Volvo V90 – Odtrhnutí od reality
Jazdenie vo Volve V90, je tak trochu mimo realitu. V tom najlepšom slova zmysle. Pokiaľ sa orientujete na "krbovú" pohodu, relax, fyzický oddych, pokiaľ nemáte ambície sa naháňať, iba pokojne plávať ulicami mesta, či mimo neho, je to skoro lepšie ako výborné. Akoby ste žili v paralelnom, podivne vyrovnanom, chvíľami až neskutočnom, štvrtom rozmere časopriestoru. Neviem, či Hermann Minkowski (Einsteinov profesor matematiky, ktorý ako prvý zaviedol pojem časopriestor alebo priestoročas), už vtedy vedel, že Švédi raz postavia koráb, ktorý tak dokonale vysvetlí tento výraz. A určite nevedel, že nebudú potrebné poučky ani vzorce, stačí si sadnúť, naštartovať a vyraziť.
Už som to zopárkrát v minulosti spomínal. Niekedy sa nám do testu dostanú autá, ktoré vytvárajú potrebu, vrátiť sa večer do garáže, opäť naštartovať a ísť sa len tak povoziť. V prípade športovo ladených áut chcete rezať zákruty, počúvať motor, ladený výfuk a vraciate sa na serpentíny obľúbeného kopca za mestom. Druhá strana radí vedľa seba autá, ktoré prinesú pohodlie, pokoj, komfort, či významnú mieru všeobecnej spokojnosti. Volvo V90 jednoznačne patrí do druhej menovanej skupiny, ale má zvláštnu moc, poskytnúť okrem toho príjemného, aj istý druh úniku z reality šedivého sveta za oknami. Toto auto ma počas testovacieho týždňa presunulo na orbit planéty Vľúdnosť a nechalo krúžiť vo hviezdnom prachu úcty, pokory a efektívneho relaxovania.
Ešte pár podobných viet a som zrelý na vstup do sekty patetických letargikov. Teda poďme sa radšej na Volvo V90 pozrieť zvonku. Je krásne. Naozaj krásne. A pritom kombi. 20 palcové kolesá sú základ vizuálnej erotiky. Štíhle a zároveň mohutne pôsobiace línie. Istota a spoľahlivosť, ktoré V90 vzbudzuje je nesmierne upokojujúca. Napriek celkovo vynikajúcemu dojmu existuje na V90 kontrast protichodných svetov. A tvoria ich predok a zadok, ktoré sú našťastie dostatočne ďaleko od seba. Spredu je V90 absolútne súčasným až nadčasovo vyzerajúcim autom s dokonalou grafikou denného svietenia. Zadné partie sú Volvo. Zo Švédska. Podľa starých vikingských receptov. Svetlá pripomínajú mýtické kosáky nejakého boha vojny a rozsiahle zadné okno pôsobí ... tak usadlo, rodinne. Viac prakticky ako moderne. Profil som opísal vyššie, je takmer dokonalý a bude lepší akonáhle príde verzia V90 Cross Country. Väčšia svetlá výška spôsobí ešte lepšie vizuálne vyváženie ako je to teraz. Bude to epický kombík.
Je mi veľmi sympatické, že Volvo svojej vlajkovej lodi doprialo aj verziu kombi. Je to také ľudské a poctivé. Aj napriek úžitkovej verzii nepôsobí nepatrične, naopak, pôsobí rovnako vážene ako manažérsky sedan. Vrátim sa k tej ľudskosti. Ľudia sú rôzni a robia aj chyby. V90 rovnako. Niekoľkokrát sa ma pokúsilo zavrieť v kufri. Elektricky ovládanými dverami kufra sa ma pokúsilo inzultovať. Zbabelo, odzadu. Auto bolo vybavené senzorom na bezdotykové otvorenie, či zatvorenie dverí pomocou „kopnutia“ pod zadný nárazník. Pokiaľ máte kufor otvorený a riešite napríklad usporiadanie kočíka, či detskej motorky, môže sa vám stať, že nohu necielene priblížite k senzoru a následne, bez varovania dostanete po krížoch Thorovým kladivom. Akonáhle dvere zacítili odpor môjho chrbátu, automaticky sa vrátili späť do polohy otvorené, ale predstava, že tam stojí vaše 15 kilové dieťa nebola príliš vábivá.
V90 je moderné auto s mnohými bezpečnostnými a komfortnými funkciami a veľmi mi imponuje, že nám dáva možnosť sa rozhodnúť, ako a ktorú z nich využijeme. Napríklad funkcia natáčacích svetlometov. Je na vás, či ju zapnete alebo vypnete. Môžete si zvoliť, či sa svetlá do zákrut natáčať budú alebo nie. Niekomu možno nevyhovuje presúvanie svetelných lúčov a chce svoju klasiku. Má ju mať. Rovnako adaptívny tempomat. Existuje možnosť si zvoliť, či auto bude kontrolovať a dodržiavať vzdialenosť od vpredu idúceho auta alebo nie. Na prehustenej diaľnici je výhodou vypnúť funkciu korigovania vzdialenosti a spoľahnúť sa na svoje rozhodnutia, kedy vybočiť a predísť auto pred vami. V90 tvrdohlavo nediktuje, nechá vás rozhodnúť sa a to je od výrobcu veľmi úctivé, nemyslíte?
Vôňa dreva a kože (Nappa). Kombinácia hnedej a bledej farby bude vždy vyzerať dobre. Ako v podpalubí drahej jachty. Zvuk audio systému ako z koncertnej siene a všetko príjemné na dotyk. Presne takto si predstavujem svoju highendovú obývačku. Doplniť krb a je to dokonalé. A opäť tie superlatívy. Pýtam sa sám seba, či nie som zaujatý? Či nemám nejaký vnútorný problém alebo či ma nedobieha kríza stredného veku? Nie priatelia, V90 to dala naozaj na výbornú aj vo vnútri. Spracovanie, architektúra palubovky, čistota. Veľmi pekné a príťažlivé. Okrem okamžitého zvyku na útulný interiér som získal aj praktické skúsenosti. Ono škandinávsku jedľu odvezieme iba v škandinávskom aute. 180 cm vianočný strom sa pri sklopených zadných sedadlách stratil v priestore. Zadná časť pôsobí vcelku dynamicky a praktik by očakával menej priestoru na úkor imidžu. Pravda to nie je. Formát kombi poskytuje 560-1526 litrov objemu a v takýchto chvíľach človek pochopí, že priestor a praktickosť sú pre denné používanie tie najcennejšie faktory.
2 litrový, 4 valcový, naftový motor s dvoma turbami a Power Pulse systémom má meno D5. 173 kW / 235 k výkonu. 480 Nm krútiaceho momentu. V podstate nič, čo by malo pri 1791 kg ťažkom aute vyvolať nejakú hektiku. V90 si aj so svojím najsilnejším dieslovým motorom rozumie, ale za seba vravím, že bolo hriechom pochovať tie pekne brblajúce 5 valce. D5 podľa katalógu konzumuje 4,9 litra. Z pohľadu Minkowskeho a Einsteina, možno niekde v oblom rohu krivého priestoru bez času. Realita denného používania v bežných podmienkach kombinovaného cyklu je 8,7 litra. Na tak veľké auto, stále dobré. Osobne si myslím, že „malé“ štvorvalce vo veľkých autách kazia dojem. Pocítite to hlavne pri rozbehu z miesta, kde si auto žiada viac tlačiť na plyn a vytvorí väčší hluk, ako je v tejto spoločenskej vrstve únosné. Jednoducho mu chýba noblesa a uhladenosť veľkého motora. Jeho akustický prejav je rovnako iba štandardný a nehodí sa k tak exkluzívnemu zovňajšku.
Jazdiť rýchlo budete iba po diaľnici, pretože tak je to najpríjemnejšie. Na 100 km/h zrýchlite za 7,2 sekundy. Maximálna rýchlost je 240 km/h. Ale o tom to nie je. Tento krížnik vás na dlhých cestách neunaví. Sedadlá sú výborne tvarované a posed za volantom doslova zdraviu prospešný. Po stovkách kilometrov vystúpite z auta bez znakov únavy, či bolesti zadných partií. Okrem kvalitných materiálov vás môže obklopiť aj hora doplnkovej výbavy vo svojej audio vizuálnej podobe. Nebojím sa tvrdiť, že cestovanie týmto autom je zážitok. Dynamika je postačujúca, kŕmiť zákruty šmykmi určite nebudete, ale istota pohonu oboch náprav AWD vám prinesie viac istoty. Ako na suchom asfalte tak v ľahšom teréne. Z Volva, značky ktorá vyrastala a trénovala v škandinávskej zime mám pocit, že musí prejsť všade. Naše slovenské „sneženie“ ho teda určite nezastaví.
Volvo V90 je autom, na ktoré treba dospieť a vedieť si uvedomiť, kvôli čomu bolo postavené. Myslím si, že jeho kúpou dáte najavo svoju rozvahu, pragmatizmus, ale aj zhodnotenie úspechu. Svojím spôsobom si kupujete lesklú vstupenku do sveta ... odtrhnutého od reality.
Autor: Marek Varga, Foto: Pavol Gemeiner
