Hyundai Tucson – Najbežnejší Najkrajší
Keď mi v redakcii zvestovali, že budem testovať Hyundai Tucson, zvraštila som čelo. Mala som zafixované, že tento Hyundai s divným menom, je strašne škaredé auto. Bol to však omyl z minulosti, hraničiaci s hašterivými predsudkami.
Nový Hyundai Tucson, ktorý som dostala na test, je asi najkrajší Hyundai, aký som kedy videla. Má oveľa krajšie tvary ako kedysi a hlavne, je farebný – fialový, po našom venušáckom, slivkomodrý s nádychom skorej jesene! (Podľa fotografa Filipa a jeho farebného sveta je to inak, ale to sú chlapi a my sme iba normálne). Pri takýchto bláznivých farbách mám vždy obavy, ako to bude hrať so zadnými červenými svetlami a s oranžovými smerovkami. Napríklad farba auta, ktoré vyzerá ako prezretý pomaranč ma pri pohľade na jeho zadok vie rozčúliť. Ako to niekto tomu autu mohol urobiť? Oni sa tie farby vôbec nekamarátia a ešte k tomu vyvolávajú nepríjemné emócie!
No pri slivkovom Tucsone je to inak. S červenými a oranžovými zadnými svetlami v kombinácii s fialovou auto vyzerá veselo, farby sa navzájom vôbec nebijú, naopak, prekvapivo táto tucsonovská fialová a „svetlová“ červená k sebe pasujú a ešte to aj dobre vyzerá! Tak, toľko krátko k vizuálnemu testu farby auta. Šéf ma určite pochváli. Ved’ je to také ženské, no nie? Ale teraz vážne.
Mala som vážny zážitok. Prvých pár metrov s Tucsonom a do cesty vám začnú skákať iné Tucsony. Tucson tu, Tuscon tam, aha, aj z vedľajšej uličky sa tlačí ďalší Tucson. A v garáži, kde dennodenne parkujem už niekoľko rokov, zrazu parkujú ďalšie 3 Tucsony… Nikdy som si to neuvedomila, ale Tusconov je v uliciach naozaj požehnane. A asi to nie je náhodou. Aktuálne je to najpredávanejšie SUV roku 2018. Pre výrobcu Hyundai potešujúci fakt, pre mňa až tak nie. Ja nerada splývam s davom. Ešteže mám ten môj Tucson takej netradičnej farby - fialovej. A musím ešte raz zopakovať, že to je najkrajší Tucson, aký som kedy videla.
V prvý večer testu sme s deckami cestovali od babky domov. Vyšla som na hlavnú cestu a hneď prvé auto na mňa bliklo. Čo sa deje, mám diaľkové? Potom išlo druhé, tretie, štvrté auto a skoro každé mi napálilo diaľkáče do tváre. Žeby všetko Tucsony - kamoši, že si blikáme na pozdrav? Ale že by ich bolo až toľko? A majú infračervené svetlá, že rozpoznajú Tucson aj v noci? Pre istotu som auto pri najbližšej možnej príležitosti odparkovala nabok a išla som skúmať, čo sa oprotiidúcim autám na mne páči. Vyhodnotila som, že mám asi nastavené svetlá moc vysoko, ale gombík nie a nie nájsť. Počula som, že dnešné autá toto majú poriešené automaticky a už už som sa s tým chcela zmieriť, keď som našla malé rolovacie zariadenie na nastavenie svetiel. Boli nastavené najnižšie, takže som sa mohla rozhodnúť to nechať tak, alebo svetlá zdvihnúť a ešte viac svojou krásou (auta) oslniť ostatných vodičov. Neviem, ale niečo tam bolo naprd.… Nevadí, však je to najkrajšie auto z Tucsonov, musí byť vidieť aj večer, tak čo?!
V Tuscone som sa pristihla, že som pri šoférovaní zvalená do boku napravo a lakeť si opieram o stredovú opierku. Volant držím len ľavou rukou a to nie hociako, ale tradične, machersky, na dvanástke! To čo je za posed?! Dúfam, že si ma tak nikto nevšimol! Nerobila som to zámerne. Môže za to Tuscon! Proste sa mi na ňom s automatickou prevodovkou tak pohodovo jazdilo, že ma to nútilo sedieť takto pokrútene, rozvalená ako doma na gauči.
Všetko, čo som od tohto auta ako príslušník štvorčlennej rodiny očakávala, napríklad nakladanie detí do auta, zapájanie autosedačky do isofixu, veľký kufor, to som pri tomto SUV aj dostala. Ako príjemný, avšak dnes už nevyhnutný bonus, sú asistenti. Okrem mojej dvanásťročnej dcéry, ktorá mi asistovala pri naladení všetkých obľúbených rádiostaníc v aute, som najviac ocenila asistenta vycúvavania, ktorý fungoval na jednotku. Ono by bola totiž večná škoda nechať si nabúrať ten pekný zadok nejakým nevšímavým chlapom.
Pohodlné, príjemne ovládateľné, praktické a ešte aj pekné. Niet divu, že ho chce každý. Ak sa ale chcete aspoň troška odlíšiť a mať najkrajší Tucson, bláznivá netradičná farba je „must have“!
Autor: Ela Grebečiová, Foto: Filip Damé
