Nissan GT-R 2017: Beštia
Dramatický titulok som si vypožičal od nášho fotografa Paľa. Obvykle sa k autám vyjadruje výlučne obrazom, ale v prípade nového GT-R pri publikovaní prvej fotografie z aktuálneho výstupu urobil výnimku a vyjadril sa slovom. Jediným slovom. Beštia. A mal pravdu, samozrejme. Pohľadov a názorov na Nissan GT-R je veľa, od bezvýhradne obdivných až po bezhranične zatracujúce. Obdivným rozumiem a tým, ktorí si ku GT-R cestu vo svojom srdci zatiaľ nenašli odporúčam, aby si Godzillu vyskúšali na vlastnej koži a výnimočne nebude dôležité, či to bude z pozície vodiča, jazdca alebo spolujazdca.
Spolujazdec (Miro)
Napísal som mu, že jazdí ako prasa. Nemyslel som to vôbec v zlom (no dobre, trošku som ho karhal...), ale odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Petrova ponuka race taxíku na našej testovacej trati vyzerala lákavo. Štartujeme z kopca do krátkej ostro klesajúcej rovinky. Launch control odpálil s takou vehemenciou, že po pár metroch v zlome do klesania ma žalúdok pozdravil tesne pod krkom a pri následnom brutálnom brzdení som ho hľadal niekde pod kolenami. Zatvoril som oči, snažil som sa zaprieť nohami a želal som si, aby to už skončilo. Ale ešte len začíname! Vracákom sa otáčame do protismeru, krátku rovinu zhltlo GT-R ako malinu, Esíčko končíme jemným powerslidom a brutálne zrýchľujúc trielime k ďalšej zákrute. Nohami hľadám na podlahe pred sebou brzdu a snažím sa z celej sily do nej oprieť... Dočerta! Sedím priďaleko a na nesprávnom sedadle. Peter sa zľutoval a zašliapol to na nevyhnutný okamih, zalomil do prvej pravej a do druhej na Kanál, v otvorenej ľavej ťukol do brzdy asi o 20 metrov neskôr ako bol môj odhad brzdného bodu a ponáhľal sa do Kruhu, čistá stopa a rýchla otázka: „Zvládaš Miro?“, moja odpoveď: „Uhm...“ ho žiaľ nespomalila ani v Esíčku a za hromobitia z motorového priestoru vletel do Driftu nízko nad zemou, za apexom plný kotol, opäť poweeersliiide a posledná rovinka. Rýchla kombinácia pravá, ľavá, pravá do Kopca, brzdíme v cieli, vystupujem zelený so žalúdkom na vode, chalani sa výborne bavia. Hovoril som to, jazdí ako prasa! Ako spolujazdec som asi príliš precitlivený, na sile môjho zážitku to však neuberie.
Jazdec (PeťoB)
Nemám rád kompromisy. A už vôbec nie pri autách. Jednoducho som presvedčený o tom, že ak človek musí robiť akýkoľvek kompromis, nedostane nič celé. A úprimne, boli by ste spokojní s polovicou obeda, ak máte chuť na celý? Bola by OK polovičná kofolka, ak si platíte pol litráčik? Asi nie. Ale ak to dáte celé, budete priberať. Čo je ideál? Mať v garáži autá na rôzne príležitosti, spoločenské udalosti či psychické stavy (áno, mne auto pri depke pomáha) alebo pracovné potreby. Bohužiaľ, svet nikdy nebol, nie je a nebude spravodlivý. Ale sú chvíle, kedy sa na vás usmeje. Stalo sa.
GT-R MY 2017 na test. Teda pre mňa na najzábavnejšiu časť: RoadLife Test Track. Preberačka v Auto Impexe ako vždy, s kamarátskym pokecom s „otcom, synom a bratom“ GT-R, Peťom Hronom. Teším sa za volant ako opica na mladé, ale vôbec mi nevadí sa na novinku pri slovách iba tak pozerať. Je rovnaké a iné zároveň. Dravšie, ostrejšie a pri tom všetkom stále... stále GTčko? Šport či nebodaj superšport? Neviem. Určite to je ale 35ka.
Hodnotiť značne prekopaný pracovný priestor vodiča nechcem. Nechcem z toho dôvodu, že prepracované veci sa posunuli o toľko úrovní, že predchádzajúce GT-Rká možno až dehonestuje. Fenomenálne. To musí stačiť. Podvozok do zeleného comfort režimu a zahajujem presun do Centra bezpečnej jazdy. Písal som o kompromisoch? Je neuveriteľné, ako pohodlné môže byť obyčajné a pohodové presúvanie v rámci všetkých maximálnych povolených rýchlostí v tomto skvoste techniky. Nie, žiadna nutnosť preventívnej kontroly platničiek pri dlhodobom užívaní nebude potrebná.
Ale k podstate. Test Track. R-módy navolené, prevádzkové kvapaliny v správnych teplotách. 570 koní a 637 Nm naprataných v 3,8 litrovej V6tke fúkanej na druhú je pripravených prekľučkovať 1.827 eurokíl cez trať. Podotýkam – technickú trať. Launch control vystrelí kolos a prvý vracák priletí rýchlejšie ako facka od mamy, keď mi našla prvé cigarety. Brembácke brzdiče sa kusli do predných 390 mm a zadných 380 mm kotúčov a mne pretláča tuky cez bezpečnostný pás. Prvý krát ostro zalomený volant a hľa, aj pri tejto váhe tlačenie nosa a tulení nárek pneumatík chýba. Presne. Rozloženie hmotnosti. To sú tie kľúčové slová. Prvá krátka rovinka a na rad prichádzajú papierové čísla: 2,8 s na stovku. Isto. A pocitovo ešte menej. Primárna RWD s podporou predku a trakciou pásového vozidla vo mne vyvoláva obavu, že na dobrý čas mám iba jedno kolo. V druhom môže miestami chýbať vytrhaný asfalt. Esíčkom sa prešmykne ako lasička. Žiadne nepredvídané veci, žiadny pokus zabiť ma. Ak teda neberiem do úvahy rýchlosť, ktorú mi dovolí. Do prvej pravej a druhej na Kanál som vletel rýchlo. Neviem ako, viem ale isto, že to bolo rýchlo. Veď kolega Miro mi pomáhal brzdiť. Zo sedadla spolujazdca, ale periférne som videl tie pohyby nôh a neverím, že by pridával. Rýchla šikanka a hor sa na Kruh. A tu je už váhu trochu cítiť. Čo je ale podstatné, pracovať s ňou je tak „easy“, ako sa naučiť prvé písmená abecedy. Ťuk do brzdy ľavačkou a auto sa krásne a kontrolovateľne zrovnáva. Slimák je východonemecké porno pre súčasníka. Teda riadny test výdrže. Vymotali sme sa pekelne rýchlo a ideme do „nervovej“ časti. Drift, označený na TT pod číslom 6. Megaaa zábava na výjazde jemným powerslidom. Je to také jednoduché a prirodzené, že ak by to bolo možné, jazdil by som tak vždy, všade a za každých okolností. Elektronika je iba kontrola, nie brzdič zábavy. A to sa v dobe „safetyfirst“ už nejak nenosí. Prosím, prosím. Ostaňte v Japonsku rovnako uletení a dokonalí. Ďalšie tvrdé brzdy, žiadne mäknutie či vädnutie a šup ho do esíčka pred kopcom. Malinka a už len rýchly šprint do cieľa. Výsledok? Pozrite sami v tabuľke TT.
Na začiatku som spomínal kompromisy. Stále si stojím za svojím vyjadrením. Ale.... Ak dostanem z obeda 99%, kofolu na 99% a stále z toho na 99% nepriberiem, tak som s tým OK. Čo tým chcem povedať? GT-R MY 2017 je kompromisné auto. Ale všetko, čo ponúka, nedelilo z jedného stopercentného koláča. Do jedného auta dokázali natrieskať tých koláčov niekoľko a z toho najhlbšieho presvedčenia tvrdím, že nepoznám momentálne lepšie auto takého využitia, toľkých možností a za tie peniaze. Dnes nie.
Vodič (PeťoK)
Bolo to chladné, hmlisté jarné ráno, keď som bez akýchkoľvek očakávaní išiel po japonskú legendu hrdo nesúce tri písmená: GT-R. Doposiaľ som s týmto strojom tú česť nemal, no teraz je všetko inak. Skutočne všetko. Aj ja som iný. Vlastne neviem, čo ostalo nezmenené. Nikdy by som vo svojich 22 rokoch nebol povedal, že začnem pochybovať o veci, o ktorej som od úplného mala presvedčený a ktorú som považoval za životnú métu, po ktorej môžem spokojne umrieť. Teraz skutočne hľadám tie správne slová, aby som vám dokázal opísať to množstvo vecí, na ktoré sa v mojich očiach vplyvom diela GT-R pozerám inak.
Vždy som chcel svoje vysnívané športové auto. Priznávam, nikdy to nebol Nissan, no tí, čo ma poznáte, viete. Teraz si už nie som celkom istý. V hlave mi víri množstvo pochybností. Pochybností o sebe. Paradoxne najspokojnejšia časť dňa pre mňa bola, keď som si po pár hodinách sadol z auta von do trávy a len som sa pozeral na jeho vyvážené línie, na ktoré sa pozerá skutočne dobre. Nie je to žiadna nebezpečná zbraň, pokiaľ máte rozum. Zádrhel u mňa nastal v momente, keď som sa rozhodol zažiť silu a agilitu, ktorou toto vozidlo disponuje. Slovo zažiť som použil zámerne namiesto výrazu „otestovať“. Otvorene priznávam: jazdecky to auto otestovať nedokážem. Je ďaleko rýchlejšie ako je moja pozemská kontrolka (anjel strážny) v hlave schopná prijať. Godzilla je stroj, ktorý funguje. Každý kto však povie, že je to playstation na ňom poriadne nejazdil alebo je to jazdec, ktorý už čo to na takto rýchlych autách odjazdil. Áno, pri pomalej jazde mestom alebo okreskami ho dokáže riadiť naozaj ktokoľvek, no priblížiť sa na limit, ktorý táto beštia ponúka (ku*va fakt netuším kde je a ani si to nechcem predstaviť) dokáže len málokto.
Asi musím priznať, že nepatrím medzi ľudí, ktorí by naháňali sekundy na okruhu. Na strane druhej, jazdiť s autom ako je GT-R v rámci povolených predpisov mi príde ako držať tigra vo veľmi malom výbehu... Možno ste práve pomysleli na slovo kompromis, no v tomto prípade to opäť neplatí. GT-R nie je kompromis. Ponúka buď / alebo. A ALEBO nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou, ale tvrdá drina, a adrenalín (zvláštny pocit – prijemný, no znepokojujúci zároveň). Priznávam, že to je zrejme subjektívny pohľad na vec, no o to viac úprimný.
Záver:
Tri dni, traja ľudia, tri názory, ktoré sa v určitých momentoch vzácne zhodujú. Priznávam sa, po tom ako som na uzavretej trati zo sedadla spolujazdca zažil zdrvujúcu dynamiku a ovládateľnosť na úzkej a technicky náročnej trati, stratil som ambíciu hnať nové GT-R na limit a pôvodne som zamýšľal celé moje testovanie zamerať na možnosti každodenného použitia v meste v režime „coffeeracer“. Našťastie som ale našiel gule a po počiatočnej ostýchavosti vybehol aj na kopec. Ale pekne poporiadku.
Nový „Skyline“ som prvýkrát stretol pri jeho slovenskom dynamickom predstavení na Slovakia Ringu v roku 2010. Pár ostrejších kôl a obrovský rešpekt, ktorý som cítil, mi nedovolil vychutnať si ho naplno. Odvtedy som na Godzillu nemal šťastie, vyhýbala sa mi. Až doteraz. Sedem rokov na Slovensku, medzičasom výkon stúpol z pôvodných 485 koní na aktuálnych 570 a R35 dozrela ako víno. Repertoár jej schopností sa posunul z úžasného zrýchlenia z miesta smerom k univerzálnosti, ktorá je typická pre jedno nemecké auto s nesprávne umiestneným motorom. Odvoz detí do školy? Dve detské sedačky sa bez problémov zmestia na zadné sedadlá, vybavené. Odvoz 2 kamarátov zo štvrtkového piva? Sedačky zložiť do batožinového priestoru, vybavené. Odvoz 3 ďalších kamarátov z iného piva v rámci toho istého štvrtku? Vybavené. Ale čo je úžasné, tie reakcie dospelých chlapov, keď odpálite GT-R z miesta. Jednoducho na nezaplatenie! V meste v zelenom komfortnom režime tlmičov, prevodovka v modrom a úspornom SAVE, ktorý na mňa pôsobil veľmi „safe“ a vďaka novému luxusu v interiéri je to dokonalé Gran Turismo. Nastavte si prevodovku, tlmiče a trakčnú kontrolu do červeného a dostanete čistokrvný Racing.
Piatok skoro ráno, z Perneku sa nervózne plazím sedemdesiatkou, na malej odstavnej ploche krátko zastavujem, hlboký nádych a výdych. Asi desaťkrát. Asfalt je na niektorých miestach ešte stále vlhký. Ok, ideme na to, launch, dym z decentne preklzujúcich kolies sa ešte nestihol rozptýliť a už dávam kotvu pred prvým vracákom. Za apexom skoro plný a zadok odchádza tanečným krokom do protismeru, držím plyn, krátke kontra, auto sa zrovná a zrýchľujem. Brutálne. Neskutočne. Hups v tiahlej pravej, ehm v predpisovej rýchlosti, pôsobí úplne inak ako som zvyknutý. Ako prepadlisko. Krátke tvrdé brzdy,nasleduje dvakrát zalomená ľavá, zadok zase tancuje. Potím sa. Rehocem sa. Výskam od radosti. Celú cestu až hore. Nie. Nešiel som na limit. Ani svoj a už vôbec nie na limit auta. Stabilizácia opatrovala moju prdel, plienku som nepotreboval. Keď už som nemal odvahu držať plyn, odchádzajúci zadok jemne podržala. Bavil som sa. Kráľovsky. Imperátorsky. Úžasne.
Nissan GT-R je Legenda. Narodila sa v roku 1969 s prvým Skylinom 2000 GT-R (PGC10 a KPGC10), v roku 1989 sa v druhom živote prevtelila do Godzilly (R32 Skyline GT-R). Obrovský mýtický tvor popierajúci fyzikálne zákony, obrovské kultové kupé popierajúce fyzikálne zákony. Ak niekto povie, že jej chýba iskra zapaľujúca skutočné emócie, nemá pravdu, jednoducho nemá gule hnať ju na limit. Iste, aktuálny model 2017 vyzerá fantasticky aj na mestskom bulvári s nagélovaným mladíčkom za volantom. Ale ešte lepšie sa cíti s pupkatým holohlavým bradáčom s jazdeckými rukavicami na uzavretej trati. A my ostatní si môžeme zobrať to najlepšie z oboch svetov.
Text: Miro Vilím, Peter Baran (Jazdec), Peter Kliment (Vodič), Foto: Pavol Gemeiner, Za spoluprácu a poskytnutie areálu na fotenie ďakujeme spoločnosti ELESKO, a.s.
