby si dostal facku.


Tabuľky spotreby a veľkosť nádrže sľubujú, že na 50 litrov prejdeš takmer 1000 km, ale realita je niekde okolo 650-700. Pokiaľ na malý 3 valec zatlačíš, napríklad v rámci bežnej mestskej dynamiky pekných 5,2 l na papieri sa mení na skutočných 7. Nejaké litre nájdeš aj v kufri, presnejšie to dokumentuje číslo 440. A ešte jeden údaj, dosah diaľkového ovládača prispeje k lepšej postave tvojej ženy, pokiaľ ju pošleš do kufra po pivo - 150 m tam i späť jej zodvihne … a hneď máš skok do minulosti č.4.




Fiat Tipo ma príjemne prekvapil. Svojou mobilnou nostalgiou, ktorou vo viacerých užívateľských smeroch odkazuje na minulosť. Možno niekedy nie je na škodu, prestať sa hnať za elektronickými senzáciami a vedieť si užiť pôvodné, mechanické hodnoty. Čo by mohol byť - skok do minulosti č.5.



Autor: Marek Varga