Volkswagen T-Roc 1,5 TSI 6MT
Dizajn Volkswagenu ťa nikdy neurazí. Vlastne neexistuje model, ktorý by univerzálny, konzervatívny postoj automobilky nejak zvlášť narušil. Oprava, jeden bol, Scirocco! Možno preto ich je na cestách tak málo. Hmotné, priestorové pôsobenie modelu T-Roc je veľmi vlažným momentom pre zásadné upútanie pozornosti. Ja som na test dostal zrejme tú najpútavejšiu červenú, ktoré v kombinácii so 17” striebornými diskami i letným prostredím veľmi pekne kontrastovala. Dokonca až tak, že to zachytila samotná funkcia regulácie kontrastu pri úprave fotografií.
Môj T-Roc spredu vyzeral akoby použil biely rúž na pekne krojenú hornú “peru” v spodnej časti nárazníka. Tá dolná pôsobila ako po boxerskom zdviháku na bradu, akosi uzavreto. Denné LED svietenie bude už typickým znakom pri slnečných stretnutiach a v noci si pochvaľuje aj šeroslepý vodič. Profilová linka konštatuje crossoverovský fakt, nekonajú sa žiadne sakrálne úlety. Vzadu nájdeš návrh na difúzor opäť v rúžovej bielej a okrem toho kopec červenej. Ako v laku, tak v podobe LED svetiel a odraziek s rámikom, tiež v červenej. Zadný stierač dopĺňa praktické portfólio a ver, že pri aute, s ktorým sa nebojíš lietať i mimo spevnenej cesty, zvykne byť osožný.
Ako vraví Andrej, vodiči za volantom “otupjevjajú”, riadenie je na tom podobne, ale inak slúži presne … len sa treba viac zaujímať. V koncernových autách sa všeobecne dobre sedí, poloha za volantom je pri T-Roc vyššia, aby sa lepším rozhľadom učinilo zadosť podstate SUV. Ergonómia nevie byť predmetom auto-moto satiry, všetko je na dobrom mieste, vodič sa rýchlo orientuje a technicky, takmer všetko, čo si schopný a ochotný počas jazdy využiť, máš na multifunkčnom volante. Celkový pocit “ubytovania” vo vnútri T-Roc je príjemný s jemným náznakom útulnosti ázijského typu, rozumej priestorovej efektivity.
Benzínová jednapäťka TSI má 150 koní a v spojení so 6 stupňovým manuálom je ideálna pre nočných latte gangstrov 21. storočia, ktorí sa ešte priečia zelenému šialenstvu. 1396 kg ťažké auto je dnes atletickým dinosaurom, ale počuť jeho motor v otáčkach, má stále svoju akustickú podhodnotu. Opakom je naturálny, plechový zvuk výfuku, ktorý pekne sekunduje manuálnemu, trochu mäkkému a nepresnému radeniu. Naozaj dobré spojenie motorizácie, hmotnosti i typu auta, ktoré dnes poskytuje absolútne postačujúci praktický komfort a dokonca i kúsok jazdeckej zábavy. Vďaka dobrému rozmiestneniu pedálov, si trúfalejší jazdci môžu počas ostrej jazdy dávkovať i medziplyny. Podvozok by aj chcel, ale sedadlá ťa v zákrutách nepodržia, takže hranica schopnosti prejsť zákrutu rýchlo je nastavená tvojím pretekaním, … cez sedadlo.
Pokiaľ sa už s týmto T-Roc rozbehneš, vieš byť naozaj rýchly, čo ti pripomenie aj postačujúci brzdný účinok, vždy potom ako rozcvakáš ABS. Relatívne vysoký profil pneumatík 215/55 ťa mnohokrát vyšle i mimo spevnenú čast komunikácie, kde s úľavou zisťuješ, že T-Roc nie je len nejaké orezávatko. Goodyear Efficient Grip Performance sa na alsfalte určite snažia, ale krásne na teréne je zistenie, že tu marketingové prívlastky neplatia. Šotolina, štrk, miestami mokro i zablatene. Zrazu zistíš, že tá červená sa pod víriacim prachom mení na ružovú a že sa ti páči uháňať aj s mierne rozvlneným zadkom. Celé to má čudný nádych brazílskej samby a pocitu, že robíš niečo nemecky nedôstojné.
Deti odvezieš, žena v tom nevyzerá ako rumunská pestovateľka, spoločensky akceptovateľné, rozmerovo v rámci susedského posudzovaniá nekonfliktné, Len aby sa v tom, občas natankovať, mohol previezť aj chlap, nemuselo by byť červené. Alebo nakoniec, prečo by celú slávu malo odniesť iba Ferrari?
Autor: Marek Varga
