Honda Jazz 1,5 e:HEV Elegance – Humanizmus a renesancia
V poslednej dobe sa mi čoraz častejšie zdá, akoby sa na cestách zjesenievalo a cesty zaplnili zošedivelé autá „chodiace do jednej školy“ a nosiace veľmi podobné rovnošaty. A potom zbadám Hondu a celá moja teória uniformity je fuč. Pri Hondách sme si už zvykli, že Gausova krivka sa častejšie pohybuje v štandardných odchýlkach ako v bežných priemeroch.
Honda má rada extrémy až extravaganciu, ale s rozumnou prímesou praktickej využiteľnosti. Niekedy sa to prejaví ako milé vajíčko, inokedy „vypľuje“ nasrdeného športovca v podobe 10. generácie Civic Type R a potom predstaví štvrtú generáciu Jazzu.
Osobne si netrúfnem tipovať, na ktorú stranu odchýlky na Gausovej krivke sa začlení nový Jazz, ale našťastie, verní Honďáci sú na takéto počiny zo strany Hondy zvyknutí a prekvapivý dizajn im v podstate lichotí. S vizuálom 4. generácie tak trošku balansujem na hrane, či sa mi páči a či nie. Vlastne, trošku v tom mám predsa len jasno. Tretia generácia po facelifte sa mi páčila na prvý pohľad oveľa viac. Dôkazom tejto sympatie bol aj fakt, že v rodine sme jeden taký mali. Nech je už dizajn akýkoľvek, myslím si, že na Hondu Jazz, presne tak aj na jazz v podobe hudobného žánru z New Orleanskej afro – americkej komunity musí človek dozrieť.
Zázrak Jazzu tkvie v praktickej jednoduchosti. Niekde som sa dočítala ako to všetko vzniklo. Keď prišla požiadavka na výrobu malého mestského auta, zamestnanci, ktorým bola táto úloha pridelená nešli štandardnou cestou teoretických predpokladov, čo by ľudia v malom aute preferovali. Išli priamo do terénu, sedeli na svojich japonských #obrubníkoch a pozorovali nešťastníkov na parkoviskách, ako sa mordujú s nákupmi a šachujú ich v kufri, len aby sa zmestili. Títo terénni vedci zistili, že ľudia bezpodmienečne potrebujú Magic seats. Nech im japonský bôžik motorizmu požehná za tento „zázrak“, lebo Jazz bez Magic seats by nebol Hondou. Amen.
Nová generácia Hondy Jazz je ako skvelý odvar modernizmu s trošku iracionality a so štipkou klasiky. Ak ste si povedali, hm... ale ten nový vizuálny koktail sa mi akosi nepozdáva, nevzdávajte sa! Všetko čo potrebujete je bližší kontakt, pretože raz cítiť je lepšie ako 3 krát ofrflať vizuál. Tajná zbraň fenomenálneho Jazzu tkvie v jeho interiéri. Aj keď sa hrá na supermini auto, v interiéri ponúka bezkonkurenčný priestor vo svojej triede. Japonská úslužnosť a skromnosť opäť zaúradovala a vyzerá to tak, že dokázali využiť každý milimeter v prospech praktického využitia.
Nová generácia je v porovnaní s tou „staršou pani“ na míle vzdialená a je v podstate porovnateľne neporovnateľná. V interiéri okrem priestrannosti a veľkých presklených priestorov utkvie zrak na relatívne veľkom dvojramennom volante s troškou retroesencie. Osobne pokladám tento volant za jeden z najestetickejších, s prepracovanými detailmi, aký som v Honde doposiaľ videla.
Honda Jazz je stelesnením nekomplikovaného auta, pretože sa nehrá na indivíduum s kopou možností nastavenia 20 farebných wellness pocitov, ale ponúka klasickú a jednoduchú úžitkovosť a užívateľnosť. Je ako dobrý šťavnatý steak, na ktorého prípravu stačí kvalitné mäso a zopár korenín... avšak všetko spolu musí byť správne načasované. Môj japonský steak má svoj mierne retro prístrojový panel so základnými informáciami o parametroch jazdy, elegantne a ergonomicky osadený farebný displej infotainmentu s úžasnými animáciami. Svoj zmysel pre detaily a možno aj pre humor Honďáci pretavili do skvelých animácií, kde stretnete robota Asima, či korytnačku, ale určite neodmietnete spoločnosť ani milých lienok.
Okrem technického modernizmu sa v novej generácii výrazne zlepšilo aj odhlučnenie interiéru, či ergonómia, sedadlá nám opäť o čosi spohodlneli a dokonca sa aj výhľad vďaka tenkému vidlicovitému A stĺpiku zlepšil. Veľký krok vpred pre nový Jazz je aj lepší podvozok.
Nie je hybrid ako hybrid... Zmena oproti predchádzajúcej generácii nastala aj vo filozofii motorizácie, kedy atmosférickému benzínovému motoru i-VTEC dopomáhajú dva elektromotory a to všetko v Atkinsovom cykle. Radšej každý deň Atkinsovov cyklus v autách ako Atkinsonova diéta čo i len raz v roku. Jeho mierne komplikovaný chod pre nedostatok priestoru nebudem opisovať, dôležité je, že pracuje presne a spoľahlivo.
Novo vyvinutá elektronicky riadená prevodovkou s plynulou zmenou prevodového pomeru (e-CVT) s jediným prevodovým pomerom s pevným prevodom dokáže simulovať aj zvuk prehadzovania kvaltov :-). Ako to funguje? Pri plne nabitej baterke, ktorej stav sa zobrazuje na ľavej strane prístrojového displeja, je Jazz schopný prejsť 3-4 km kým zapne 1,5 litrový štvorvalec s výkonom 72 kW (98 koní) pri 5500 – 6400 ot./min. s krútiacim momentom 131 Nm /4500 – 5000 ot./min.
Výsledkom celej tej spolupráce motora, elektromotra a lítium-iónovej batérie, ktorá priamo napája elektrický hnací motor pod taktovkou pána Atkinsona a jeho cyklu je výborná spotreba. Avizované čísla spotreby (2,4 mesto/4,3 mimo mesto a kombinovaná 3,6 l/100 km) sa mi nepodarilo dosiahnuť, pretože moje cesty viedli 30:30:40 v pomere mesto, okresky a diaľnica. Moja priemerná spotreba bola 4,7 l/100 km, ja som s tým maximálne ok, ale áno, mohla som sa snažiť o čosi viac..., alebo sa presťahovať priamo do mesta, keďže revírom Jazzu je mesto.
Tak ako všetky dnešné autá, ktoré niekedy pripomínajú skôr počítače, aj Jazzu sa ušiel slušný zoznam bezpečnostných a asistenčných funkcií. Nechcem znieť ironicky, lebo samozrejme je to niečo, čo nás chráni, avšak niekedy je to na úkor spohodlnenia pozornosti vodiča, ktorý sa spolieha práve na týchto pomocníkov. Na druhú stranu, keď ich máme, používajme ich, lebo nielen za zdravie, ale aj za bezpečnostných asistentov sa platí... Za ktoré prvky bezpečnosti by ste zaplatili nájdete priamu tu.
Praktickosť Jazzu je bezkonkurenčná vo svojej triede. Nie je to len veľkosťou batožinového priestoru (základný objem 304 litrov), či už toľkokrát ospevovanými Magic seats, je to celkovou priestrannosťou, jednoduchosťou užívania, komfortom a vernosťou Honde tak typickej.
Cena modelu Jazz začína na sume 19.590 EUR, testovaná Hondička vo výbave Elegance s príplatkovou metalízou stojí bez akýchkoľvek akcií 21.140 EUR... a práve toto je dôvod, prečo sa z neho nestalo ľudové auto. Žiaľ, nie kvalita a zmysel auta, ale cena je smerodajným ukazovateľom obľúbenosti.
Aby som to na záver naozaj s rukou na srdci uzavrela, myslím si, že Honda Jazz má a musí mať svoje popredné miesto v takzvanej #MMM (modernej mestskej mobilite). Nie pre jej surrealistickú krásu, ale pre jej pragmatickosť, využiteľnosť či skromnosť. A úplne na záver to ešte trošku otočím. Kultového Jazzman z tohoto malého auta nespravila jeho arogantná sebestrednosť, sila, či epický vzhľad. Jeho obyčajná genialita tkvie v akejsi ľudskosti a praktickosti každodenného mestského života s ním.
Autor: Amy Zaťková, Foto: Roman Zaťko
