Yamaha MT-07 - Chuligán Junior
“Veľmi sme si zatiaľ nesadli, eMTéčka”…boli moje prvé slová po zoznamovacej jazde. Väčšinou tento problém nemám a motorku dokážem už po prvej jazde aspoň prečítať a niekam charakterovo zaradiť.
Z mojej prvej jazdy som mal naozaj zmiešané pocity a najmä množstvo otázok. Motorka mi pripadala výkonovo nevyvážená, nakoľko sa solídny krútiaci moment akosi nezhodoval s laxnou prácou prednej vidlice. Radenie kvaltov mi neprišlo japonsky presné. Rozloženie páčok ovládania na riadidlách bol ergonomický nezvyk. Spočiatku som naozaj nedokázal pochopiť zámer inžinierov z Yamahy, prečo ju celkovo takto zvláštne naladili. Čoskoro som si však uvedomil, že to nie je pravoverný športovec, ale skôr pekelne zábavná motorka, chuligán junior.
Keď chce jazdec pokojnú jazdu, musí sa naučiť ako na to. Nemôže k nej pristupovať ako cholerický otec k nespratnému teenagerovi, lebo ten sa zatne a hádka nebude mať konca. Musí radiť kvalty jemnejšie ako je zvyknutý a pracovať inteligentnejšie s dávkovaním plynu. Vtedy skrotne.
Krútiaci moment je však najväčšou prednosťou tohto motora. Jeho záťah od 4 500 otáčok je naozaj prudko návykový. Vrchol krútiaceho momentu je pri 6 500 otáčkách a jeho hodnota je 67 Nm. Od týchto otáčok smerom nahor prichádza k harmónií krútiaku s výkonom, ktorý dosahuje 73 koní pri 8750 otáčkach. Pri týchto hodnotách aj fabricky tlmený zvuk motora/výfuku spieva krásnu pieseň, ktorá sa určite ani časom neohrá. Napriek necelým 700 kubických centimetrov objemu a priemerných papierových hodnotách má človek pocit, že má pod sebou oveľa väčší stroj.
Otvoríš plyn a to jedeee. To je výborne plus obzvlášť pri krízových situáciach, kde je potrebné okamžite zmiznúť z momentálnej pozície. EMTéčka má vcelku civilný posed vhodný aj na zdolávanie dlhších trás. Riadidlá sú bližšie k jazdcovi a ten sedí vzpriamene. Veľkorysé, široké stupačky ponúkajú priestoru až až. Jediným mínusom je tvrdé sedenie na ktoré je potrebné si zvykať dlhší čas. Jazda vo dvojici je akceptovateľná, ale opäť spolujazdcovo sedadlo je na Mohsovej stupnici tvrdosti niekde na úrovni kremeňa.
Riadenie je výborné. Keďže aj s náplňami váži 184 kg, ovláda sa s geniálnou ľahkosťou a človek vydrží na kľukatých okreskách naozaj dlho. Brzdy v kombinácii s nižšou váhou vzbudzujú v jazdcovi pevnú dôveru a aj ostré brzdenie nerobí eMTéčke žiaden problém. Jedine je potrebné prízvukovať, že pri takomto manévri sa mäkšia predná vidlica pocitovo ponorí o čosi viac ako človek čaká, s tým treba rátať.
Rozloženie ovládania na riadidlách hodnotím doteraz negatívne. Vadí mi jednak poloha klaksónu, čo pri takej dvojvalcovej strojovni sa síce dá ľahko nahradiť zvukom motora s otvorenejším výfukom, avšak čo je horšie, je ovládanie diaľkových svetiel. Kolískový prepínač diaľkových svetiel má veľmi zvláštne polohy a jeho ovládanie som si musel vyslovene nacvičiť. Taktiež tlačidlo prebliknutia diaľkových svetiel musí byť nadoraz stlačené, inak zažijete stroboskop lepšej dedinskej diskotéky. Samotné svetlá však musím naozaj pochváliť, svietia výborne.
V čiernej farbe a s odvážnymi krivkami je to čistokrvný batmobile. Priťahuje pozornosť okolia a tak dotvára pocit chuligána juniora. Je to všestranný bajk pre každého vnímavejšieho začiatočníka, ktorý chce mať doma mladého tigra, ale takého čo ešte dokáže skrotiť. eMTéčka však vie ponúknuť veľkú porciu zábavy aj skúseným jazdcom, ktorí ocenia jej neposednosť a hravosť kombinovanú s nízkou váhou.
Autor: Christián Varkonda, Foto: autor
