DeNNík z Venuše s Hyundai i30 Fastback N, časť #eNtaxi
Ak patríte k pamätníkom, ktorí si spomínajú na kultový francúzsky film Luca Bessona Taxi, taxi asi viete predstaviť, že som v deň môjho taxikárčenia zažívala „čosi podobné“ ako Samy Naceri. Ok, nie tak celkom... predsa len, to bol film. Ak ste ročníky, ktoré už nezažili videopožičovne, tak možno neviete, kto je Samy Naceri, ale zase máte výhodu gúglenia, tak gúglite.
Čo tak zameniť si sAmyHo za Amy, starú 406-tku za Hyundai i30 Fastback N, ulice Marseille za Bratislavu? Vystúpme z filmového plátna a prebuďme sa do všednosti obyčajného dňa.
Ešte niečo o tom, čo bolo pred tým...
Kým prišiel deň mojej šichty, bolo treba organizačne všetko zosúladiť. Poviem vám, bolo to v skutku náročnejšie, ako som si myslela. Sprvu som mala obavy, že vzhľadom na všeobecnú predikciu o ženách za volantom budú mať ľudia strach prihlásiť sa na projekt #eNtaxi. Toto sa pravdepodobne vďaka silnejšej túžbe po fyzickom kontakte s jasne belasým (oficiálne nazvaným Perfomance Blue) Hyundai i30 Fastback N nepotvrdilo, práve naopak.
Pasažierov sa nahlásilo toľko, že som mala problém všetkým vyhovieť. Bolo treba prepočítavať: kilometre, čas, nástupné stanice, vzdialenosti cieľa vs. ďalšej jazdy... IT-čkar by možno vymyslel vzorec, alebo skôr algoritmus, ale mne - praktickej žene / matke stačil papier, pero a zdravý sedliacky rozum.
Deň N
Ešte rýchle eNpresso z domáceho kávovaru, posledná kontrola potrebných dokladov, eN uniforma, šiltovka s podpisom Maťa Homolu a na rýchle dobitie energie – gumené cukríky. Je to tu, po plánovaní in vitro nadišiel čas na „život s eNtaxi naživo“. Čo vám poviem, sama som nevedela čo všetko ma čaká, ale tušila som, že to bude náročný deň. Napriek tomu som sa tešila, lebo môj sparring partner bol po celý čas ten energetický a energizujúci belasý Hyundai i30 Fastback N.
Keďže som veľmi dochvíľny človek, na svoj prvý eNtaxi lift som prišla v predstihu. A evidentne som vyzerala ako z cechu taxikárov, keďže pán vo veku cca 60, prišiel za mnou, že si objednal taxík a dispečing mu oznámil, že príde bledomodrý Hyundai. Nuž, buď to bola neuveriteľná náhoda, alebo náš fiktívny dispečing vynášal tajné informácie. Tak či tak, evidentne to nebol môj pasažier.
Moji prví pasažieri boli naozaj nadšení chalani, ktorí mali celkom slušne naštudované parametre eNka, ale doposiaľ nemali šancu face to face kontaktu. Ak by som chcela trošku zveličovať, napísala by som, že náš jedinečný eNtaxi sa dostal do povedomia až do ďalekého Srbska, ale pravda je trošku prozaickejšia. Chalani boli Slovania, zo Srbska, presnejšie Slováci žijúci v Srbsku. Ich nadšenie bolo naozaj úprimné, čo ma tešilo, lebo počas taxikárčenia, kedy každý taxikár je istým spôsobom aj psychológ, som sa stretla s rôznymi prejavmi emócií. Chalani patrili ku skupine, ktorá s nefalšovanou detskou radosťou ohmatávala plasty, riešila dizajn interiéru, pohodlie sedadiel, pátrala po reálnych číslach spotreby. Chalani sa dokonca zasnívali do sna, žeby s eNkom brázdili serpentíny vedúce k našim bratrancom - Srbom. Po slovách slečny, či pani z navigácie: prišli ste do cieľa, nadišiel čas obdivu exteriéru a nadšeného fotenia. Prví spokojní pasažieri vystúpili a ja som išla za ďalším, a ďalším.
Vďaka pútavému vzhľadu tohto šidla na kolesách a krásnej farbe, výraznému zvuku, rýchlosti, a veľmi potešujúcej cene oslovuje zaujímavú masu ľudí, čo sa potvrdilo aj pri misii eNtaxi. Nadšenci, zvedavci, podpichovači, vyštudovaný novinár, osoba ktorá pracuje s ľuďmi, s ktorými som kedysi pracovala aj ja, krásky s nadšením pre motorizmus, žena, ktorej sa splnil sen, nadšený manžel, ktorý svoju manželku maximálne podporuje (a možno už pripravuje budget), dokonca aj pán biker s averziou voči autám. Všetkým týmto ľudom sa tých 275 koní pod belaso modrou kapotou viac ako pozdávalo. Žiaľ, keďže sme jazdili po verejných komunikáciách, kde sme pravidlá cestnej premávky dodržiavali, ani zďaleka som pasažierom nemohla ukázať limity eNka. Ale aj náznak zrýchlenia, pohodlie a dizajn potvrdil ich doposiaľ teoretické nadšenie pre toto auto. Verím, že zážitok (podľa vzdialenosti medzi nástupišťom a cieľovou stanicou u niekoho dlhší, u iných kratší), len utvrdí ich domnienku, že Hyundai i30 Fastback N je auto ktoré nemusíš mať, ale chceš ho mať.
Ak by bola medzi pasažiermi aj legendárna speváčka Janis Joplin, možno by dnes naspievala pieseň o jednom aute v podstate úplne ináč. Žeby takto?
Oh Lord, won't you buy me a Hyundai eN?
My friends all drive Porsches, I must make amends.
Worked hard all my lifetime, no help from my friends,
So Lord, won't you buy me a Hyundai eN????
A na záver...
Deň, kedy som sa na jeden deň stala taxikárkou s autom, ktoré môže byť skvelým socializačným nástrojom pre mladú generáciu, alebo kľudne aj pre tatka, hrdinu v očiach svojich detí plniaceho si svoj sen, alebo krásnej slečny pri ktorej by mali chlapi problém úprimne odpovedať na otázku, či sa otočili za ňou alebo za tým autom som zistila:
1. Hyundai i30 Fastback N funguje ako „zoznamka“, eNkári sa navzájom zdravia, presne ako motorkári.
2. Byť taxikárom je fyzicky aj psychicky náročná práca.
Ak je taxíkom Hyundai i30 Fastback N, ktorý je plne vybookovaný, nemáte čas na naplnenie základných fyziologických potrieb, že by to bola nová forma dietetického plánu? Psychicky je práca s ľuďmi náročná. Naviazať kontakt, dosiahnuť uvoľnenie napätia medzi dvomi cudzími ľuďmi, aby sa otvorene pýtali ... je to fuška, ale ak máte spoločný záujem o eNko, tak sa bariéry a múry búrajú v celku ľahko.
V závere deNNíka z Venuše, v časti eNtaxi, by som chcela vysloviť vďaku za príležitosť priblížiť tohto krásavca ľudom, ktorí sa na projekt prihlásili, pretože práve to bolo najčastejšie komunikované zo strany pasažierov, že v podstate nemajú veľkú šancu sa k Hyundai-u i30 Fastback N priblížiť. Ďakujem za otvorenú myseľ ľuďom v Hyundai, ktorí správne pochopili eNmancipáciu žien na cestách a viditeľne ich podporujú. V mene všetkých XX za volantom Vám ďakujem.
Na záver už len filozofická myšlienka taxikárky: presne tak, ako každá životná situácia je o ľuďoch a s ľuďmi, tak aj deNNík z Venuše je o ľuďoch s ľuďmi. Dámy a páni, pasažieri eNtaxi, bolo mi potešením. Vaša taxikárka, Amy
Autor: Amy Zaťková, foto: Pavol Gemeiner
