Hyundai i30 Fastback – (Juke)box
V poslednej dobe ma čoraz viac štvú kombinácie dobrých áut a nevhodných motorov alebo prevodoviek. Alebo oboje. Či som zhýčkaný prémiovým segmentom alebo iba starý a nervózny ako dedo o 3 ráno pri povinnom prostatickom cvičení neviem, ale stále viac mi vadí, pokiaľ automobilka vyrobí potentné auto (rozumej podvozok karoséria, riadenie) a vopchá do neho maloobjemový šľahač na mliečnu penu.
Hyundai so svojím modelom i30 vcelku pekne obsiahol potreby Slováka a na cestách ich vidím stále viac, hlavne v poslednej generácii, ktorá sa citeľne priblížila európskym, ako vizuálnym tak praktickým potrebám. Rovnako dobre zapadla aj vyslovene rodinne orientovaná verzia i30 kombi, ktorej červená ma v minulom teste, teda okrem iného, reálne nadchla. Nakoniec mi popod ruky doslova preletel variant, ktorému kostnú dreň daroval bývalý BMW M Division manager Albert Bierman, ktorý má dnes na vizitke funkciu Executive vice president for vehicle testing and high performance development, ... pre Hyundai. i30 N Performance je jeden podarený ostrý hatch, ktorý sa okamžite, aj vďaka novinárskemu „hajpu“, zaradil medzi renomované ostré hatchbacky. Ale musím potvrdiť, že toto N-ko sa naozaj podarilo.
Dnes sedím v ďalšej alternatíve i30 s prívlastkom Fastback a nestíham vstrebávať pozítívne dojmy, krížené s trpkou príchuťou emisnej reality. Šedá metalíza Micron Gray, ktorú namaľovali aj na moju testovačku autu rozhodne pristane. Osobne by som však vyberal inú z 11-tich možností, tento druh karosérie si zaslúži niečo viac svieže ako dnes tak modernú šeď. Za zamyslenie stojí napríklad Clean Slate alebo Engine Red. Čo poviete?
Auto som prvýkrát zbadal odzadu a moja prvý myšlienka skryto pochválila dizajnéra slovami „pripomína mi to Mercedes C kupé“. V decentnej šedej mal Fastback okolo seba chvíľkovú auru prémiovej vznešenosti. Neskôr som ho postavil vedľa skutočného C kupé a ako sarkasticky podotkol kolega Miro, „áno, je to úplne iné auto“. Napriek tomu, Hyundai i30 Fastback považujem za historicky najkrajšiu i30ku. Dynamický profil si pokojne môže vravieť športový, k čomu prispieva aj relatívne dlhá kapota a krátky zadný previs. Úzke okná mierne obmedzujú výhľad, a za volant si sadáte s pocitom rovnajúcim sa stavu pri skoku, tzv. „ritniaka“, do studne. Sedadlo je v základnej polohe veľmi nízko, čo samozrejme umocňuje športový pocit, ale pre bežne vysokých ľudí s normovanou dĺžkou dolných končatín je to moc. Stačí si však nastaviť potrebnú výšku sedadla a všetko je vyriešené.
Opisovať ergonómiu, vnútorný priestor, funkcie systémov a výbavy nebudem, napíšem len, že Hyundai je už konkurencie schopným autom aj pre európskeho zákazníka. Všetky dáta nájdete úhľadne vyobrazené a zosumarizované na stránkach venovaných práve i30 Fastback, takže smelo klikajte a konfigurujte si svoje budúce auto. Čo zaujalo mňa bol práve priveľký kontrast vrámci spolupráce šasi, podvozku, riadenia a ... motora s automatickou dvojspojkovou prevodovkou (7 stupňové DCT).
Pokiaľ by som mal jazdecký zážitok s i30 Fastback zhrnúť do jednej opisnej vety, bolo by to takto: „Profesionálny boxerský súboj s hudobno-tanečnou vložkou unavenej baletky po poldeci griotky.“ Auto je relatívne tuhé, posadené do bojového postoja s nízkym, až pretekárskym posedom za volantom. Riadenie je presné, celkom strmé a dosť tuhé aj v režime Normal, kde by som vítal ľahšie krútenie volantom, hlavne pokiaľ jazdíte každý deň a často parkujete. No a teraz ten šľahač, ... ehm, prepáčte, ten motor. Jednotka pod prednou kapotou má tieto prednosti – je benzínová a má 4 valce, čo je dnes hodnotovo, na úrovni drahých kameňov. To že má turbo ja osobne neoznačujem za výhodu, ale vlastnosť, ktorá je v súčasnosti žiadaná. Objem 1353 cm3 radím medzi tie väčšie motory (naozaj som to napísal?). Príhoda o šľahači teda nie je dnes celkom na mieste a Fastbacku blahoželám aspoň za tento motor. Výkon 140 koní a silu 242 Nm je cítiť a v priamke vie byť Fastback celkom fast. V zákrute mu koní samozrejme neubudne a riadenie veľmi pekne navádza auto k vrcholu zákruty a zadok efektne pomáha nosu vykrúžiť správny oblúk. Ale potom príde potreba zatlačiť do plynu, aby sa auto v zákrute zahryzlo a ... potom sa to stane!
Hyundai i30 Fastback 1,4 T-GDi 7DCT je v každom prípade podarené auto s normálnym motorom (6,5 litra na 100 km) aj fajn prevodovkou. Ale konkrétne pri tejto skladbe mi vadil už spomínaný kontrast medzi autom samotným a jeho pohonným ústrojenstvom. Pri bežnom jazdení takmer nepocítite oneskorené reakcie motora a prevodovka radí, ... povedzme, že starostlivo. Akonáhle na auto zatlačíte, a to spravíte, pretože vás k tomu provokuje nastavenie podvozka a riadenie, motor prestane reakčne stíhať. Na výjazdoch si musíte stlačenie plynu plánovať vopred, aby ste sa neposlali do kríkov a predné pneumatiky v serpentínach mnohokrát nedotáčavo kričali o pomoc. Riešením bolo spomaliť a vchádzať do zákrut pomalšie. Iste, ale potom vám pevné riadenie aj dobrý podvozok boli nanič. Zostávalo iba „vhodiť mincu“ a vypočuť si aspoň nejakú dobrú hudbu.
Ale, veľké ale, verím, že toto všetko je len príprava na skutočný Fastback. Na Hyundai i30 Fastback N Performance. Go on Hyundai, držím palce!
Autor: Marek Varga, Foto: Pavol Gemeiner
