Americká značka Indian na slovenskej R66 - Čím viac na sever, …!
Nápad prejsť slovenskú R66 na pravých amerických motorkách bol originálny v tom, že prejsť R66 znamenalo prejsť R66. Nie sa pripojiť “niekde po ceste”, ale regulérne zájsť na samotný začiatok, a dôjsť do samotného konca slovenskej cesty I. triedy R66. 262 kilometrov v priereze Slovenskom, z miesta, kde sídli redakcia Hontianskych listov až po rampu, kde končí asfalt a začína Poľsko.
Dva americké motocykle Indian, tvorili na americky znejúcej Route 66 americkú atmosféru v americkom podaní. Hneď ako si kolega (Indian Motorcycle of Bratislava chief sales person) v lone rieky Ipeľ, v meste na maďarskej hranici tam, kde čakáš čípoš guláš, či halászlé, objednal bryndzové halušky, začal som šípiť, že prieraznosť americkej formy slobody bude citeľná.
Indian Challenger Dark Horse a Indian FTR 1200 Carbon vs Šahy-Tatranská Javorina, výhradne po R66. 2971 cm3 (CH 1768/FTR 1203), 244 koní (CH 122/FTR 120), 298 Nm (CH 178/FTR 120) a 609 kg amerického železa (CH 377/FTR 232) versus praktická zemepisná ukážka takmer všetkých foriem … nášho Slovenska. Bolo veľmi zaujímavé sledovať ako sa krajina z juhu na sever mení, ako sa skrúcajú cesty a po stranách približujú hory. Aj sa mi po horehronsky zaujúkať pýtalo, aká je tá naša zem krásna, ale pomýlený kolegovou “bryndzovou” objednávkou tam dolu, som si nebol istý, či takôto voľačo americko-indiánsky protokol dovoľuje.
Po panoramatických rovinách od Šiah po Zvolen, s miernymi terénnymi vlnami, začali stúpať lesy a klesať mračná, takže najstarší slovenský predajca Indian Motorcycle of Zvolen nás vítal dojatý k nebeským slzám. Rýchly a intenzívny dážd zmyl z motoriek všetok prach z dolnej zeme a po príjemnom smalltalku s majiteľom predajne a indiánskej káve sme vyrazili na druhú, dynamickú etapu končiacu v Poprade.
Z pohľadu jazdca FTR si dovolím konštatovať, že odjazdom zo Zvolena Challenger trochu stiahol polky a FTR sa naopak konečne začalo nadychovať. Supercruiser akým Challenger dnes je, si z pohľadu komfortu cestovania užíval rovinky, dlhé tiahle zákruty a jazdec sa určite kochal okolitou krajinou, hoci ako tvrdil, sem tam ho príjemne ofúklo. Pokiaľ by som mal termín “ofúklo” parafrázovať pre FTR, nahý streettracker mal síce dosť sily, aby sa nechal vystreľovať na rovinky, ale pocit v sedle pri týchto disciplínach bol "hodnotný" ako radosť zamestnanca aerodynamického tunelu počas testovania maximálneho výkonu v piatok po 16:00.
Horizontálny rez stredným Slovenskom (Banská Bystrica - Vernár) otvoril na FTR zatiaľ nedotknutý režim Sport a mašina sa na prvý dojem, … úplne pomiatla. Oveľa ostrejšie reakcie na plyn, markantne rýchlejší nástup výkonu i samotnej rýchlosti, rozťahujúci sa úsmev pod plexi a … vzadu miznúci krížnik Challenger. Brezno, Polomka, Heľpa, Telgárt združujú R66 v jej najkrajšej jazdeckej podobe. minimálne pre FTR. Challenger si zas vedel užiť kochačku zaujímavým krajom a rockové melódie valiace sa z mohutných reproduktorov vytiahli na diván nejedného … osadníka.
Horský prejazd Vernár je ako maturita R66 - opravujem vlhký, prašný a rozbitý Vernár je ako finálna skúška jazdeckej dospelosti. V našich prípadoch bolo jedno, či vulgárne FTR alebo úchvatný Challenger, obe mašiny museli výrazne spomaliť, aby ich diery v asfalte, sem tam šotolinka na strede cesty a všadeprítomné vlhko, nehodili o zem. Môj “Carbonár” mal určite viac istoty, jeho flattrackové pneumatiky a vlastne celá myšlienka bola postavená práve na tomto druhu povrchu (s výnimkou dier, ale pôvodné 150 mm zdvihy sa nezľaknú ani tých), pokým Challenger sa cítil ako nákladný tanker v Panamskom prieplave, každú chvíľu čakal, že si voľačo odrie. Obdiv jeho kapitánovi!
Popradská káva síce nebola z Popradu, ale príjemné bolo je požívanie v spoločnosti slovenského importéra značky Indian, ktorý nás na poslednej etape prišiel povzbudiť a dodať energiu. Kežmarok, Spišská Belá, Tatranská kotlina - Ždiar a namokro strávený čas hľadaním penziónu alpského štandardu. “Dobrý deň chlapci, vitajte, už vás čakáme a … my sa tu vyzúvame” bola uvítacia reč pani Marty, ktorá to povedala tak milo a jasne, že som sa nechcel obuť ani na druhý deň pri nástupe na motorky.
Čím viac na sever, tým viac FTR (Challenger?)!!
Indian FTR 1200 Carbon je mašina, ktorá zásadne doplnila indiánske portfólio a priniesla so sebou kusisko nového druhu rebélie. Naozaj nádherný stroj skvelo kontrastoval s drsným horským prostredím aj s veľkým kolegom Challengerom. Odjazdiť denne 300-400 kilometrov nie je v sedle FTR takmer žiaden problém, okrem jedinej nevďačnej kombinácie a to malej nádrže (13 l) a veľmi nekomfortnému spôsobu tankovania. Vždy keď sme stáli na pumpe a ja sa snažil pipetou doplniť nádrž, veľký Challenger stál bokom a iba sa usmieval.
Hranice - ešte donedávna to neboli len čiary na mape. Pandemická situácia nás zahnala za pomyselné múry našich štátov a istým spôsobom, zrejme potrebným, uberala riadnu dávku slobody. Na ceste R66 v sedle motocyklov Indian som si však mohol opäť pripomenúť ako úžasné je mať priestor. Prešli sme našu malú krajinu z juhu na sever a zistili, že má mnoho tvárí. Že ponúka vcelku široký rozsah jazdeckých zážitkov, ako vo vizuálnej, tak dynamickej podobe. Spojenie R66 a motocyklov Indian dodalo celému roadtripu zvláštny druh neviazanej radosti. Nie z najvyššej rýchlosti, nie z najlepšieho dosiahnutého času, ale zo širokého rozsahu pocitov, ktoré ako cesta R66, tak motocykle Indian ponúkajú!
Autor: Marek Varga, Spolupracovali: Indian Motorcycle of Bratislava, Indian Motorcycle of Zvolen, Meteor Motor Tech SR, s.r.o., Foto: autor
