Lancia Delta HF Integrale EVO 2 Giallo Ginestra - Nežná beštia
„Riadil som Lanciu Delta HF Integrale EVO 2, limitovanú edíciu Giallo Ginestra. Nežná, krehká, útla Talianka. A po fľaši vína? Beštia, čo vám rozkúše jazyk a nechtami doseká chrbát.“
Tak som začal na facebooku. Tak som to cítil po prvej jazde a zopár ostrejších zákrutách. Musel som sa podeliť. Bolo to ako prežiť víkend s neznámou Sicílčankou v srdci Toskánska. Mal som trému a už len pohľad na ňu ma vzrušoval. Podivná zmes živočíšneho pižma s chvátavou dávkou spoločenskej zodpovednosti. Akoby vás na intímnych miestach dráždila najlepšia „masérka“ západného pobrežia Talianska rovno pod šikmou vežou v Pise počas zemetrasenia. Z mrákot ma prebral až Tomášov hlas: „tak si ju vycúvaj a poďme...“
Rok potom, ako som sa narodil, prišla na svet aj Delta (1979). Pokým som vyrástol, dospel a dostal reálnu príležitosť posadiť sa do rallye legendy, vytvorila táto dynamická Talianka 3 svoje generácie. A pokým ja tápem stále v tej jednej, svojej, a učím sa od života, ako správne existovať, jedna z nich, Delta HF 4WD a neskôr Integrale Evo sa stala pojmom, menom, legendou a dnes už ako stará pani tvorí hodnotnú investíciu v zbierkach tých, ktorí vedeli, prečo ju pred rokmi kupovali. Pretekať začala v 1987, keď som ja prvýkrát usadal do rodinnej Škoda 105 GL a nechal sa fascinovať čarom pohonu zadnej nápravy. Deltu Integrale už vtedy poháňali obe nápravy. Nasledovala séria úspechov a víťazstiev, ktorú Delta držala do roku 1992. Ale iné som chcel, nie riešiť dejepis. Ja som získal reálnu možnosť sadnúť si za volant skutočného auta a prežiť ten malý kúsok jej vrcholnej slávy. Ja som riadil auto z plagátu – Lanciu Delta Integrale!!!
Vždy keď sadám do starého, nejak špecifického auta, mám zvláštny pocit prenikavej istoty. Vždy sa síce opýtam, čo mám očakávať, či sa auto správa predvídateľne, či sa dá riadiť bežne a či je normálne, keď mi mimika na ústach dvíha kútiky. Napriek tomu uisťovaniu viem, že aj pokiaľ by som nedostal žiadnu odpoveď, dokázal by som autu porozumieť. Mám rád staré autá, pretože v nich cítiť skutočnosť a ducha doby. A preto som si istý, že ma neoklamú a budú žiadať iba to, čo im patrí. Integrale Evo bola presne taká, vyžadovala si veľmi zodpovedný prístup a nakoniec bola vlastne úplne iná. Celé mi to prišlo také... trochu talianske.
Je krásna? Delta je v každom prípade svojská. Krása je veľmi subjektívny pojem a každá jedna ľudská bytosť na planéte má pre definíciu krásy svoje kritériá. Ja som na postavy. Zaujíma ma postoj, vznešenosť pohybu, prirodzená dynamika tela. A dobre počúvam na termíny „limitovaná“ a „edícia“. A dôvetok, že je to jedna z 220 kusov na svete, môže vyvolať situáciu, keď slabší jedinec s radosťou nechá vykrvácať svoj bankový účet.
Špeciálna žltá farba, ostré hrany, široký, nízky postoj na 17-palcových Speedline Corsa, na ktorých jazdia vo WRC, štvorica predných svetiel v dominantnej maske s logom HF, široká koncovka skutočného výfuku od značky Supersprint... moja pravda vraví, že Delta Integrale Evo naozaj krásna je. Som povrchný, zrejme ako väčšina heterosexuálnych chlapov a pokiaľ sa mi nepáči zovňajšok, nemám ambíciu skúmať poctivosť duše a dobré srdce bytosti, ktorá má síce Nobelovu cenu za literatúru, ale vyzerá ako vyslúžilý bager. Pri autách to mám inak. Tu ma zaujíma, čo dokážu, čo mi vravia a ako sa správajú. Delta Integrale najskôr ostýchavo nevravela nič a po pár kilometroch a prvom riadnom fúknutí turba som dostal taliansku prednášku o falošnej domnienke, že ego je nesmrteľné.
Posed za volantom je smiešny. Sedadlá od značky Recaro síce vcelku dobre podržia telo a zároveň poskytnú uspokojivý stupeň pohodlia, ale spôsob, akým sedíte a držíte volant Momo, pripomína aktivitu kormidelníka v bobe na ľadovej dráhe. Radenie manuálnej prevodovky je podobné miešaniu smoly v drevenom vedre, ale akoby zázrakom tam jednotlivé stupne padali presne ako mali a reakcie motora boli podivne normálne. Áno, na začiatok som čakal surový flát mäsa s krvavou žilou uprostred, ale Delta Integrale podávala ako predjedlo cestoviny al dente. S podvedomou výstrahou nulovej pomoci elektroniky som sa spoliehal iba na permanentný a poctivý pohon všetkých kolies a prvá tiahla, rýchla zákruta ma poučila, že zas taký opatrný byť nemusím. Delta ju prešla s veľkým zívnutím s otáznikom nad kapotou motora a ja som cítil nevypovedanú otázku: „Sei venuto per giocare o per fare scopare?“
Po ďalších zákrutách som pochopil, že napriek prvému dojmu zvýrazňujúcemu predstavu o submisívnej Popoluške, bude toto trochu inak a oveľa viac spoznávam charakter adolescentnej dcéry šéfa Cosa Nostry. Musíš jej vyhovieť, inak zomrieš, ale nesmieš ju zraniť, inak zomrieš tiež. Prvé esíčko! Gumovým riadením som sa snažil nasmerovať nos na apex pri výjazde. Plný plyn... nááádych, 1-2-3, apex za mnou, stále nič, viac zaťahujem volantom doprava, pretože auto sa vybralo akoby bez výkonu, vlastnou váhou nedotáčavo von zo zákruty a ja viem, že toto bolo sakra neskoro. A tesne predtým, akoby som opustil svoj pruh a prešiel do protismeru, turbo mohutne kýchlo do valcov, všetky 4 kolesá sa zasekli do asfaltu a Delta ma stiahla na pravú krajnicu s takou razanciou, až som mal pocit, že mi trochu odstredilo dúhovky. Po tomto rýchlom školení nasledovali opatrnejšie prejazdy a neskôr, stále veľmi obozretne som si dovolil pustiť sa do zákrut natoľko dynamicky, aby som aspoň vzdialene pocítil skrytú identitu Delty.
Nemal som šancu dostať sa na jej limity a pravdupovediac ma to ani nelákalo, pretože som ešte naozaj nechcel zomrieť. Delta Integrale Evo je podľa mňa zákerná v tom, že najskôr zahrá pútavé demo a pokiaľ nezodpovedne prepadnete jej kúzlu, nechá vás popraviť. V úvode ste plný pokory pred tým, ako agresívne a eroticky vyzerá. Neskôr ponúkne chvíľkový ošiaľ, že ste pánom a ona chce byť dobývaná a poctivo slúžiť ako mladá Thajčanka a keď prestanete dávať pozor, mysliac si, že ju máte na lopatkách a ona sa chce iba oddať, vám s beštiálnym výrazom odhryzne jazyk a pazúrmi rozseká hrudník, aby mohla vyrvať ešte pulzujúce srdce.
Napriek všetkým týmto poznatkom som sa nebál. Po celom tom zážitku vo mne zostal pokoj definujúci novú skúsenosť, úctu a odkaz od starej dámy, ktorá mi premietla film z mladosti. Vlastne ani neviem, ako to celé ukončiť, pretože mi v hlave stále vibrujú spomienky, ktoré neviem zoradiť. Jednoducho, bolo to presne také, aké to malo byť. Jemné, ostré, chamtivé, pokorné, smiešne, strašidelné, emotívne. Pravé talianske. Presne také, aká je Lancia Delta Integrale Evo.
Autor: Marek Varga, Foto: Pavol Gemeiner
