Seat Leon FR 5D - Racionálna voľba zábavy
Kúpa auta môže, ale na druhej strane nemusí byť ľahká. A správna úvaha pri výbere auta môže spojiť praktickú a aj tú pre mňa krajšiu, zábavnú časť. Nikdy to nebude plnohodnotný praktický športiak alebo športový praktik. Môže sa nájsť niečo, čo svojím spôsobom dokáže uspokojiť športovejšie založeného otecka rodinky, ale aj mamičku, ktorá potrebuje dopravný prostriedok pre deti do škôlky, či na návštevy nákupného centra. Leonové FR-ko z dielne Seatu je jednou z alternatív.
Agresívne pretiahnutý predok, ktorý ohraničujú ešte agresívnejšie Full LED svetlá? Toto sa vydarilo. Celého športového ducha podčiarkne spodná časť nárazníka, ktorá je so stredovou spojená dvoma zvnútra smerom von smerujúcimi predelmi vo farbe auta. Je to vydarený predok. Z boku končí zábava a agresivita. Hatch. Nič viac, nič menej. Čakať niečo, čo v tomto segmente vyrazí dych, by bolo asi trošku naivné. Jediná vec, ktorá odlišuje Leon od konkurencie, sú opticky dosť nízko uložené kľučky dverí. Osobne mi však chýbajú tie zadné, skryté vo dverách za druhým sklom. Zadok je priemerom predného a bočného pohľadu. Uhladená klasika, o ktorú sa obtrela športovosť. Tenšie svetlá spájajú dizajn s predkom. K tej praktickosti ale neprospieva vyššia nakladacia hrana kufrového priestoru. Nevadí. Dá sa s tým žiť. Nastupovať a testovať. Interiér? OK. Stále iba OK, aj keď použité materiály pôsobia na prvý pohľad kvalitnejšie ako u predchodcu. Je to síce „koncernovka“, ale Golf je v tomto smere akosi presvedčivejší. Aj keď možno nie reálne, pocitovo to tak určite je.
Prispôsobiť auto mojim jazdeckým požiadavkám je činnosť vyžadujúca si pár minút. Možno aj preto, že tých nastavení je nespočetné (často až otravné) množstvo. Sklamaný som z jednej, podľa mňa dosť zásadnej veci. Sú ňou sedačky. Bočné vedenie si nezaslúži akékoľvek označenie športovejšej výbavy. Volant je za to priamy opak, sadne do ruky ako uliaty. Tá vyváženosť (ne)športovosti bude asi namieste. Veď na ozajstné športovanie je Cupra. Lákadlom celého sú dve písmená na prednej maske a zadných dverách. FR. Áno, v dnešnej dobe to môže byť iba označenie výbavy. Ja som bol šťastnejší, k výbave som dostal aj motorizáciu. Turbom fúkaná 1,8čka mi ponúka 180 koní a 250 Nm. V tomto smere to môže byť celkom zaujímavé vozenie. Denné nástrahy života bratislavského zvláda bez akéhokoľvek zaváhania. Celé to funguje, vrátane podvozku a prekvapivo nízkej spotrebe. Kombinácia mesta (cca 70%) a okresiek pri pravej nohe baletky mi ukázala číslo 5,8. Rozum poteší. Či zaplesá srdce? To ešte neviem. Ide sa na RoadLife Test Track.
FR-ko pred prvým tréningovým kolom ukázalo jedinú svoju komplikovanosť. Na vypnutie ESP neexistuje jedno tlačidlo. To sa dalo iba cez inak jednoduché menu. Malé zdržanie nebránilo tomu, aby som sa začal prepletať traťou. Maximálny výkon od 5 100 do 6 200 otáčok je viac ako dostačujúci. Čo je ale zaujímavejšie, že rovnaký motor, len so zmenenou mapou sa dá bezpečne posunúť na úroveň 320 Nm. S nafúknutým turbom som sa hodil do prvého vracáku. A prišlo to. Brzdy. Sú dve možnosti. Buď som sa pokakal alebo? Alebo sú ďaleko lepšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Možnosť A som vylúčil. B je správne. Brzdy sú jednoducho geniálne. Neunavili sa ani po 3 – 4 ostrých kolách. Presne tam, kde som jazdil „na srdce“, Leon ešte s úplnou istotou fungoval. A v tomto prípade mi nevadil ani mäkší podvozok. Tvrdosť jednoducho nemusí znamenať v každom prípade rýchlosť. Práve podvozok dovoľovať maznať sa s technikou a treba spomenúť určite aj to, že po týždni s FR-kom som nepotreboval návštevu našich zdravotníckych zariadení s problémami s chrbticou. Seat Leon FR si na RL TT viedol výborne (viď tabuľka). A asi aj to je dôvod, prečo som sa vybral na stretnutie kamošov od konkurencie (v súkromí jazdím Subaru STI). Subaristi ma samozrejme privítali s úsmevom. Už vtedy som vedel, že ich na mieste stretnutia – motokárovej dráhe v Dunajskej Strede, môže ten smiech rýchlo prejsť. A veru tak aj bolo. BRZtko dalo na určenom okruhu lepší čas iba o necelú sekundu. Posmešky sa premenili na záujem. Tak to má byť. Súpera si treba vážiť a hlavne – nepodceňovať.
FR v mojej súkromnej bodovacej tabuľke skončilo so skóre, ktoré ho zaradilo do prvej štvrtiny. Nehodnotím iba rýchlosť či zábavu, aj keď sú to jedny z atribútov. Seat bodoval hlavne v multifunkčnosti. Na kopci či okresných cestách sa určite nestratí a s kľudným svedomím môžete kľúče posunúť aj manželke, priateľke. Proste je to taký univerzálny priateľ, s ktorým si odskočíte na striptíz a na druhý deň? Ochotne príde pomáhať pri problémoch bežného života. S istotou, že to všetko ostane medzi vami a bude to takto fungovať ešte strašne dlho.
Text a foto: Peter Baran
