INEOS GrenadierFL5Alfa samicas Dominikou
Úvod / Auto/Moto / Pohľad z Venuše / DeNNík z Venuše - #Ring

DeNNík z Venuše - #Ring

V živote každého človeka sú chvíle, udalosti, miesta, ktoré mu zostanú vryté do pamäti až do posledných chvíľ na tejto Zemi. Pre mňa bude jedným z pamätihodných zážitkov práve #Ring s Hyundaiom i30 Fastback N a deň kedy sa mojím race inštruktorom stal Maťo Homola. 

Esenciálne fakty dňa na #Ringu: 

Miesto: SLOVAKIA RING Orechová Potôň, náš doposiaľ jediný veľký auto-moto jazdecký okruh, Aktéri:  Maťo #MA70 Homola  v úlohe pedagóga RaceSchool, Amy, teda ja, redaktorka RoadLife v úlohe žiačky, Hyundai i30 Fastback N 2.0 T-GDi 6 M/T Performance vo farbe Blue Performance, auto, ktoré pokračuje v hnutí eNmancipácie, ktorú u mňa vyvolal jeho brat hatchback (možno sa raz o tomto hnutí bude písať aj na wikipédii :-)) a Pavol Gemeiner, fotograf, bez ktorého by to nebolo perfektne zdokumentované. 

Dámy a páni... 3,2,1... štartujeme 275 koní čistej zábavy schovanej pod kapotou nevinne vyzerajúceho belasého eNka. Ale aby som tu nehrala masku, že som úplný pohoďák, bolo to asi takto. Ring s Maťom ma čakal v utorok. Už v pondelok som vedela dve veci: 1. základ bude zajtra nejesť, 2. spánok kvôli neustálej mozgovej aktivite bude obmedzený (nevedela som, či dominuje nadšenie, že zajtra ma bude učiť síce mladý, ale skúsenosťami a úspechmi bohatý človek, ktorý sa správa ako.... úplne normálny, milý chalan :-), alebo domnienka, že mi bude zle, pretože sú tam „grcáky“ (aspoň som dostala podobné avízo od môjho muža).



Cestu na Slovakiaring poznám, veď som tam išla už mnohokrát, ale v utorok, pred akciou #Ring sa čosi stalo a všetko sa začalo..., ako sa to hovorí, ...kaziť. Okrem nepodstatných drobností, ktoré sa kazili od rána, ani jedna z ciest neviedla na Ring....? Dve z troch boli uzavreté a každé ďalšie „prepočítavam“ bolo časovo náročnejšie. V jednej sekunde ma pochytila panika, že napriek tomu, že som v rýchlom eNku, tak to nestihnem. Panika, nič viac...  



Došla som, nahodila kuklu, prilbu, zamávala a sadla na „sedadlo smrti“. Keďže Maťo jazdí s eNkom (no dobre, trošičku mu ho upravili, aby bolo iné ako ostatné...) a je zžitý ako s autom tak aj s traťou, s najväčšou pravdepodobnosťou to bola pre neho „nuda ako v škole“. Ale pre mňa bola jazda na mieste spolujazdca, kým Maťo vysvetľoval, ako a čo robiť, kde si môžem dovoliť smelo dupnúť na plyn a dať tam čo sa dá, kde a kedy začať brzdiť, ako nájsť tú správnu stopu, skôr o čomsi ako prežiť bez „trapasu“, ktorému by sa Hyundai nepotešil... (niečo ako tepovanie vozidla po nevoľnosti). Nemyslite si, že som nepočúvala inštrukcie (žena v úlohe matky dokáže vnímať rôzne nesúvisiace veci naraz). 



Konečne nastala chvíľa vyskúšať a osvojiť si vypočuté teoretické inštrukcie. Kinetóza sa zmenila na neopísateľnú radosť, záplavu adrenalínu, serotonínu, endorfínov... čohokoľvek len chcete... proste sa zjavil úsmev na tvári a obavy sa pominuli. Potom, ako naskočila zelená na semafore, v podstate som prestala vnímať okolitý svet a sústredila som sa na jazdu. Hneď v prvej pravotočivej zákrute som zistila, že ha... rýchlosť je fajn, ale treba včas myslieť na brzdu, ktorá ale nesmie hádzať ani Maťa ani nikoho kto sa v aute vozí. Dôležité je naozaj citlivo vnímať a pracovať s brzdením... Už v hatchback i30 N som zistila, že ten Hyundai má sakra dobré brzdy, takže v podstate som sa na ringu nebála, žeby som to neubrzdila, ale teda prvé dve kolá som presne počúvala, kadiaľ má viesť stopa, aby sa auto správne vynášalo, aby sa zbytočne v zákrute nepretáčalo.  



Stále som si v duchu hovorila, že nezabudni na správne držanie volantu, ruky daj po preradení hneď späť na veniec volantu... Keď si to tak spätne pripomínam, ani som nevnímala veľmi okolie, zahltila ma sústredenosť a prežívanie jazdy, ako aj obchádzanie poodpadávaných častí pneumatík na ceste. Keď som bola zrovna na rovinke, kde sa dalo trošku „viac pridať“, tak som sa snažila Maťa vyspovedať. Dozvedela som sa, že súrodenci Boba a Bobeka ho chodia na Ring sem-tam sledovať, takže to niekedy môže byť celkom nebezpečné. Aj to som z neho dostala, že ako a kedy začal s jazdením, že tie „ostré“ preteky sú nielen psychicky, ale fyzicky veľmi náročné. Klímy v pretekárskom aute niet, overal, prilba, klimatické podmienky, to všetko sa môže vyšplhať až k 60 stupňom Celzia. Takže, zase sa potvrdzuje pravidlo, že život nie je perie.  



Keď som vystúpila z auta, prišiel blok otázok a odpovedí. Na to, aké to bolo im stačil môj americký vycerený úsmev na tvári, ale na otázku, ako som rýchlo išla som nevedela odpovedať. Mala som čo robiť, aby som sa sústredila na jazdu, takže som akosi pozabudla sledovať tachometer. Odpoveď je rýchlo. Rýchlejšie ako je slovenská MPR, ale na to Slovakiaring je. Na to, aby sa ľudia, ktorí majú blízko k rýchlosti mohli bezpečne zabaviť, aby neohrozovali iných na cestách, ktoré na to nie sú prispôsobené. Maťova RaceSchool je o tom, aby sa človek naučil rýchlo ale bezpečne a sebaisto jazdiť. 



Ak sa skombinuje skvelé auto ako Hyundai i30 Fastback N, super pedagóg Maťo a jeho skúsenosti a know-how, tak to nemá chybu. Paradoxne Hyundai i30 Fastback N, ktoré vyzerá ako nevinný obláčik, sa ukazuje ako poriadne hlučná „nasrdená“ mašina, ktorej výfukové výbuchy pútajú pozornosť okolia. 

Päťminútovka od Maťa Homolu: Základom je držať volant pevne a správne dvomi rukami, po preradení ruka na volant, žiadne frajerské ukazovanie hodiniek na dvanástke, práca s brzdou a plynom má byť citlivá, plynulá, žiadne trhanie do zákrut a zo zákrut, zrýchlenie na rovinke je s eNkom zážitok, ale pred zákrutou včas začni plynulo brzdiť, aby bol zážitok aj prejazd krásnou tiahlou zákrutou.  



Maťova RaceSchool je o zážitkoch a tým môj deň s eNkom a Maťom na Ringu rozhodne bol. Dozvedela som sa od neho ale trošku smutnú správu. Dievčatá, ženy, dámy... je vás málo, ktoré sa hlásite k rýchlosti. Maťo bude určite rád, ak sa jeho „hárem“ žiačok rozrastie. Ja vám to vrelo odporúčam. Ak nič iné, budete si oveľa istejšie na cestách a ani cestný pirát vás možno tak neprekvapí ako pred tým. Buďte smelé a pridajte sa aj vy k hnutiu eNmancipácie s Hyundaiom. 

Pre mňa to je a zostane zážitok, ktorý budem vo svojom hojdacom kresle na staré kolená rozprávať vnúčatám. Vďaka patrí nielen zúčastneným, ale všetkým ktorí spojili sily aby deNNík z Venuše mohol vzniknúť.... Dámy a páni..., s kľudným svedomím sa púšťam s belasým krásavcom na ďalšiu akciu, ktorou bude #Ntaxi.



Ešte raz ďakujem MA70, za skvelý zážitok a pocit zosilnenej istoty na cestách. Držíme ti všetky palce, aby sa Ti darilo. 



Špeciálne P.S. pre ženy: Dámy, ste krásne tak ako ste, neschovávajte svoju krásu za milimetre make-up-u, buďte eNmancipátorky. Každý chlap, ktorý zbadá babu v eNku, sa otočí a bude ukazovať palec hore... či ste, alebo nie ste hviezdou módnych časopisov. Práve to, že si viete správne vybrať atraktívne, rýchle a pohodlné auto prezradí XY o vás všetko, čo potrebujú vedieť :-).

Za spoluprácu ďakujeme SLOVAKIA RING, Maťo Homola a Hyundai.

Autor: Amy Zaťková, foto: Pavol Gemeiner