Seat Ateca FR 20 TSI 4D - Červená
Červená Velvet je bez predsudku ok. S ním, je to ženská, poloteplá kombinácia výraznej farby a malého SUV alebo veľkého crossoveru, podľa toho, komu čo chýba. Osobne farebnú invenciu v dnešnej neutešenej šedi na cestách vítam a pamätám na časy, kedy poisťovne označovali červenú za farbu, ktorú volia agresívni vodiči a odpaľovali ti kvôli tomu vyššie poistné. Tomu som vravel skutočná názorová vydieračka - platiť viac, za to že máš rád červenú lebo si nejaký štatista ráno vylial na .. horúce kakao!
Červená v motorizme všeobecne, znamená stop, varovanie, nebezpečenstvo a pritom je to farba krvi, životodárnej tekutiny. Chápem, že pokiaľ sa táto tekutina vylieva na asfalt po romantickom strete motorkára s električkou, nie je to veselé, ale je to stále o živote. Teraz premýšľam ako premostiť, aby testovaná Ateca nebola spájaná so smrťou? … Ale že jej ten facelift omladil krivky! Predné LEDky, zakrivenie línie denného svietenia, maska, agresívny nárazník, hrany na kapote, profil podporený peknými čiernymi diskami a so zadkom nech sa kazdý vysporiada sám.
Červená v interiéri nehrá prím, ale sympatické je pulzujúce tlačítko pre naštartovanie motora, také to srdiečko celého auta, pochopiteľne červené a kúsok farby sa odlial i pre ručičky na budíkoch a finálne pole otáčkomera. Cievny odtieň červenej je možno doplniť kamarátom, ktorý práve odbehol polmaratón a jeho tvár vyzerá ako španielsky folklór (flamenco), prípadne si spoza volantu kýchnuť do mletej papriky. Nech už je to ako chcete, moja testovačka mala interiér farebne konzervatívny, účelový, sedelo sa mi tam až pretekársky hlboko a riadilo príjemne rezko. Ale nemám rád logiku seaťáckeho infotainmentu! Ale ako všetko, i toto je o zvyku budúceho majiteľa, pretože ovládanie dotykáča nemá nič spoločné s tým ako toto auto jazdí! Veľmi dobre!
2 litrový benzín je pre mňa stále balzamom, nie len na dušu. To ako auto reaguje, ako znie, ako vibruje a celkovo sa správa, zatiaľ nenahradila ani nafta, ani elektrika, ani žiadna ich, či iná, snaživá kombinácia. Raz keď pod kapotou vybuchujú, v tomto prípade 4 valce a vyrábajú skutočné “červené” teplo a dávajú do pohybu všetku tú mechaniku, netreba mi dnes žiadnu ozdravujúcu alternatívu. 190 koní a štvorkolka stačia na suchu i v kopci, poradia si s ľahkým terénom a v kombinácii s automatom môžeš celú pozornosť sústrediť na svoje údy, myslím ruky na volante a nohy na pedáloch. Auto jazdí agilne, reaguje rýchlo a hladko, riadenie presne navádza nos na apexy alebo iné body záujmu a brzdy to celé perfektne krotia. Štvorkolka ma zvykla nedotáčavo školiť, treba si zvyknúť, že sa zadok zapojí neskôr a prispôsobiť tomu nájazd i akceleráciu zo zákruty. Aby niekde na zvodidle nezostala … červená!
Inflačné drahoty a možno i paneurópska situácia a veci okolo, možno spôsobujú, že dnes uvažujem o aute za 34k+ ako o strednej ceste, v našom prípade pochopiteľne, červenej. Teraz neviem, či je to dobre alebo lepšie? Atecu si samozrejme vieš kúpiť od necelých 22k, ale kto by chcel holé-bosé referenčné auto s litrovým ECO čosi a manuálnym kutáčom namiesto sofistikovaného automatu? Teraz si vravím, “daj si facku” a prestaň odsudzovať ľudí, ktorí volia z … badžetu! Pardon!
Ide o to, že “moja” Ateca v najvyššej výbave FR so športovým outfitom bola červená. Teda živá, akčná, výrazná, čiže i všimnuteľná, z toho vyplývajúc bezpečná. Bola i rýchla, hravá a nepovedal by si, úsporná. Pretože celkový, miestami naozaj sadisticky vytvárajúci sa priemer spotreby, skončil na 8,5 litroch benzínu na 100 km, čo považujem za sympatické číslo. K záveru len toľko, že ako ľúbim vravieť, dnes zlé auto neexistuje, zlý je len výber. Kto vyberie takto motorizovanú Atecu, bude rád za praktickosť SUV i za občasné dynamické vzplanutie, nech sa tá červená v žilách trochu prihreje!
Autor: Marek Varga
