Volkswagen Taigo Style 1,0 TSI DS7

Ešte tento kus, posledný kilometer”, povedal som si, reku nech zistím ako je na tom auto na nespevnenej ceste plnej výmoľov, jám, kaluží a rôzneho druhu povrchov od šotoliny, cez blato, pokojne i tehly ak sa miestni vinohradníci a záhradkári rozhodnú, spôsobiť vám dočasný stres. Technicky, bolo to zbytočné, Taigo napriek svojej svetlej výške a charakteru crossoveru, si primárne užíva riadny asfalt a príjemne svižný spôsob jazdy. Terigať sa krokom po jamách a blate vo vojnovej línii mu neprislúcha.

“Choď sa ešte raz pozrieť, aké to je pekné”, vravel sused manželke, posielajúc ju k zaparkovanému Taigu, v snahe dospieť k súhlasu väčšiny, aby mohol prikúpiť. V bielej pure vyzerá veľmi esteticky, na môj vkus však príliš zdravotnícky. Uznávam však, že som stále neprekonal módny predsudok o superkontraste bielej a čiernej, ktorý podľa mňa prekáža v splynutí detailov do homogénneho celku. Na výber je však ďalších 7 farieb a nájdu sa i podstatne sviežejšie odtiene, ktoré potešia napr. vyznavačov kiwi (zelená visual) alebo skrytých vladárov (červená king).

Vo vnútri si každý nový majiteľ nájde ono volkswagenovské, užívateľské dokonalo a vie si vybrať 5 verzíí vyhotovenia interiéru. Ten môj, testovací, mi názvom evokoval druh diéty snažiacej sa navliecť civilizovaného človeka do surovej kože z mamuta a vyslať nás do hory niečo uloviť alebo pozbierať. Volkswagen našťastie nič podobné nežiada a interiér pomenoval šedá pale, bez onoho, pravekého “o”. I keď, je na zamyslenie, či by si najdlhšie trvajúce obdobie ľudských dejín (paleolit, 3 mil. rokov), nezaslúžilo kúsok pozornosti?

Ergonómia interiérov Volkswagenu sa pochopiteľne preniesla aj do nového Taigo a napriek vcelku športovo ladenému, rozumej vodiča obopínajúcemu, skeptik by napísal, menšiemu priestoru, je od volantu všetko na dosah. Vďaka samotnému posedu vás vie Taigo udržať bdelých, pokojne 300 km vkuse, dospelí na zadných sedadlách však súhlasiť nebudú. Množstvo elektroniky, asistentov a príplatkových balíkov s vami radi preberú samotní predajcovia, navrhujem ich vyzvať rovno na testovaciu jazdu - raz riadiť je viac ako 100 krát prelistovať pekný katalóg.

“A ty MOTOR! Hoj motor, auto môjho rodu, kto kradmou rukou siahne do tvojho prevodu, a čo i tam valec dáš v otáčke vysokom, slúž ty len a voľ radšej zastať ako jazdiť bokom!”

Taigo so svojím benzínovým  jednolitrom o výkone 110 koní vie jazdiť veľmi svižne a naozaj sa mi javilo, že sa ničoho nebojí - podobne ako naši predkovia v zbroji, keď kántrili Rimanov na Dunaji. Nuž, dnes je to ale inak a pokým Slovän z Chalupkovho Mor ho! nemal žiadne obmedzania, výchovné Taigo všetky jazdecké huncúcstva zadrží direktívnou elektronikou! Tak je to, z pohľadu bezpečnosti, správne, ale osobne mám problém s tým, že pokiaľ je auto spravené takto, že cítite jeho jazdecký potenciál, snažíte sa ho využiť a elektronika vám ukazuje, .. nevhodný prst, vyvoláva to minimálne malé sklamanie. 

Šťavnatá poézia na podvozok nebude, ale testovanie mi prinieslo tieto poznatky: 1. na suchom asfalte sa správe veľmi dobre, predvídavo ukračuje, podľa toho ako prísny som bol na riadenie. To zase pomáhalo zatočiť ráznejšie aj vďaka svoje príjemne naladenej strmosti. 2. ako celok pôsobí Taigo relatívne tuho, čo vytvára dobrý pocit z dynamickej jazdy. 3. kritika smeruje mimo spevnený povrch, prípadne i k bežným retardérom. Tlmiče si vedeli výborne poradiť s nábehom na výmoľ (retardér), ale pri zjazde, keď koleso rýchlo klesalo sa miestami ozval tupý náraz, ktorý znel ako silná frustrácia tlmiča na doraze. 

Taigo samozrejme nie je o pretekaní sa na okruhoch, či rally erzetách. Tento nový, módne vyzerajúci Volkswagen len príjemne dopĺňa portfólio značky a bude zrejme oslovovať všetkých tých, ktorým sa zapáči športovo ladená linka karosérie, ktorí vyžadujú skvelý užívateľský komfort a netreba im za auto na každý deň minúť vedrá peňazí. Osobne by som volil najväčšie 18” disky kolies Misano (pôsobia vizuálne vyváženejšie)  a 1,5 litrový benzínový motor s výkonom 150 koní, ktorý Taigo so svojou športovou tuhosťou bez problémov zvládne.

Autor: Marek Varga, Foto: autor