Hyundai i30 kombi očami ženy
V garáži pod domom ma čakal Hyundai i30 kombi. V takej nenápadnej sivomodrej farbe. Ideálne pre introvertov a ľudí, čo radi splývajú s prostredím. Sem tam mám také dni aj ja, no je práve leto, tak by som prijala nejakú bláznivejšiu farbu, napríklad žltú, oranžovú, alebo bodkovanú.
Poznáte ten pocit, keď sa potrebujete niekam presunúť autom: obujete sa, vezmete klúč od auta a kabelku, rozšafne sadáte za volant, naštartujete a vyrážate do ulíc s vetrom vo vlasoch. Pre niekoho bežná vec, pre matky s deťmi nie: umyjem, prebalím, prezlečiem dieťa, zbalím rovnaký počet oblečenia aj do prebaľovacej tašky, k tomu tyčinky alebo niečo, čo dieťaťu počas cesty spoľahlivo zapchá ústočká. Popri tom si náhlivo stiahnem vlasy do copu (keďže na umytie vlasov už neostal čas), nahodím prvé voľné tričko, rifle a tenisky. S kabelkou hádžem na rameno aj prebaľovaciu tašku, do tej istej ruky si už chystám kľúč od bytu aj auta, do druhej dieťa a medzi dverami sa ešte vrátim po vrtuľník a Porsche, ktoré hádžem do predného vrecka na taške. Spotená zídem dole do garáže a najprv hľadám kľúčik od garážových dverí a potom šacujem kabelku a prebaľovaciu tašku, aby som našla kľúč od auta. Ešteže autosedačku mi stihol namontovať muž!
Už celkom vynervovaná usádzam malého do autosedačky, keď si ošuchnem dôkladne uhladený cop o gumu na otvore dverí a vlasy sú zrazu rozcuchané. Hlavou mi preletí scénka z Toma a Jerryho, keď sa skalp na Tomovej hlave odklopí a z hlavy vysičí para von... 3, 2, 1... upratujem myšlienky. Buď je otvor na dvere moc malý, alebo sú zadné sedačky príliš vysoko. Priestor na zadných sedadlách nie je až taký veľký, ako by človek pri kombi čakal. Je to na úkor kufra, ktorý sa nenatiahol len von, ale asi aj do kokpitu. Ak sa často sťahujete, bez mihnutia oka doň zbalíte polovicu izby aj s rebríkom.
S úvahou o priestore na zadných sedadlách štartujem motor. Zrazu zabúdam na stres a tichý monotónny zvuk motora pôsobí ako balzam na dušu. Táák a je mi všetko jedno. Veď kto by už bol zvedavý na môj rozladený účes. Vydávam sa na cestu. K navodenému pocitu pohody pridá svoj podiel aj komfortná automatická prevodovka. Tým, že nemusíte riešiť, akú rýchlosť teraz zaradiť, je pohoda za volantom o čosi väčšia. Pocit ostáva aj po niekoľkých dňoch a ja zisťujem, že toto auto vám nedovolí sa ponáhľať a stresovať. To je niečo pre rodiny s deťmi! Hlavne tie s viac deťmi. Len aby to nedopadlo tak, že sa nakoniec kvôli vidine pokoja v rodine do toho auta aj presťahujete.
Na druhej strane, ak je potreba, Hyundai vie aj rýchlo zareagovať a pridať, v štichu vás nenechá. Jazdilo sa mi na ňom veľmi príjemne a udomácnila som sa v ňom hneď. Plynový pedál spočiatku z môjho pohľadu reagoval až keď bol nižšie, po pár kilometroch som si však na to zvykla a už to nikdy neriešila... Aj keď je to dlhšie auto typu kombi, parkovalo sa mi s ním dobre, žiadne obmedzenia z hľadiska veľkosti som nepostrehla.
Som odchovanec klasickej autoškoly a som zvyknutá na manuálnu prevodovku. Preto sa mi na automatoch často stáva, že keď chcem vypnúť motor, páku nechám v pozícii D. Samozrejme všetky autá hneď zvučne protestujú. Hyundai i30 však nie! Buď mu až tak veľmi záleží na zachovaní pohody svojho majiteľa, alebo je to taký flegmatik, že mu je ozaj všetko jedno: aj to, že mi dovolí vypnúť motor a odísť so zaradeným déčkom! Nič, ani ťuk! To isté pri zaradenej spiatočke. Proste má v paži! Tak milé dámy, na toto si dávajte pozor, ja som sa to už naučila.
S dcérou sme si z času na čas vypeckovali rádio a spolu si zaspievali. Podľa Terezky je tichý chod auta v spojení s najnovšou vypaľovačkou z rádia ideálna situácia pre nahrávanie videí na sociálne siete, tak sme si spolu zablbli. Poučenie z tejto state: auto pohoďák zvládne aj poblázneného teenagera!
Hyundai i30 kombi je proste pohoďák. Ak ste tichšej povahy, máte radi pokoj, komfortnú jazdu, nenápadné farby a veľké kufre, toto je to pravé orechové pre vás. A ak máte vrtuľu v zadku, Hyundai i30 by ste mali dostať od lekára na predpis ako prevenciu proti stresu.
Autor: Ela Grebečiová, Foto: Marek Varga
