Mercedes-Benz C 111-II oslavuje päťdesiatku
V roku 1970 sa na Ženevskom autosalóne predstavil Mercedes-Benz C 111-II so štvorrotorovým (štyrikrát spaľovacia komora s objemom 602 kubických centimetrov) vyhotovením motora s rotačným piestom M 950 F s výkonom 350 koní. Ako by asi mohol pôsobiť na súčasníkov v bývalom Ostbloku? Ako UFO?
Mercedes-Benz C 111-II vychádza z modelu C 111, ktorý bol predstavený na jeseň 1969. Z technického hľadiska sa vyznačuje najmä štvorrotorovým Wankelovým motorom, teda riešením, ktoré sa do dnešných dní v sériovom auto nezachovalo. Maximum výkonu vrcholilo pri 7000 otáčkach za minútu a vozidlu s hmotnosťou 1240 kg udeľovalo dynamiku z ríše snov. Zrýchlenie z nuly na 100 km/h trvalo len 4,8 sekundy a maximálna rýchlosť bola 300 km/h.
Vývoj dizajnu pod vedením Bruna Sacca a Josefa Gallitzendörfera začal v lete 1969. V porovnaní s predchodcom sa okrem iného zlepšil výhľad vodiča vďaka vylepšeniam na blatníkoch, streche a veku batožinového priestoru. Optimalizácie sa nevyhýbajú ani aerodynamike: výsledky meraní v aerodynamickom tuneli preukazujú voči predchodcovi, modelu C 111, zníženie odporu vzduchu až o osem percent.
Napriek tomu, že išlo o experimentálne vozidlo, konštruktéri našli priestor aj pre jeden veľký a dva malé kufre zo sady kufrov Mercedes-Benz. Model C 111-II vykazuje oproti svojmu predchodcovi niekoľko ďalších praktických detailov. Ich tvorcom bol predovšetkým Rudolf Uhlenhaut, vedúci vývoja osobných vozidiel Mercedes-Benz. Okrem klasického batožinového priestoru je veko batožinového priestoru vybavené upevňovacími popruhmi, na ktoré možno umiestniť batožinu alebo dokonca lyže.
Vozidlo s krídlovými dverami, ktorého výška dosahuje iba 1 120 milimetrov, s rázvorom kolies na úrovni 2 620 milimetrov má sklolaminátovú karosériu (GFK), ktorá je zoskrutkovaná s rámovou podlahou z oceľového plechu.
Bohatí fanúšikovia značky boli ochotní zaplatiť za model C 111 vysoké sumy. Už v roku 1969 v Londýne ponúkol nadšenec automobilke až pol milióna nemeckých mariek. V nasledujúcich mesiacoch dorazili do Stuttgartu bianko šeky, ale značka je neoblomná. Zdôrazňuje, že experimentálne vozidlo nie je na predaj.
Model C 111 nestelesňuje budúcnosť iba svojím tvarom, ide tiež o prvé vozidlo na svete, ktoré je od základu skonštruované na počítači.
V decembri 1970 sa do jedného exempláru C 111-II namiesto Wankelovho motora nasťahoval 3,5-litrový V8 motor klasickej konštrukcie. V roku 1975 bol postavený ďalší prototyp, ktorého podlahová skupina pozostávala zo sendviča vytvoreného z dvoch len niekoľko milimetrov hrubých vrstiev z umelej živice spevnených sklenými vláknami, ktoré sú zvarené polyuretánovou výplňou. Model C 111-II bol posledným s Wankelovým motorom, avšak na jeho základe postupne vznikli ďalšie úspešné rekordné vozidlá.
Model C 111-II D mal naftový motor prepĺňaný turbom s medzichladičom stlačeného vzduchu, vďaka výkonu 190 koní a výbornej aerodynamike dosiahol na ovále Nardo priemernú rýchlosť až 252 km/h. Zrýchlenie z nuly na 100 km/h trvalo veľmi slušných 6,8 sekundy.
Rovnako C 111-III z 1977 mal naftový radový päťvalec s výkonom 230 koní. Vďaka mimoriadne nízkemu súčiniteľu aerodynamického odporu (0,183) presiahla maximálna rýchlosť pri pokusoch apríli 1978 v priemere 314 km/h. Jeden z deviatich rýchlostných rekordov, na 500 km, mal hodnotu priemernej (!) rýchlosti 321,86 km/h.
Vrcholom vývoja experimentálneho modelu bolo C 111-IV z roku 1979. Jeho pohon zabezpečoval benzínový vidlicový osemvalec prepĺňaný dvomi turbami KKK. Vďaka nim sa výkon posunul na hranicu 500 koní a 600 Nm. Maximálna rýchlosť dosiahla neuveriteľných 403,978 km/h... V roku 1979!
Ak sa o „stojedenástke“ chcete dozvedieť viac, sledujte stuttgartské vydavateľstvo Motorbuch Verlag, ktoré pripravuje knihu „Mercedes-Benz C 111“. Kniha bude obsahovať obsiahle detailné informáciami a fotografie z archívov spoločnosti Daimler AG, vrátane mnohých doteraz nezverejnených snímkov.
Autor: Miro Vilím, Zdroj: Mercedes-Benz, Daimler AG
