Mercedes-Benz Tour - Prelínanie Dimenzií:
Hornatý kraj, hlboké údolia s arómou herbára a košaté stromoradie vlniace sa v rytme rodiacej jari. Scenéria pokojného žitia sa počas prvého júnového víkendu stala dejiskom splynutia dvoch dimenzií. V Rajeckých Tepliciach sa vytvorila časopriestorová brána vozidiel Mercedes-Benz.
Nebolo však isté skoro nič. Ešte 24 hodín pred začiatkom sa Slovensko utápalo v hektolitroch dažďa. Výstup k miestu konania sprevádzal prechod cez preliate potoky, zaplavené pivnice a nešťastné tváre. Príroda je ale veľký pán a svoje sily dokáže skrotiť tak prudko, ako ich rozsievať. Odmenou májového plaču bola nádherná čistota oblohy a dva rozpálené dni.
Zvláštne fluidum nás opantalo ihneď pri hoteli. Celkom 50 vozidiel zrodených pod šťastnou hviezdou Mercedes-Benz, ktorým majitelia stiahli plachty a prehnali znak na kapote čerstvým vzduchom. Odrazu sme stáli uprostred súboja. Na jednej strane oslnivá atmosféra útočiaca na zmysly skvostami 50. a 60. rokov a na strane druhej, hranaté postmoderné tvary obdobia 1980 - 2000. Sudcami týchto nezmieriteľných čias sa potom stali moderné vozidlá z doby „elektronickej“. Tu sa skvel chróm, voňalo drevo a vŕzgala nosná konštrukcia, odtiaľ sa zase vyparoval plast, otáčali moderné spínače a iskrila elektronika. Bodku zmäteným pocitom dopísali najnovšie triedy C, E, či S. Treba však podotknúť, že Mercedes-Benz Tour bol stretnutím majiteľov a nadšencov, ktorí svoju hrdosť k príslušnosti značke nelimitovali rokmi výroby svojich pokladov.
Ráno sa nieslo v znamení pridelenia úloh, zohriatia lačných motorov a estetickej sily okamihu. Vojna dimenzií sa začala. Na vzrušujúcu cestu do Bojníc sme si prisadli k legionárovi povojnového obdobia. Model 220 S z polovice šesťdesiatych rokov mal svoju púť zapustiť v USA, uviazol ale v rukách nemeckej smotánky. O pár chvíľ neskôr zase štebot 2,5 litrového šesťvalca sa nedal rozoznať ani cez rozďavené okná. Zadné sedadlo MB 250 Cp/S ale poskytlo neuveriteľné časopriestorové opojenie.
Polcestné stop predstavovalo plnenie úloh a poctivé sledovanie itinerára. Prestávka s obedom premenila parkovisko na bojové pole desaťročí. Tu viac ako inde vynikla nesúrodosť modernosti a tradičného prístupu značky k svojim dielam. Tých pár pokrvných oldtimerov tu rozdávalo luxus, ktorý by závidel i súčasný Maybach. Moderné S 600, v dvojníkovi ktorého sa Lady Diana vytratila na večnosť pôsobil majestátne, ale akosi prázdne. Tradičný nádych nahrádzal luxus elektroniky. Napriek tomu spolu so „žehličkou“ SL 500 začiatku 90. rokov dokonale prezentoval obraz doby, rútiacej sa čelom k miléniu.
Prechod spanilej jazdy k zámku strašidiel a pôsobivej zoologickej záhrade, kam sa účastníci razom rozpŕchli, sprevádzal tanec v hradnej priekope, kde sa bojovníci zoradili tesne kľučka na kľučku. Usmiate pohľady okoloidúcich vysielali jasné signály a hviezdy štyroch kolies sa pyšne vyhrievali v ich úprimnom záujme. Cestu späť okorenenú oduševneným výstupom na Kľak sme precítili v dokonalej súhre s „krídlom“ 250 S, šesťvalcovým kupé z roku 1965. Predné stĺpové reflektory oproti čajke bez krídiel – 300 SL Roadster iba mierne pozmenené, sa spolu s pôvodnosťou koženého a drevom vyrezávaného interiéru starali o kalokagatiu auta, duše i krajiny.
Návrat do miesta „konfliktu histórie“ sme sledovali cez kapotu SL 55 AMG v úprave Brabus. Pevná strecha zložená za hlavami, burácanie osemvalca, merače chváliace sa svalnatými číslami a elektronický koncert. Vozidlo z roku 2002 sa držalo statočne, i keď pozabudlo na charizmu a štýl svojich predchodcov.
Zlatý klinec však prišiel veľkým kladivom pribiť 190 SL s dych berúcim krvavým interiérom obklopeným dokonalou stavbou plechovej architektúry. Jeho cnosti ocenila väčšina účastníkov prvým miestom medzi najkrajšími vozidlami podujatia. Uvoľnená večera, odovzdané trofeje a šampanské vystriedalo ráno žilinského námestia, kde sa spoločným polkruhom vystavených bojovníkov akcia rozlúčila zamávaním krídiel temno strieborného nováčika s hviezdou na perách – SLS AMG stojaceho pyšne uprostred všetkých.
Vojna svetov a bratovražedný boj detí jednej značky nakoniec nemal víťaza. Každý sa vrátil k svojmu počiatku, prestavil hodiny a priniesol kohokoľvek zvedavého do atmosféry sebe vlastnej. Dôležité boli úsmevy angažovaných a žiariaca pohoda iskriaca z peletónu trojcípej hviezdy.
Text: Orech
Foto: Orechov foťák